Minulé životy-hypnóza…

Moje zážitky z regresnej hyponózy

Reinkarnačná hypnóza, čiže regres. Veľa ľudí má z toho strach. Majú obavy, že ich hynotizér zmanipuluje, alebo že si prenesú z minulého života niečo zlé, s čím sa nebudú vedieť vysporiadať. Už od detstva ma lákali zahady, nevysvetliteľné javy, ale hlavne ma trápila myšlienka kam odchádza duša po smrti a či sa vracia späť do iného tela. Niekde vo vnútri samej seba som verila, že istotne áno. Niekedy som mala pocit, že som prežila už veľké množstvo životov. Prešli roky a ja som sa dostala k tomu, čo ma v detstve lákalo. Zatiaľ som len malý žiačik v triede ezoteriky, ale verím že raz dostanem diplom a budem spokojná so svojou prácou. No a touto cestou som sa dostala k otázke regresu. Naštudovala som si články o hypnóze, úryvky z prežitých minulých životov a rozhodnutie o ceste do minulusti duše bolo v mojej mysli schválené! Nemala som strach, len obavy či sa niekam vlastne dostanem. Robila som si na internete aj testy ako som hypnotabilná a vyšlo mi, že veľmi ľahko.

Takže je 19.6.2009 niečo po 15.30. hod.

Moja prvá cesta:

Som v miestnosti u hypnotizéra. Malá podkrovná izbička s množstvom energie.
Sedim v polosede a snažím sa uvoľniť. V pozadí znie príjmná uvoľňujúca hudba a hypnotizér mi pomocou pozerania na krištáľ zatvára oči. Posúva mi roky spať do detstva. Predstavujem si cestu do školy, budovu školy, triedu a lavice , kde som sedela. Zatiaľ sú to len predstavy. Vidím spolužiakov a učiteľku za katedrou, všetci pobiehajú a ja sedím v tretej lavici a všetko si obzerám. Stále je to len predstava. Hypnotizér ma posúva naspäť do minulosti, ponúka mi rôzne obrazy, či sa mi náhodou niečo v hlboko v podvedomí nevybaví z minulosti. Ponúkol mi kostol. Predstavila som si malý kostolík s dvoma vežami na kopci nad morom. Vošla som dnu, len bol prázdny a nikde nikto. Ďalej mi povedal, že na mori je plachetnica. Stála som vysoko na kopci a v diaľke plávala loď. Všetky plachty mala napnuté, pokojne sa húpala na mori. Za chvíľu som sa ocitla na tej plachetnici. Koráb bol z dreva pekne vytesaný, len plachty už na stožiaroch neboli. Priletela čajka a sadla si na stožiar. Pozrela som sa na seba a videla som roztrhané nohavice, bielo modrú košeľu s odtrhanými rukávmi a cez oko som mala čierný pásik. Bola som pirát. Len kde bola posádka????
Potom mi hypnotizér povedal, že sa možno stane niečo kritické. Začala som plakať, priam vzlykať a dusiť sa. Srdce mi búšilo a bola som veľmi rozrušená. Upokojil ma a pomaly vracal do terajšej doby. Keď som to predýchala, tak sa ma vypytoval čo sa stalo. Bola som pirátom a utopila som sa. Neviem prečo som bola na lodi sama, či ma posádka opustila, alebo som tú loď ukradla??? Len viem, že to bola doba veľmi dávna, niekoľko storočí naspäť! Všetko sa to odohrávalo po stopách, nie ako keď snívate a prežívate dej. Najskorej som na kopci, vidím loď na mori, potom som už na lodi a po chvíli nemôžem dýchať- dusím sa!
Hypnotizér sa ma spýtal, či som sa v tomto živote netopila. Ako 7-8 ročné dieťa som sa topila. Skákala som vo vode v snahe, že sa dostanem bližšie k brehu, ale nedarilo sa. Deti sa smiali a mysleli si, že sa zabávam. Už som nevládala, tak som pomaly klesla a nechala vodu nech ma pohltí. Zrazu ma niekto chytil za ruku a vytiahol na breh. Staršie dievča ma zbadalo a zachránilo. Vraj medzi životmi má byť rovnováha. Tak keď som sa v jednom už utopila, v druhom som dostala šancu žiť!
Na svete je veľa záhad a každý si ich vysvetľuje po svojom.

Moja druhá cesta

Ponúkol mi niečo pekné a romantické. Vidím sa ako tancujem vo veľkej záhrade na valčík (usúdila som podľa spôsobu tanca). Mám krásne nariasené biele šaty, vlasy svetlohnedé a povypínané do pekného tvarovaného účesu. Vyzerám byť šťastná. Myslím že sme boli šlachtická rodina, mali sme veľký kaštieľ s nádhernou záhradou. Hypnotizér sa ma pýta, či nevidím niekde svojho drahého. Otočila som pohľad k hlavnej bráne a prichádzal štíhli mladík v bielom obleku. Mal čierne kučeravé vlasy a kotlety. Dva krát sa so mnou otočil v rytme valčíka a potom sme už sedeli pri fontánke. Vytiahol z vrecka prsteň s veľkým diamantom a požiadal ma o ruku. Objala som ho okolo ramien a bola som nesmierne šťastná. Videla som rodičov ako idú po schodoch do záhrady a utekali sme im oznámiť, že sa chceme zosobášiť. Mama i otec ma objali, tešili sa s nami. Za chvíľu som však videla svojho drahého vo vojenskej uniforme, že musí ísť do vojny s Napoleonom. Začala som hrozne plakať, vedela som že v tej vojne zomrel. Bola to bitka pri Waterloo. Už nikdy som sa nevydala.
Hypnotizér ma upokojil a vrátil znova do terajšej doby. Takže som žila vo Francúzsku na prelome 18. – 19. storočia v šlachtickom rode. Pamätám si aj náš dom v ktorom som žila, len som zatiaľ nevypátrala, kde sa to sídlo nachádza. Dej sa znova odohrával po stopách ako v predošlom živote.

Moja tretia cesta

Táto cesta bola odlišná, možno aj preto, lebo mi ponúkol niečo upokojúce, kde som bola so sebou spokojná. Bola som mladá, vysoká žena-učiteľka. Na tú dobu múdra a študovaná osoba. Vidím svetlo-hnedé vlasy zviazené do drdola, úzka korzetová blúzka s vysokým rolákovým golierom a dlhá sukňa. Chodím pomedzi drevenými lavicami, v každej sedí jeden žiak. Za sebou na tabuli je nakreslený mamut. Deti sú šikovné hlásia sa. Majú jednoduché oblečenie, zrejme deti z nižšej vrstvy . Práve preberáme dobu ľadovú. V tom sa otvorili dvere a zavolal ma riaditeľ. Na chodbe mi niečo povedal a ja som ho radostne objala okolo ramien. Bola som šťastná spokojná. Ďalšia stopa……vidím sa ako idem parkom a mám otvorený slnečník a radostne si ním točím.
Hynotizér mi povedal, nech otvorím oči. Otvorila som ich a v kútikoch som mala slzy. Neviem či to boli slzy radosti, alebo sa blížila ďalšia stopa s niečím nepríjemným. Len to už sa nedozviem.

Človek môže zažiť veľa regresov, ale je dobré ak pracuje zo skúseným hypnotizérom, ktorý ho tou cestou sprevádza.
Dalo mi to veľa a určite som odhodlaná podstúpiť znova regresnú hypnózu. Len všetko chce svoj čas, ak pocítim nutkanie, že mám chuť do toho ísť, tak idem. Túžby si treba plniť!!! Teraz musím popracovať na očiste svojej karmy.