Proroctvo-pohľad do budúcna?

Od detstva som tvorivý typ, deťom som vymýšľala rozprávky a príbehy na dobrú noc.

V snahe oslobodiť sa od myšlienok tých bytostí, čo sa mi do mysle stále vtierali som si začala rozprávať stále nejaké príbehy, bájky, veršovala som si, ale vždy to smerovalo k niečomu. Buď to malo poučný význam, alebo som v tom  príbehu za nejaký čas našla niečo, čo sa časom odohralo, alebo som to niekde počula. Je zaujímavé, že som si to rozprávala len v myšlienkach a v českom jazyku. Keby som si sadla za PC, tak zrejme nič také nestvorím. Ako by mi to niekto podsúval a ja som sa snažila svojimi myšlienkami  tomu dať istú formu.

Dej sa odvíjal  ako spomienky na prežité obdobia a hlavný rozprávač koho som interpretovala bol muž. „Že by vo mne prevládal mužský aspekt???“

Nedávno som si rozprávala príbeh o ľuďoch, ktorý prežívali ťažké obdobie. Obloha bola zatiahnutá čiernymi mrakmi, slnko nedokázalo skrz tú temnotu prenikať. Čierne mraky sa tiahli dlhý čas, kým sa vyčistila obloha. Veľa ľudí a zvierat prišlo o život a tí, čo prežili sa stiahli do bezpečia. Nastali ťažké časy, nič nebolo tak ako predtým……..atď

Príbeh som si vymyslela niekedy minulý týždeň ešte pred výbuchom sopky na Islande. Vôbec som si neuvedomila , že by to mohlo mať istú spojitosť. Dnes ráno mi šéfka poslala článok, lebo tam má svojho exmanžela a stále nás zásobuje informáciami. Čítala som si to a v tom som si spomenula na tento príbeh, ktorý som si vravela.

Nie je to prvý príbeh, ktorý mi niečo potvrdil. Asi by som si mala začať zapisovať svoje vnútorné prejavy a v nich potom časom nájdem odkazy do budúcnosti. Moja duša sa zrejme pripája do týchto vnútorných rozhovorov, lebo občas vravím o veciach, o ktorých neviem nič.

V každom z nás je prorok istým spôsobom, stačí sa zahĺbiť sám do seba a počúvať sa.