Zákon sejby a žatvy

  Všetko sa vracia 

Je duchovnou zákonitosťou, že všetko, čo vyšleme, sa skôr, či neskôr opäť vráti k nám – nech už je to pozitívne, alebo negatívne. Ak vysielame pozitívne, nezištné myšlienky, budú tieto pôsobiť nielen u príjemcu, ale vrátia sa k nám k odosielateľovi, a budú v nás pôsobiť pozitívne. Ak potom myslíme rovnakými, alebo podobnými myšlienkami, znovu sa v nás tieto myšlienky zosilia a vytvára sa v  nás stále pozitívnejšie energetické pole. Pretože: rovnaké, alebo podobné sa priťahuje – prijímame to, čo sme vyslali – a vytvára sa tak spoločný, mohutnejší energetický komplex. Nakoniec dostaneme viac, ako sme vyslali – tiež preto, že vyslané energie sa spoja so zodpovedajúcimi myšlienkovými formami a energetickými poliami. Toto vyjadril Ježiš Nazaretský slovami: „V prvom rade sa snažte o Ríšu Božiu a jej spravodlivosť, a všetko ostatné vám bude pridané.“ Kto dáva nezištne, získa všetko, čo potrebuje a ešte navyše.

 Ak človek vysiela negatívne myšlienky, pôsobia tieto tiež v ňom; posilujú v ňom zodpovedajúce negatívne energetické polia. To, čo vysielame, je teda časťou nás samých; posilňuje v nás to, čo v nás už zodpovedajúce je. Keďže sme pôvodcami myšlienok, sme za ne aj zodpovední.

Tak sa každá myšlienka snaží spôsobiť v nás to, čo sme vyslali. Každá myšlienka je teda príčina usilujúca sa o to, aby v nás pôsobila. Svojimi myšlienkami sme sa dopredu naprogramovali. Hovoríme tiež o zákone príčiny a účinku, ktorý býva nazývaný aj zákonom sejby a žatvy: „Každá myšlienka je semenom, ktoré v sebe už latentne nesie zodpovedajúci plod“.

Ak myslíme a ak žijeme pozitívne, teda nesebecky, budú aj plody pozitívne, budujúce. Udomácni sa v nás harmónia, spokojnosť, šťastie, radosť a vďačnosť; budeme vnútorne aj navonok zdraví.

 Ak však myslíme a konáme negatívne, egoisticky, budú plody tiež zodpovedajúce. Naši blížni nás nebudú akceptovať – pretože my ich nebudeme akceptovať; budeme osamelí – pretože sme to my, ktorí sa uzatvárame; stretneme sa s odmietnutím – pretože my odsudzujeme a znehodnocujeme – a mnoho ďalšieho. A nakoniec ochorieme, alebo nás postihne osudová rana. 

Cesta do duše

Ak myslíme negatívne, vchádza táto myšlienka do nášho podvedomia a ukladá sa v ňom – a kmitá teraz v našej aure, vo vyžarovaní našej duše. Ak by sme si naše negatívne myslenie neuvedomili a nesnažili  sa o jeho premenu tým, že by sme ľutovali, prosili o odpustenie a vysielali pozitívne myšlienky za negatívnymi, potom padá negatívna myšlienka – po uplynutí tzv. karenčnej lehoty – do duše, a to ako zaťaženie.

Duša je náš vnútorný človek, jemnohmotný útvar, ktorý v sebe ukladá, podobne ako počítač, všetky pozitívne aj negatívne príčiny: duša je kniha života. Negatívne príčiny vytvárajú previnenie duše – tiež nazývané karma. Sú akýmsi programom v duši, ktorý čaká, že bude uvedený do činnosti.

Všetko je komunikácia

 Tieto komplexy príčin, alebo programy v duši sú vždy znova nasycované a vyživované zodpovedajúcimi myšlienkami, pocitmi a spôsobom chovania – po mnoho inkarnácií.

Tie zasa riadia city, myslenie a život človeka, lebo sa zrkadlia do mozgu a komunikujú s podvedomím a povrchným vedomím. Lebo všetko záleží na komunikácii a rovnaké je priťahované k rovnakému. Nemohli by sme zachytiť žiadnu myšlienku, ak by sa už skôr nebolo uskutočnilo nejaké spojenie, ktoré by túto myšlienku nebolo uviedlo do pohybu.

Táto komunikácia, ktorá prebieha pod našim cítením, myslením a hovorením, je tzv. podkomunikácia. Mohli by sme tiež povedať, že je “základom“ našej povrchnej komunikácie. Môže obsahovať buď egoistické motivácie – potom sme riadení negatívnymi programami, ktoré sa nachádzajú v duši; alebo konáme z nezištnej motivácie – potom sme vedení pozitívnymi silami.

Pretože rovnaké komunikuje opäť s rovnakým. Ak myslíme sebecky, komunikujeme so zodpovedajúcimi negatívnymi energiami; ak myslíme nezištne, komunikujeme s pozitívnymi, božskými energiami – pretože: Boh je láska; kto nesebecky miluje, komunikuje s božskými silami.

Kto žije negatívne a nesnaží sa o nové pozitívne naprogramovanie svojho myslenia – teda zamerať sa na Božské – ten komunikuje tiež s inými, jeho mysleniu zodpovedajúcimi energetickými poliami, ktoré oscilujú okolo neho a v atmosfére; podľa okolností môže byť dokonca ovplyvnený od nižších duší z astrálnych svetov. Potom už nie je sám sebou, ale je – väčšinou bez toho aby si to uvedomoval – riadený jednak programami, ktoré sám vytvoril, jednak energetickými poliami a dušami, ktoré ho okrádajú o energiu. Snaha o pozitívny život je ochranou pred takým riadením, pretože Boh uznáva už samotné poctivé snaženie a vôľu obrátiť sa.

 Príčiny začínajú pôsobiť – ako choroba

 Negatívne príčiny sú teda programom v našej duši a tie – ak nie je tento program zavčasu zrušený, prípadne preprogramovaný – raz začnú pôsobiť. Podľa nezmeniteľných kozmických zákonitostí sa v určitom okamihu negatívne energie určitých príčin vlejú do tela – človek ochorie, alebo ho zastihne osudová rana. Choroba je teda následkom kedysi nami samými vytvorených negatívnych príčin, teda následkom nášho vlastného chybného správania. Každá choroba má teda svoju príčinu v špatnom myslení a chybnom živote človeka. Lebo: neexistuje žiadny účinok bez príčiny. Nepostihne nás nič iné, len to, čo sme sami už niekedy spôsobili.

Vonkajšie “príčiny“ ako baktérie, vírusy, lieky a mnohé iné, sú len spúšťacie mechanizmy. Môžu dosiahnuť účinok len preto, lebo v nás nachádzajú zodpovedajúce prostredie, nedostatok energie a oslabenie sebaliečivých síl, a tým pôdu pripravenú pre ochorenie, spôsobené vytvorenými negatívnymi príčinami.

Kedy, kde a ako sa tieto účinky vyskytnú, nevieme však my, ľudia, predvídať, pretože duchovné procesy dozrievania sa neodohrávajú v priestore a čase. Môžu sa prejaviť ihneď, alebo po niekoľkých rokoch, alebo dokonca v neskorších pozemských životoch. Niektoré choroby môžu mať totiž svoju príčinu tiež v predchádzajúcom živote. Vtedy sa negatívnym myslením a životom vytvorilo duševné zaťaženie, alebo duševná vina – dnes sa môže prejaviť v podobe ochorenia.

V každom prípade však nie je nič, čo sa nám prihodí, ani náhoda, ani smola alebo šťastie, ani vina blížneho, či dokonca trest Boží – ale je to stále plod našej vlastnej sejby!