Kategórie
Duša Šamanské cesty

Potopená loď…

Dnes som nemala akosi úspešné šamanské putovania. Vždy sa spúšťam tunelom , ktorý ma privedie na miesta, ktorými si zrejme mám prejsť.   Ak nie je doriešená situácia, tak chodím na to isté miesto. Vizuálne som sa dostala do svojej hlavy. Pozrela si, či je mozgová komnata čistá, nie je zanesená niečím negatívnym. Občas treba urobiť aj vnútorné upratovanie. Práve tu sa nachádza môj tunel cez ktorý sa spúšťam do iných svetov. Lenže ako som sa spustila, tak som sa aj pekne vrátila naspäť. Už sa mi to viac krát stalo, že som bola vrátená späť.“ Zrejme nie je vhodná doba“, pomyslela som si a skúsim to neskôr.

Po obede som sa opaľovala a napadlo ma, že skúsim znova šamanský výjazd. Spustila som sa tunelom( je zaujímavé, že cesta sa vždy kľukatí inak a nie je stále rovnaká.) a na konci som pomaly dopadla na kamienky. Uvedomila som si, že po člnky mi siahala voda. Plávali tam aj malé rybičky. Takže som bola zase niekde pri mori.(minulosť mojej duše). Ako som pomaly išla ďalej voda bola hlbšia, tak som začala plávať.  Za útesom sa objavila loďka. Nasadla som do nej a pustila motor. More bolo čisté a v diaľke som spozorovala ostrov. Zamierila som k nemu, ale zadnou časťou som sa o niečo oškrela. Zastavila som  a pozrela sa do vody. Nebol to žiadny útes, ale stožiar z potopenej lode. Skočila som do vody , lebo som bola zvedavá aké tajomstvo sa tam nachádza. (minulý život, ktorý som videla na hypnóze).

Chodila som po palube, voda bola priezračne čistá, ani rybiek tam veľa nebolo. Otvorila som dvere, ale čosi mi vravelo, nech sa postavím za ne. Vyplávala odtiaľ vyplašená chobotnica. Kajuta bola prázdna, žiadne telo tam nebolo. Na stole otvorená obrovská kniha. Listovala som v nej a našla veľký hrdzavý kľúč. Potom som zbadala zásuvku. Otvorila ju a bola tam plechová krabica a pri nej malý kľúč. Otvorila som aj ju a našla v nej akýsi náhrdelník. Dala som si ho na krk, lenže cítila som z neho niečo negatívne, tak som ho vrátila späť.

Niečo mi nahováralo: „Má veľkú moc, vezmi si ho“, ale mňa napadlo iné…“Pre mňa moc nie je dôležitá a nie za takúto cenu.“

Vrátila som ho späť a vzala si knihu. Dala som si ju do tašky, ktorú som tam uvidela(taká brašna). Pozrela som sa ešte do skrine, ale bola väčšinou prázdna. Na druhej strane bol hvezdársky ďalekohľad, krištáľová guľa a nejaké mapy. Zrejme námorník sa venoval nejakej okultnej vede. Potom ma napadlo nohou buchnúť  na dno. Preborila sa mi a zbadala som tam poklad…mince, šperky a hlavu vodného hada, ktorého som vyplašila. Rýchlo som plávala von a vyšplhala sa  na loď. Had našťastie nešiel za mnou. Otvorila som knihu a prezerala si ju. Písmo bolo nečitateľné a v zadnej časti knihy bola skrytá krabička s kľúčom, ktorá bola v knihe vsadená. „Ten kľúč som ale nechala v lodi, čo tu robí?“ Obzrela som sa na to miesto, kde som bola, lebo som dostala zvláštny pocit. Voda sa akosi divne zvlnila akoby to miesto navždy zmizlo a nič tam nebolo. Potom ma napadlo: „Čo ak to bola časť minulého života mojej duše, pretože stále pátram a sama neviem prečo?“

Okrem kľúča v tej knihe bola aj malá lupa taká iná divná. Otvorila som knihu na prvú stranu a začala sa pokúšať  čítať. Bolo to neuveriteľné, lebo tá kniha začal čítať sama. Kniha, ktorá mala v sebe uchované odtlačky myšlienok. Všetko si už nepamätám, lebo námorník tam opisoval svoj meštiacky život a to ako prišiel o všetko, len preto, že uveril vo spravodlivosť kráľa a bol za to potrestaný. Na mori hľadal svoj vnútorný pokoj a niečo, prečo prišiel o všetko a práve cestou niekam po mori sa to snažil nájsť( Že by jeho rodina bola odvlečená niekam do vyhnanstva?). Potom začal rozprávať o knihe.

„Túto knihu som dostal od kupca, ktorý mi predal loď. Vravel mi, že loď je zhotovená tak, že vydrží toľko, koľko mne vydrží moja životná sila. Kniha bola zhotovená z kože a listy z nej neboli z papiera, ktorý by sa hneď rozmočil a pero, ktorým som písal bolo nezmývateľné. Tú knihu kto raz nájde, môže ju čítať aj keď nebude rozumieť slovám, lebo autor do nej nevložil len slová písané rukou, ale aj odtlačky svojich myšlienok.“ Prehodila som na poslednú kapitolu, kde bolo napísané.

„Táto časť nie je dopísaná, lebo som to už nestihol, ale obsahuje dokončenie životného príbehu muža, ktorý rozpísal túto knihu.“

„Raz počas plavby som narazil na útes. Vliezol som do podpalubia a snažila sa opraviť tú dieru, kadiaľ sa mi valila voda do lode. Voda pomaly stúpala a ja som nemal šancu tú dieru niečím ucpať. Ponorený vo vode som uvidel  žltooranžové svetlo ako spoza diery na mňa svietilo a niečo vyžarovalo. To svetlo vytiahlo moju dušu von z tela. Padal som pomaly na dno lode a moja duša ma opustila. Tak ako skončila púť mojej lode, sa ukončil aj môj život.”

Otočila som sa na to miesto, kde som našla tú loď a v tom  mi prišlo na um, že možno jeho telo ešte ležalo v podpalubí. Lenže už bolo neskoro. Loď zmizla ako oblasť z Bermútským trojuholníkom, ktorý sa náhle niekde otvorí a bol tam ten had, ktorý si cez dieru v lodi urobil svoje sídlo.

Možno to bol môj minulý  život, teda jeho koniec a ja som si mohla v knihe prečítať aspoň myšlienky utrápeného moreplavca, ktorý vo svojom živote niečo stratil a hľadal to, tak ako ja hľadám vo svojom živote.

Tieto šamanské výjazdy majú niečo do seba. Nájdete v nich duchovných sprievodcov, ktorý vám pomôžu pri ceste vaším životom ako sa správne riadiť. Občas sa zatúlate na miesta, ktoré ste kedysi navštívili vo svojom minulom živote, lebo všetka pamäť a myšlienky, či vaše prežitky sú ukryté len vo vás vo vašej duševnej mysli teda vo vašej duši.

A občas vám spravia chaos v hlave a rozmýšľate nad nimi , čo znamenali a prečo ste sa k nim dostali a možno časom v tom nájdete ten pravý význam. 😀

4 replies on “Potopená loď…”

Nádherný článok, hlavne tá posledná časť je najkrajšia, citujem:
„Raz počas plavby som narazil na útes. Vliezol som do podpalubia a snažila sa opraviť tú dieru, kadiaľ sa mi valila voda do lode. Voda pomaly stúpala a ja som nemal šancu tú dieru niečím ucpať. Ponorený vo vode som uvidel žltooranžové svetlo ako spoza diery na mňa svietilo a niečo vyžarovalo. To svetlo vytiahlo moju dušu von z tela. Padal som pomaly na dno lode a moja duša ma opustila. Tak ako skončila púť mojej lode, sa ukončil aj môj život.”, je to návrat k Jednote Svetla. 😉

Páči sa mi

…škoda že sa nedá opísať hlas, ktorý mi to čítal, lebo bol plný pocitov toho, kto tú knihu písal. A Na koľko percent je to môj minulý život ti si netrúfam povedať. Na hypnoze to bol len útržok z toho, čo som videla včera. 😀
Boh vie, či na každého čaká takéto svetlo, aby ho sprevádzlo na to pravé miesto návratu.

Páči sa mi

Určite sa v tom Svetle všetci opäť stretneme. 😉 A ten hlas pocitov poznám, niekedy je ťažké opísať niečo tak krásne. Ďakujem ti anitram, potvrdila si mi tým článkom moju vlastnú skúsenosť, čo nás po živote čaká. 🙂

Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.