Ríša Agharta …

Včera ma Ninka inšpirovala k článku o ríši Agharta. Bola to pre mňa neznáma civilizácia, ale dopracovala som sa k nej pomocou svojej šamanskej cesty a nájdenie tých dvoch kľúčov. Istú spojitosť som našla s Akašou, keď som si v nej včera čítala. Každý vo vedomí svojej duše máme uložené všetky jej prežitky od jej doby stvorenia. Preto som aj pomocou delfínov videla pilier z čias potopenej Atlantídy, takže tie kľúče a strážkyňa prameňa možno súvisia s nejakým prežitkom minulosti.

Svet AGHARTA

Myšlienka skrytého sveta pod povrchom Zeme je skutočne veľmi stará. Každá kultúra a každá tradičná ľudová rozprávka majú aspoň jeden príbeh o podzemných  ľuďoch žijúci v kráľovstve harmónie, spokojnosti a duchovnej  sile.

Sumeri, Babylončania, Rimania, Tibeťania a mnoho iných kultúr majú veľa legiend o Vyšších bytostiach, ktoré nakoniec prispeli k rozvoj a pokroku civilizácii. Tieto bytosti, podľa legendy AGHARTA sú vládcovia Galaktického poriadku nášho vesmíru.
Až do začiatku dvadsiateho storočia, legenda o AGHARTA bola takmer neznáma.

Príbeh AGHARTA bol zaradený k mýtom spolu s ďalšími starovekých mystériami, ako je Atlantída, alebo El Dorado. Iba do roku 1920, keď dvaja pozoruhodný prieskumníci, išli do Himalájí a našli dôkazy o AGHARTE. Tento dôkaz, ktorý ďaleko presahoval vedomosti súčasnej spoločnosti bolo tajomstvo kráľovstva.

Prieskumníci Ferdinand Ossendowski a Nicholas Roer vo svojom denníku napísali, že počas svojej expedície do mongolskej púšti, si všimli, že  tam boli chvíle, keď muži a zvieratá sa odmlčali, ticho a nehybne, ako by len počúvali. Stáda koní, stáda oviec a dobytok,  sa sústredili na pozornosť a prikrčili sa blízko k zemi. Vtáky prestali lietať, a svište utíchli a psy  prestali štekať. Krajina a nebo prestalo dýchať. Vietor prestal fúkať a slnko sa ani nepohlo …. Všetky živé bytosti boli v strachu, nedobrovoľne uvrhnuté do modlitby a čakali na svoj osud. „Tak to bolo vždy,” vysvetľuje starý mongolský pastier a lovec,” keď kráľ sveta v jeho podzemnom paláci sa modlí a vyhľadáva osud za všetky národy na Zemi. “Lebo v AGHARTE,” povedal, “žije neviditeľný vládca všetkých zbožných ľudí, King of the World alebo Brahma, ktorý môže hovoriť s Bohom, ako som s vami hovoril, a jeho dvaja asistenti:

• Mahatma, pretože vedel, z hľadiska budúcich udalostí,
• Mahinga, vládca príčiny týchto udalostí …. Pozná všetky sily sveta a číta vo všetkých dušiach ľudstva a je ako Veľká kniha o ich osude. “

 Neskôr, tibetský princ Chultun Beyli povedal, že Ossendowski 60 000 rokov pred svätým mužom viedol pokolenia jeho nasledovníkov hlboko do krajiny . Usadili sa tam, po Strednej Ázii, a pomocou svätého muža a  jeho neuveriteľnej múdrosti a sile,  pracuje na jeho ľude – AGHARTA sa stala rajom. Jeho populácia sa čísluje v miliónoch, a všetci boli šťastný a prosperujúci.

Proroctvá kráľ sveta, podľa tibetských textov uvádzajú: “Materializmus bude zničený na Zemi, budú hrozné bitky pohltené národmi sveta, a na vrchole krviprelievania v 2029, budú ľudia AGHARTY vychádzať z ich jaskyne sveta “. Nicholas Roer (1874-1947), bol ruský narodil umelec, básnik, spisovateľ, mystik a významným členom Theosophical spoločnosti, viedol expedíciu naprieč púšte Gobi na pohorie Altaj 1923 – 1928, cesty cez najvyššie horské priesmyky.
Jedným z dôvodov pre expedíciu Roer, môže byť návrat kameňa, hovorí sa, že je súčasťou väčšieho meteoritu, ktorý disponuje okultné sily. Tento kameň bol nazývaný Chintamani Stone, údajne pochádza z súhvezdí Orion. Kameň “bol schopný dávať telepatické vnútorné pokyny na uskutočnenie transformácie vedomia pre osoby prichádzajúce do styku s ním.

 ” Podľa Lamaist legendy, fragment tohto kameňa Chintamani Stone je uložený na Zemi, aby pomohli nastoliť duchovné poslanie dôležité pre ľudstvo, a jeho navrátenie bude, keď sú dokončí misia, právoplatnému domov vo veži kráľa v centre Shambhala. Takýto kameň bol zverený Roerovi. Hoci to nie je známe, či sa mu podarilo vrátiť fragment, ale jeho expedícia pomáhla tým, ktorí verili, že Shambhala bolo viac ako mýtus. Roer veril v nadprirodzenú jednotu náboženstva – v predstavu, že jedného dňa budhistické, moslimské a kresťanské by realizovali svoje samostatné dogmy  plevou zakrývajúcich jadro pravdy vo vnútri. Všetky jeho diela prijali vieru, že všetky viery očakávaný Nový vek, v ktorom by táto pleva dogmy bola odstránená, ľudstvo by sa oslobodilo od svoje disharmónie, a všetci by žili spolu v raji v univerzálnom bratstve.

 Jeho symbolom pre nadchádzajúci raj bola Shambhala. V tradičnom budhizmu – Shambhala je súčasťou našej duševnej pamäti, je ukotvená v našom kolektívnom vedomie.

 Agharta je miesto, ktoré má údajne z tibetských a keltských spisov obrovskú moc. Špekuluje sa aj o tom, že samotná AGHARTA je podsvetím, čiže ríšou diabla, démonov a ďalších temných bytosti …
O živote, či Agharte samotnej sa tvrdia rôzne verzie:

-Ríše múdrosti
-Kráľovstvo času
-Ríša Titánov a nakoniec Podsvetie …

Jedna z vízie uvedených možností znie “Kráľovstvo času”. Túto teóriu podporujú spisy buddhystických mníchov z Tibetu, v ktorých sa píše, že AGHARTA má veľa “tunelov”, cez ktoré “prebieha” časový tok a ten kto usadne na trón veľkého a mocného vládcu AGHARTA získa obrovskú moc a bude môcť manipulovať s časom, čo by mohlo mať kritický následok pre všetok život na tejto Zemi!

Ríša má údajne aj 2 veľké mestá, ktoré sa volajú Shamballa (Sambala) a “Mesto večnej dúhy”.

Kedy Aghartu niekto navštívi je len otázka času, ale len jedna legenda vraví, že jedného dňa Agharta otvorí svoje brány a ukáže sa celému svetu … a teraz je skôr otázka či to bude v dobrom, alebo v zlom …

Podľa povesti zo 16. storočia navštívil Brazíliu pred tisíc rokmi Atlanťan Quezalcoatl – operený had. Vyšiel vraj z jedného otvoru a po splnení poslania vždy zmizol podzemnou chodbou späť do svojej ríše. Zaujímavosťou je aj málo známy národ „bielych indiánov“ Los Parias, ktorý žije v pralesoch medzi Rio Apure a Orinokom. Ich hlavné sídlo sa totiž nazýva Atlan a dodnes medzi nimi kolujú rozprávania o zničení bývalej vlasti, obrovskom ostrove vo východnom oceáne, odkiaľ sa museli presídliť do nového domova.

 Kráľovstvo svetla

Na podzemné útočisko pradávnych utečencov sa obvykle pozerá ako na ríšu dobra a svetla. Bola nazvaná Šangri-la či Šambhala, najčastejšie sa jej hovorí Agartha. Niektorí bádatelia sú presvedčení, že podzemné sídlo vybudovali Atlanťania, ktorí utekali pred skazou drviacou ich kontinent. Jedni sa usadili v rôznych častiach sveta, ale iní sa rozhodli zostať vo vnútri zeme, kde vytvorili skryté spoločenstvo, v ktorom sa cítili bezpeční pred akoukoľvek budúcou pohromou.

Americký budhista Robert Ernst Dickhoff vo svojej knihe z roku 1951 opísal ríšu nasledovne: „Agartha bola založená asi pred 60 tisíc rokmi. Mnoho miliónov obyvateľov využíva poznatky vedy ďaleko pokročilejšie, než aké boli dosiahnuté kdekoľvek na zemskom povrchu…“ Ďalej uvádza, že tibetskí lámovia sa domnievajú, že v jaskyniach v Amerike žije väčšina tých, ktorí prežili zánik Atlantídy. Tieto priestory sú vraj napojené na doteraz priechodné chodby, ktoré sú osvetlené zeleným luminiscenčným svetlom, umožňujúcim rast podzemných rastlín a predlžujúcim ľudský život.