Kategórie
Energia

Odstraňovanie emočného bloku…

Občas som prekvapená ako situácie na seba nadväzujú. Napíšem článok o emočných blokoch a stretnem človeka, čo sa tomu venuje.

Cestou domov som sa stavila v ezoterickom obchode Práne. Majiteľka sa rozprávala s jedným pánom o vymieňaní energie a liečení. Nedalo mi a spýtala som sa ho na niektoré nejasnosti ohľadom magnetizmu, ktorý občas počas liečenia pociťujem. Povedala som mu aj o mojej reakcii a emocionálnom bloku, ktorý som  nechtiac dostala. Upozornil ma, že ak cítim vibrovanie energie na rukách, mám hneď ruky stiahnuť preč a dať ich pod studenú vodu, alebo spáliť nad ohňom, lebo ťahám do seba niečo z pacienta.

Múdra rada, čo som nevedela, lebo tak to presne začalo vibrovaním na rukách a hrudi. Potom sa ma spýtal, či som napojená na niekoho z hora, teda na nejakú vyššiu bytosť. No vyhovárať sa mi nedalo a tak som mu povedala o tých troch bytostiach. Vyzval ma aby som si sadla , že sa mi pozrie na chrbát. Našiel jeden  blok, pod lopatkou, ktorý bol 2 týždne starý. Ten zodpovedá za ten blok, čo som si preniesla od kamošky  jej nespracované emócie a ja som sa vysypala. Ďalší blok som mala na druhej strane, ktorý už zasahuje do môjho fyzického tela pekne dlho. Blok vytvorený na anjelov. Všetky nakopené emócie, vďaka ktorým som sa uzavrela do seba. Potom začal hľadať páchateľa. Potvrdil mi, že som v spojení s Rafaelom, ale Uriela a Messiela nenašiel, lebo sa mu vyšmykovali ako hadi. Nedokázal ich potvrdiť, ale cítil, že sa tam nachádzajú. Je to zrejme aj tým, že oni dvaja sa viac menej držia v ústraní a netrápim sa kvôli nim ako  kvôli Rafaelovi.

Snažil sa tie bloky uvoľniť, lebo sa tomuto venuje. Ten blok z pred dvoch týždňov som cítila ako len trocha stuhnuté svalstvo, lenže na pravej strane bol riadne bloknutý. Ešte teraz ma bolí chrbát ako mi ich vyhľadával  v tele. Čo ma ale najviac mrzí že mi povedal, že moje srdce je zatvorené. Všetkou bolesťou spôsobovanou od nich a sklamaním som sa uzatvorila do seba a zatvorila aj svoje srdce. Dal mi zopár rád ako na sebe popracovať. Potom mi povedal, že som si stiahla k sebe niečo, na čo som nebola ešte pripravená a nemala som sa tomu venovať. Lenže presný lexikon ako sa duchovne vzdelávať som zatiaľ nenašla. 😕

Som rada, že veľa ľudí je otvorených duchovnému rozvoju, dokážu poradiť a nič si za to nepýtajú.

37 replies on “Odstraňovanie emočného bloku…”

Martina, ja som ti raz slubila clanok ako sa chranit pri lieceni, ale stale som sa k nemu nedostala a vyzera, ze sa v dohladnej dobe ani nedostanem. Tak ti pisem sem na rychlo: aby si od druhych neprevzala ich choroby/bloky, “nainstaluj” si do ruk (predpokladam ze liecis rukami) spätne ventily. Take ktore prepustaju len jednou stranou, a to od teba ku klientovi, nie opacne. Ak by nejaka energia chcela ist ku tebe, tak sa ventily sami zatvoria.

Páči sa mi

Nemam ani literaturu, ani clanok, ucili sme sa to na kurze liecenia. A presne tak, vizualne si ich tam “namontuj”. Predtym ako idem liecit si sadnem ku klientovi, dam sa do kratkej meditacie, najdem svoj stred, spojim sa so stredom zeme a so stredom univerza, vyslovim moju motlitbu k lieceniu a predstavim si v rukach spätne ventily, ktorym aj poviem aby nic ku mne neprepustili. Ak to klient potrebuje, ide cezo mna energia bud zo zeme alebo zo stredu vsetkeho co je a prechadza cez ruky k nemu, ale klapky ventilov sa zatvoria akonahle mi “chce” klient preniest jeho bloky a pod. Ak citim, ze sa zatvorili klapky ventilov, tak silou vole (vizualizaciou) spravim u klienta spojenie bud so zemou alebo len s eterom (ako mi to v tom momente prijde spravne) a poslem veci co chcu ist od neho prec tam, aby sa transformovali.

Páči sa mi

Budem si ja musieť urobiť nejaký kurz, lebo veľa vecí neviem a baví ma to. Liečim zatial len vo svojej rodine a kamošky ak majú menší problém. Liečim rukami, ale držím ich nad telom, lebo prikladaním necítim, že ide energia. Vďaka za odpoveď…vážim si toho. 😀

Páči sa mi

Toto je samo o sebe chúlostivá téma a hlavne dosť citlivá. Preto sa nebudem priamo k nikomu vyjadrovať, len k tomu aké poznatky-skúsenosti všeobecne mám “ja” sám.
Sám seba nepovažujem za liečiteľa som len kanálom, ktorý pri liečení používa vyššia “Inteligencia”. Mám zato, že účinnejšie je pre liečeného ak okrem toho, že dostáva “liečivu energiu”, že je zároveň zbavovaný aj negativity, ktorá nemoc-bloky spôsobuje.
“Liečiteľ” má ochranu pred touto negatívnou silou pokiaľ náčuva “intuitívny hlas” a nepúšťa sa do liečby, ktorá v podstate nie je vhodná, pretože pri nej sa neberie ohľad na “zmysel choroby”. V takom prípade intuitívne najprv navedieme záujemcu na príčinu jeho bloku, ktorú si treba uvedomiť a on musí aktívne prejaviť snahu o jej odstránenie.
“Samozvaný liečitelia” riskujú, že prevezmú negáciu “pacienta”.
V podstate každý má pravo liečiť ak používa vlastnú energiu a dokáže sa nejakým spôsobom znova dobíjať. Pokiaľ však vloží do tohoto procesu egoistický úmysel “nie je chránený” a je tu aj možnosť opačná, že negativity sa zbavuje akože liečiteľ a energiu si ťahá s “liečeného”. Magické úkony či symboly ho pred spätným úderom nemusia ochrániť. Je to sila proti sile, takzvaný liečiteľ je bez vyššej ochrany, a ak je slabší v konfrontácii so silou, s ktorou prichádza do kontaktu a ktorá stojí za nemocou, neubráni sa jej a nesie plne zodpovednosť za to, čo na seba tým naberie.
….Mnohý budú stat pred branou nebeskou a dožadovať sa vstúpiť s odôvodnením, či sme v Tvojom mene neliečili? …atď
Odpoveď im bude: “Choďte preč nepoznám vás.” …
Existujú aj liečitelia, ktorý s vyššou inteligenciou pri liečení spolupracujú a vtedy sa podieľajú na eliminácii negatívnej sily spoločne, samozrejme len v takej miere čoho sú schopný. Tým sami získavajú duchovnu silu a rovnako aj vedomie o tom, kto sme, kam patríme a kto je vlastne “Vyššia Inteligencia” zastupujúca BOHA na Zemi a v iných sférach bytia.

Páči sa mi

“Samozvaný liečitelia” riskujú, že prevezmú negáciu “pacienta”.
V podstate každý má pravo liečiť ak používa vlastnú energiu a dokáže sa nejakým spôsobom znova dobíjať. Pokiaľ však vloží do tohoto procesu egoistický úmysel “nie je chránený” a je tu aj možnosť opačná, že negativity sa zbavuje akože liečiteľ a energiu si ťahá s “liečeného”.

To čo som ťahala s kamošky boli jej nespracované emócie, napojila som sa na jej emocionálne telo a ťahala do seba. Bola to chyba, nikdy sa mi nič také nestalo a poučila som sa. Tým že som to nedokázala spracovať som sa na hrudi vysypala a musela som potom dávať do poriadku seba. Každý kto chce liečiť sa učí, načúva intuíci a necháva sa viesť. Ale tak ako píšeš je lepšie spolupracovať s vyšou bytosťou.

Páči sa mi

Dobré ráno prajem.
Neviem posúdiť to čo píšeš, či si urobila chybu a ani by som si na základe popísaných informácii nič podobne netrúfal. AK chceme subjekt posúdiť, nie však súdiť, je potrebné čerpať informácie o danom objekte posudzovania z jeho aury a to bez súhlasu dotyčného zákon slobody nepovoľuje, pokiaľ sám subjekt neporušuje zákon slobody a poškodený sa spôsobom nazerania do knihy života druhého sám nechráni.
Ja som písal všeobecne na nikoho som konkrétne nemyslel. Keby som mal vymenovávať koľko “chýb” som sám urobil bolo by to zaujímavé. Chyby sú pre nás prostriedkom duchovného rastu. Ja im “vďačím” za veľa. Samozrejme, že nie chybe ako takej, ale tomu kto ma skúsenosťou skrze chyby prevedie spôsobom aby som sa s nej poučil. Samozvaný liečitelia sú iná kapitola. Tí sa síce majú možnosť rovnako poučiť so svojích chýb ale spôsobom, ktorý je ako sa hovorí nekompromisný. Ak je človek vedený intuíciou je vlastne vedený vyššou inteligenciou, ktorá môže byť paradoxne i jeho vyššie “Já” a v takom prípade chyby nie sú vskutku chyby ale spôsob učenia sa.
Samozvaný liečitelia sú vedený v drvivej väčšine nejakou negatívnou entitou a poučenie sa s chýb je znemožňované touto entitou, ktorá zastiera pravú skutočnosť.
Príjemný ničím nerušený deň prajem všetkým čitateľom tohoto “OK” blogu

Páči sa mi

Ahojky….
Beny máš pravdu,ale i týchto samozvaných liečiteľov treba deliť na tých ktorý to robia vo viere v dobro a snažiasa-svojimy pochybeniami rastú a na liečiteľov Businessmanov ktorý si akoby urobili rekvalifikačný kurz a idú na to cez dukáty.ľuďom natlačia do hláv kareláby,predvídajú im budúcnosť ,vstupujú do cesty života,menia osudy a pýtajú si za to ťažké prachy.Riešil som takéto prípady a tý postihnutý potom veľmi ťažko nachádzajú cestu svetla,lebo sú očarený všakovakými Anjelikovskými hókusmi………Je to smutné,že ľudia čo si za to platia si to ešte i odtrpia,ale za blbosť sa platí,len tu je tá cena vysoká.A ešte mi nedá nezareagovať na citát z Biblie.Nik,kto vstúpi do Svetla,nik kto nájde cestu k Bohu nieje odmietnutý.To je sila Kristovho učenia,jeho slová Lotrom na kríži.Je to vyjavenie veľkej PRAVDY,no nik to tak nevníma.Doležité je priznať si chyby,vidieť ich,vidieť sám seba a veriť v Svetlo a Boha…………Pre všetkých na pochopenie

a pokojný zimný večer plný pohody a oddychu všetkým.R

Páči sa mi

Súhlasím s Tebou. Myslím že som to tak napísal a ak nie čítaš aj medzi riadkami čo je super. Budem sa snažiť byť druhý krát presnejší. Pravdu máš BOH má pre všetkých pochopenie a od nás sa žiada, aby sme urobili prvý krok k NEMU, čo mne tak pripadá že ON sám nám tým dáva a zároveň dodržuje možnosť slobodnej voľby.
Tiež ti želám príjemný večer

Páči sa mi

Pochopila som , že to píšeš zo všeobecnosti a ja som odpovedala z vlastnej skúsenosti. Nepohybujem sa toľko medzi liečiteľmi, takže viem len svoje posúdiť a ak mi je priane, tak sa moja cesta s niekým podobným spojí a podelí sa so mnou o svoje skúsenosti, alebo ma navedie o kúsok ďalej. 😉

Vieš toto čo popisuješ v začiatku komentu je niečo čo vnímam inak. Možno ak budem duchovne zralšia to budem vnímať inak, ale teraz je to takto.
Neposudzujem, či je to v súlade s duchovnými zákonmi, ak človek sám sa mi ponúkne a chce pomôcť, tak rada pomôžem a snažím sa ho naviesť bližšie k jeho ochoreniu, ktoré si spôsobuje. Nie som Boh aby som súdila, čo je dobré pre neho a čo nie, ak energia , ktorú poskytnem nebude vhodná, tak sa uplatní na tej úrovni, ktorá môže byť poliečená. Aspoň tak to vnímam.

Sama seba vnímam, že som na ceste učenia a ak by som nepoznala to nesprávne, skrz skúsenosť, nebolo by to dobré. Nikde nie je kniha dokonalosti s ktorej sa dozvieme, ako treba postupovbať vo všetkom. Len skúsenosti nás učia a načúvanie sebe samým sa dostávame ďalej múdrejší a lepší.

Z Akaše čítať neviem, nemám tak silné astrálne telo, takže neviem ani do druhých nazerať . Viem že vtedy človek pracuje s vyšším Ja a pomocou neho pracuje s človekom na hlbšej úrovni. Zvyšok ti dám do mailu.

Páči sa mi

Napriek tomu, že pociťuješ niečo inak ako “ja” nemám dôvod s Tebou nesúhlasiť. Tak ako píšeš a pristupuješ ku duchovnu je v podstate správne. Nevyvracia to, čo som opisoval. Je to v tom ako sa na veci dívame a aj keď niekedy, niektorý píšeme inak v podstate si neodporujeme a píšeme to isté.
Mám za to, že netreba viac tieto pohľady rozoberať aspoň s môjho pohľadu sú to dostatočne vyjadrené názory.
Príjemný zbytok dňa želám

Páči sa mi

dobrý den Všem… 🙂

beny pouze k Vám, ale i ostatní mají možnost pozorováním pochopit…

*Samozvaný liečitelia sú vedený v drvivej väčšine nejakou negatívnou entitou a poučenie sa s chýb je znemožňované touto entitou, ktorá zastiera pravú skutočnosť.*

…vidím drvno v oku jedné částečky…přec oko není mým…

krásný den beny přeji…

i Všem ostatním… 🙂

Páči sa mi

Tak trocha som hľadala o týchto liečiteľoch..

Kedysi boli súčasťou prijímacích pohovorov na teológiu aj otázky o tzv. vocatio interna et externa (vnútornom a vonkajšom povolaní).

Dozvedela som sa to tesne pred vstupom do miestnosti, pritom som tým slovám vôbec nerozumela a priznám sa, že ani ich slovenskému významu. Nepamätám sa, čo som na prijímačkách odpovedala, ale pravdepodobne som sa snažila odhadnúť, čo asi chcú ľudia na druhej strane počuť a nie čo naozaj cítim. Porozumieť životnému povolaniu, vnútornému alebo vonkajšiemu, je podľa mňa celoživotná úloha, pre väčšinu ľudí nezodpovedaná do konca života.

Úprimne, rozmýšľali ste niekedy o vnútornom hlase, o tom, kam vás ten hlas povoláva, čo by ste mali v živote robiť? A konfrontovali ste to s vonkajším povolaním, ktoré vykonávate? Nuž, ja viem takmer odmalička, čo by som chcela robiť. Písať a učiť. Ale…! Napriek tomu, že cítim, že mojou úlohou je cez príbehy otvárať v ľuďoch trináste komnaty, netušené možnosti, vieru vo vlastné schopnosti, cestu do vlastného vnútra a tajomstiev duše, viem aj to, že toto povolanie môžem robiť len slobodne. Bez zabezpečenia inštitúcie a bez adekvátneho vzdelania, či vonkajšieho, viditeľného poverenia. To je aj dôvod, prečo stále svoj sen iba kreujem sama v sebe a čiastočne bez väčších viditeľných úspechov aj uskutočňujem. Mnohí asi cítia, kam ich to „ťahá“, ale nenájdu odvahu ísť za svojím snom. Ako maľovať bez výtvarného vzdelania? Ako fotiť bez vedomostí o tvorivej fotografii? Ako pomáhať ľuďom liečiť ich duše bez psychologických vedomostí? Ako liečiť bez lekárskej praxe?

Samozvaných učiteľov, liečiteľov a „vediem“ je veľa, zvyčajne zaváňajú šarlatánstvom a podozrievame ich z obohacovania sa na úkor našich slabostí. Žijeme v dobe, keď iba inštitúcia môže dať punc vierohodnosti pre výkon povolania, keď iba vzdelanie a tituly vzbudzujú akú takú dôveru v kompetentnosť toho, čo robíte. Pritom sa denne stretávame s ľuďmi, ktorí napriek ne-vzdelaniu a bez záštity inštitúcií robia, čo ich baví (zväčša ich to neživí), ale sú spokojní. Vravia, že našli zmysel života a nemenili by za nič na svete. A stretávame ľudí, ktorí so vzdelaním a zaštítení poverením robia svoje povolanie mizerne a berú za to nemalé peniaze.

Teraz už viem, že vocatio interna spôsobuje vnútorné chvenie pri predstave, že by som robila to, o čom snívam od detstva. Vocatio externa je keď sa sen stane realitou a skutky povolania hovoria, že som sa nemýlila. Myslíte si, že Ježiš bol na tom inak? Nebol rabín, nestála za ním žiadna zo súdobých siekt, nepoverila ho žiadna skupina. Predsa učil a hovoril „akoby mal moc“. Nemal ani adekvátne vzdelanie, keďže bol „len“ tesárom. Nemal žiadne zaistenie, ani podporu nejakých miestnych autorít. Živili ho bohaté vdovy a priaznivci, ktorí „uverili“, ktorých „vyliečil“ a ktorí našli skrze jeho slová nové smerovanie v živote, ktoré im konečne dávalo zmysel. O väčšom samozvanom učiteľovi som nečítala, ani nepočula, nasledovať ho preto nie je vôbec ľahké. A viera, ktorá hory prenáša sa zvlášť hodí 🙂

http://www.jetotak.sk/editorial/samozvani-ucitelia

Som rada , že práve Ježiš je mojim vzorom a idem za tým čo vnútorne cítim. Aj keď sa objavia chvíle, kedy zapochybujem, či venovať sa liečeniu a moja viera v sebe je oslabená, vždy príde ku mne niečo, čo ma v tom len utvrdí, aby som pokračovala ďalej a verila v seba, pretože to čo cítim ak niekomu pomôžem ma naplňa dobrým pocitom. Stačí ak niekoho stretnem od lekára a posťažuje si čo ho trápi, už sa vypytujem či nemá také a také problémy a už sa v tom veziem. Takže toto poslanie v sebe nezaprem.
Je smutné , že na takéto liečenie sa dávajú ľudia s egoistickými pohnútkami a snažia sa pacienta tvrdo presvečiť o svojej pravde a pacient nakoniec odmietne iný druh liečby.

Kedysi som robila sestričku na ortopedickom odd. a chodilo tam veľa pacientom s onkologickým ochorením. Barborka krásne 16 ročné dievča prišlo s rakovinovým ochorením kolena. Amputáciu zle znášala a tak sa dala do rúk liečiteľovi. Po recidíve liečiteľ ju presvedčil, že v nohe nemá nádor, ale len vodu a metastázy si nechcela dať vyoperovať. Viem, že na jej diagnoze by to nič nezmenilo, možno predlžilo život o pol roka, či rok, ale ona uverila liečiteľovi a do 2 mesiacov zomrela. Vtedy som nepochopila ako môžu takým ľuďom veriť. Ak niečo cítim inak, odporučím k lekárovi, ktorý určí diagnózu pomocou prístrojov a nebudem sa hrať na Boha.

Páči sa mi

Výraz “samozvaný liečitelia” ako vidím si je možné vysvetliť rôznorodo. To sa nakoniec dotýka všetkého. Každý výraz nesie v sebe konkrétnu informáciu a k tomu energiu, ktorá vyvoláva v nás individuálne reakcie, ktoré je možno vnímať ako zrkadlenie sa niečoho, čo je v nás skryté. Na reakciách človeka si je možno overiť skutočnosť kým je a nie, čo o sebe prehlasuje.
Len znova podotknem ako už viac krát, že ak niečo opisujem nemyslím tým konkrétnu osobu, ale ak táto osoba reaguje tak, ako by som konkretne hovoril o nej, to znamená, že slova na ňu dopadajúce vyvolávajú reakciu čo má svoju príčinu, ktorú je najskôr teba hľadať u seba nie z vonku odkiaľ prichádza ako napr. len môj názor.
Bližšie k výrazu samozvaný liečitelia poznamenám, že sú to vskutku ľudia, ktorý vedomo prijímajú túto činnosť s tým, že ich úmyslom od samého začiatku je len obohatiť sa.
V opačnom prípade potom “skutočný liečitelia” vykonávajú tuto činnosť ako poslanie, musia byť teda niekým “vyslaný”, čo vskutku neznamená, že si to od počiatku svojho poslania hneď uvedomujú. Rozdiel medzi nimi je práve v tom, že za samozvanými liečiteľmi môže stáť i niektorá negatívna entita ale za povolanými liečiteľmi je vždy ten, kto ich do takejto služby, činnosti povoláva teda “entita” bytosť v službách BOHA LÁSKY.
Potom podla toho je aj spätná väzba, teda karma našej činnosti.
Za takého povolaného považujem aj Ježiša Krista. Dokonca tak ako písal Rado, nie je ani dôležité pre mňa, či Ježiš Nazaretský skutočne na Zemi žil. ON je pre mňa LOGOS a ja nemám lepší vzor. Nie však všetko, čo sa mu pripisuje ako Jeho výroky a dupľom už nie rôzne interpretácie Jeho výrokov ľudmi, považujem za Jeho slová. Mnohé boli pozmenené tak, ako to “niekomu” vyhovovalo.
Tak ako povedal apoštol Ján. JEHO slová prímam vtedy ak ožívajú v mojom srdci.
A ktoré nie, buď nie sú Jeho slovom alebo JA som nedozrel k tomu aby u mňa ožili a tak prosím Boha aby mi vyjavil PRAVDU a skúsenosťou ma poučil. To je potom proces dozrievania.

Páči sa mi

Martina,
v súvislosti s tým liečením – bude to zrejme trošku od veci toho, čo tu riešite.

Prišla som na to, že každý človek sa dokáže liečiť sám. Každý človek môže rásť prácou na sebe, nikto iný to za nikoho neurobí. Kto na sebe nepracuje, nebude mať nič. Je teda len na nás, akým smerom sa vydáme a či to chceme. Liečila som dosť dlho svoju mamu. Naposledy, čo ma o liečenie poprosila som odmietla. Nevidím význam v tom, že ju liečim, pretože i keď jej bolesti a problémy ustúpia, vždy sa vrátia. Ona proste nemá snahu zmeniť sa, zrejme sa zmeniť ani nechce, tak na čo mám ja vynakladať úsilie a energiu na jej liečenie, ak bude po liečení znova taká ako dovtedy a robiť to isté a zmýšľať rovnako? Nevidím v tom zmysel. Ak by chcela, pokojne by sa aj ona mohla dopracovať k tomu, aby sa vedela liečiť. Stačí len chcieť a niečo pre to urobiť, i keď samozrejme, človek na to musí byť asi zrelý a musí prísť jeho čas, aby sa o takéto veci začal zaujímať. Ale ona stále čaká, že jej pomôžem ja a pritom by si mohla aj sama…Nemám chuť pomáhať niekomu, kto sa po liečení vráti – možno to vyznie trošku drsne – k svojim obvyklým špinavostiam. Považujem to za zbytočné a tak to aj cítim. Želám jej, aby sa vyliečila a aby žila šťastný a spokojný život, ale nevidím zmysel v tom, aby som ju liečila, keď nemá snahu zmeniť sa.

V knihe Čuan Falun píše Majster Li niečo také, že každý, kto si svojou kultiváciou niečo vyvinie to má použiť pre seba, je to ovocie toho, na čom pracoval. Možno sa ten niekto vedel liečiť, ale mal by liečiť iba seba, pretože svoju “schopnosť” dostal pre seba vďaka tomu, že na sebe pracoval. Túto schopnosť si môže každý vyvinúť sám pre seba, ak má snahu. Každý by mal teda liečiť samého seba. Môže zo súcitu samozrejme liečiť aj iných, ale treba vedieť rozlišovať, koho – teda liečiť takých u ktorých ten dotyčný vidí, že sa chce naozaj rozvíjať. Ak sa chce liečiť niekto iný, svetský človek, tiež sa môže pokojne začať kultivovať a bude si vedieť pomôcť sám. Ak ho niekto požiada o pomoc s liečením choroby, aj tá dotyčná osoba si dokáže pomôcť sama ak začne na sebe pracovať. Svetským ľuďom kultivujúci nepomáhajú, majú to zakázané, pretože je to zbytočné, keďže sa svetskí ľudia vrátia k svojim negatívnym veciam a budú viesť život ako doteraz (teda že tí ľudia, ktorí sa chcú dať liečiť, im ide iba o vyliečenie choroby a nie o svoj rast. Akonáhle sú vyliečení, ostatné je im jedno, nezamýšľajú sa zmeniť). Týmto chcem povedať, že každý by mal pracovať sám na sebe, nikto za nás nič neurobí a vnímam to už tak, že pomôcť stojí za to takému človeku, ktorý sa chce naozaj rozvíjať a rásť, inak naša pomoc nepadne na úrodnú pôdu a bude to len mrhanie energiou. Po vyliečení nejakého svetského človeka sa ten človek aj tak vráti k svojmu doterajšiemu životu. Nemalo by nám ísť iba o liečenie, ale o svoj rast. Liečením len niečo odkladáme, ak však rastieme, naše choroby sa odstraňujú od koreňov.

Chcela by som poprosiť tvoj názor na toto všetko. Je to iba môj pohľad, ale pohľad niekoho druhého môže odkryť niečo, čo som ja možno nezachytila. Inak pamätáš sa ako sme niekedy viedli v komentoch rozhovory o channelovaní? Tak môj názor sa zmenil aj na to a dosť rapídne. Veľa vecí som si uvedomila.
Ďakujem a prajem krásny deň.

Páči sa mi

🙂 Ninka,

vnímam to tak, že k liečeniu, tak ako ku všetkému treba pristupovať zo seba – naladenie mysle a srdca na konkrétny úmysel. Mám pocit, že úspešnosť liečenia závisí od schopnosti spojenia srdca a mysle v čistom úmysle, pretože Vesmír je mentálny. Tento skutok je potrebné aj prijať, teda musím sa otvoriť a veriť tomu úmyslu, že sa konkrétne prejaví – zhmotní ako vyliečenie.

Či už – ako príklad – liečim seba alebo iných alebo som súčasťou zájazdu na miesto zázrakov = napr. Lourdes, tak podstatným je vnútorné naladenie, zosúladenie s úmyslom a otvorenie sa prijatiu. Samozrejme do toho vstupuje aj Vyššia Vôľa, lebo trvalý úspech dosiahne liečba vtedy, ak je súlad vnútra s Vyššou vôľou. Už spomínaný Ježiš Kristus nabádal k prijatiu liečby/zázraku – často to nazýval uverením, pričom zdôrazňoval, že iba koná v Mene Vyššej Moci než je on sám a používal aj dovetok = napr. : … tvoja viera ťa uzdravila, vstaň – choď a už nehreš …, pričom toto je možné vyložiť aj takto = choď v pokoji a pracuj na svojom pokoji, pretože potom by už nemalo dôjsť k neronováhe u vyliečeného, a teda k novej chorobe … 🙂

Páči sa mi

moonica,
“Mám pocit, že úspešnosť liečenia závisí od schopnosti spojenia srdca a mysle v čistom úmysle” Áno, vnímam to rovnako. Je to spojenie srdca a mysle, vôle a viery.

“choď v pokoji a pracuj na svojom pokoji, pretože potom by už nemalo dôjsť k neronováhe u vyliečeného, a teda k novej chorobe ” A ak ten človek na sebe nepracuje, treba mu pomôcť znova? Pomôžeme niekomu, kto má iba plané reči o tom, ako bude na sebe pracovať a nič nerobí? Alebo príklad: žene sa vyhodí na pere bolestivý pľuzgier z ohovárania. Príde si to dať liečiť, vyliečime jej to, poučíme o tom, že by bolo dobré prestať ohovárať ale o týždeň sa vráti znova, lebo zas ohovárala a pľuzgier sa znova objavil. Zas jej to vyliečime, poučíme a vráti sa znova. Tu sa potom už ale vážne zamyslíme nad tým, prečo za nami tá osoba chodí. Chce sa zmeniť, alebo sa chce len vyliečiť? Takého človeka by som viac liečiť nechcela, je to zbytočné, lebo po vyliečení bude robiť to isté, čo doteraz – ohovárať. Tak nech si nesie následky svojich činov.

Niekde som raz čítala, že ak máme šancu povedať niekomu čo i len jedno slovo preto, aby sme ho ochránili pred chybou, urobme to. Ak ten človek chybu urobí, je to jeho vec, nech si nesie zodpovednosť, my sme sa aspoň pokúsili pomôcť mu.

Páči sa mi

Ninka,

to je asi individuálne = vnímam to tak, či s tým človekom mám súcit a zároveň cítim, že mu mám pomôcť alebo síce mám s ním súcit, ale zároveň cítim, že už som pre neho urobila, čo bolo v mojich silách, a teda doslova akoby už nevládzem tomu človeku pomôcť.

Páči sa mi

Dobrý deň nitram,
to “od veci” som myslela tak, že nekomentujem článok a ani nereagujem na vyššie uvedené komentáre a k diskusii. S liečením to už súvisí 🙂 Ďakujem za Vašu reakciu, budem rada ak sa podelíte aj o ten Váš pohľad, pre mňa môže byť zas prínosný práve ten a samozrejme aj názor každého iného.

Páči sa mi

Ninka, toto sú veci, na ktoré sa dá pozerať z viacerých uhľov a ja to vnímam, že každý má na výber. Ide aj o spôsob akým sa snažíš liečeného naviesť, aby sa na seba začal pozerať sám ako na niekoho na kom mu záleží a aby začal pre seba niečo robiť. Vždy sa snažím liečeného naviesť a ukázať mu, čo má robiť ak ho chytí bolesť, alebo bude pociťovať stres ako si môže sám pomôcť. To isté sa snažím aj môjmu malému ak nie som na dosah, aby vedel čo robiť, keď ho začne bolieť bruško. Vždy ukázať cestu ako na to. Je to ako keď dieťaťu ukážeš ako má kresliť a rozvíjať svoju fantáziu. Niektoré ti vďaka tvojim slovám nakreslí krásnu lúku a niekto len koleso. Je pravda, že všetci sa dokážeme liečiť ak máme silnú vieru v túto schopnosť . Každý sa dokážeme liečiť sám , máme túto schopnosť , ale nie v každom čase.

To liečenie s tvojou maminou napadlo mi prirovnanie ona sa o teba starala a vychovávala ťa ako dieťa a motivovala ťa vždy niečím novým, len aby si bola dobrá dcéra a ona mala z teba radosť. Teraz je na tebe, aby si ju motivovala a naviedla k sebe, aby si uvedomila, že to čo pre ňu robíš je pre jej dobro. Časom si to uvedomí, len ak nefunguje jedna motivácia , mala by si skúsiť niečo iné. Ukáž jej ako môže pocítiť samú seba, alebo niečo, čo by tešilo jej dušu.

Dá sa na to pozerať zase inak, že ona sama si vybrala tú ľahšiu formu, veď prídeš a poliečiš.

Skús vyskúšať toto. Nechaj mamu nazrieť do svojho vnútra, techniku poznáš. Ja som to raz urobila s mojim synom, vlastne začal s tým on. Ja som mu liečila bruško a on mi vravel čo vidí. Pomáhala som mu orientovať sa a trocha ho navádzala. Jeho svet bol bohatý, krásny farebný, všetky zvieratká tam boli, škriatkovia prírody. Videl dva lesy, čierny tmavý les s odpadkami a mútnou vodou a krásny biely les. Z toho tmavého som mala obavy, tak som ho nasmerovala do bieleho. Keď ním prešiel sám sa rozhodol, že ide pozrieť tmavý les a vyčistiť ho. Keď to mal hotové naviedla som ho nech poprosí slniečko aby ho presvetlilo. Slnko roztiahlo lúče a les bol znova krásny a zdravý. Slnko sa na neho usmialo a poďakovalo sa mu. Povedala som mu že ten tmavý les bol jeho hnev a to zlé v ňom, tak aby sa snažil mať svoje vnútro krásne. Keď sme skončili sledovala som jeho správanie. Bol krotký ako baránok, akoby vymenený a s bratom sa ani nehádal. Uvedomila som si, že toto je spôsob ako ho môžem naviesť, aby nebol plný hnevu a začal mať rád sám seba.

Moja mama má tiež zdravotné problémy, ale ja sama sa jej vždy ponúknem, že ju poliečim a posilním energiu, lebo ona sama by nepovedala poď ma poliečiť tu a tu ma bolí.. Sama povie čo ju bolí už dlhšie a je to len moja vnútorná pohnútka zasiahnuť. Má blok v žlčníkovej dráhe a vždy ako som u nej snažím sa jej dodať energie a poliečiť ju. Popritom jej vravím, aby si dávala pozor na mastné jedlá, nerozčuľovala sa nad všetkým a snažila sa ak je v kľude dýchaním sa upokojovať , zamerať sa na svoj stred a vnímať krásne veci.

S jedlom je nenapraviteľná a rozčuľovanie a hnev v nej tiež zrejme nezmením, je to vec, ktorú si sama musí uvedomiť, ale bola som prekvapená, že si z mojich slov vzala k srdcu aspoň niečo ako potešiť dušičku, teda samú seba. Púšťa si hudbu na upokojenie a tancuje tanec duše, ktorý ju nesmierne upokojuje a napĺňa dobrým pocitom. Tak isto sa dala naviesť na bylinkové čaje, takže to beriem ako by som malé dieťa učila chodiť.

U cudzieho človeka je to iné. Ak sám si nevstúpi do svedomia a nezmení k sebe prístup, vtedy to beriem ako mrhanie energie, ale pokiaľ ide o rodinu, snažím sa ich navádzať , aby si uvedomili svoju hodnotu a dôležitosť vlastného Ja.

Ja nikdy neposudzujem komu môžem pomôcť a komu nie, vždy je to o tom čo vnútri cítim. Ak náhodou zvažujem či pomôcť a či nie, vždy ma v tom usmernia ruky, lebo začnú horieť. Vtedy si uvedomím, že prvý vnem je podstatný a ostatné je len ľudské zvažovanie. Nikdy nič nie je zbytočné a za každým činom nasleduje uvedomenie.

Možno sa vo veľa veciach mýlim a časom ich budem vnímať inak, ale zlá skúsenosť s kyvadlovaním a pritiahnutím si k sebe tých bytostí ma naviedla k vlastnému cíteniu a dôverovaniu intuícii. To je pre mňa podstatné.

Len malá časť spoločnosti si začala uvedomovať svoju hodnotu a pracovať na sebe. Menšia časť spoločnosti to berie ako svoje poslanie a snaží sa pomáhať iným a zároveň ukázať im cestu, ktorou môžu kráčať.

Ninka to s tými komentmi a channelingmi si už veľmi nepamätám, vieš mi dať viac do mailu prosím?

Páči sa mi

Ahoj Martina,
ďakujem pekne za odpoveď. Veľa vecí si mi potvrdila.
“Dá sa na to pozerať zase inak, že ona sama si vybrala tú ľahšiu formu, veď prídeš a poliečiš.” Presne toto cítim, keď ma prosí o liečenie. Veď som tam a urobím to za ňu, som jej dcéra, je to moja povinnosť, keďže sa o mňa starala, tak teraz nech jej pomôžem ja. Ja to ako povinnosť neberiem, ale akoby som cítila, že si toto myslí.

“Ak sám si nevstúpi do svedomia a nezmení k sebe prístup, vtedy to beriem ako mrhanie energie, ale pokiaľ ide o rodinu, snažím sa ich navádzať , aby si uvedomili svoju hodnotu a dôležitosť vlastného Ja.”
Keď mala mama zo začiatku bolesti, nevedela ma poprosiť o pomoc, ja som sa jej ponúkla. Potom si začala žiadať sama a už je to rutina…je to akoby samozrejmé, že jej pomôžem. A vážne by som chcela, aby mala bolesti odstránené, ale ja ju už liečiť nechcem. Na čo? Čo to zmení? Nič. Je to mrhanie energiou aj časom. Dokonca už necítim to príjemné niečo na srdci keď ju liečim. Možno je to znak toho, že DOSŤ. V začiatkoch som sa tešila, už nie. Toľkokrát som jej pomohla ale ona na to akoby zabúdala. Aj ja som sa snažila navádzať rodičov k tomu, aby so sebou niečo robili. Otec ide k lekárovi iba vtedy, keď sa už nedokáže postaviť, pomôcť si nenechá a smeje sa tomu, že liečim a aj keď vyliečim mamu. Ona mu potom povie, že jej bolesti naozaj odišli, ale otec sa smeje aj jej a neverí. A keď mame začnem vravieť o duchovných veciach, jej sa to tiež nepáči. Chce byť iba liečená, iné ju nezaujíma. Najmä ak by musela vynaložiť nejaké úsilie na zlepšenie.

Vo vnútri cítim, že je úplne zbytočné niečo robiť. Môžem jej hovoriť čo chcem, ona to nechce počúvať. Súcítim s mamou, rada by som jej pomohla, ale moja pomoc je iba dočasná. Nič sa nemení a už na to nebudem míňať energiu. Možno jej mám pomôcť, ale ak to tak necítim, tak to nebudem robiť. Možno je to jej karma a ja jej beriem liečením možnosť “odpykať” si ju a len jej odďalujem chorobu. Tá sa potom aj tak ukáže znova.

Páči sa mi

……Veď som tam a urobím to za ňu, som jej dcéra, je to moja povinnosť, keďže sa o mňa starala, tak teraz nech jej pomôžem ja……

Ja za seba napíšem, že liečenie s povinnosťou za výchovu nie je dobre spájať. Sú to predsa len dve rozdielne veci. Môžeme resp. mali by sme sa odvďačiť druhým tým, že im na oplátku pomáhame my v takej miere, ako je to v našich silách.
Liečenie je láskou k blížnemu, a nemalo by byť ničím iným podmienené. Rovnako tak nemôžeme nútiť druhých aby konali tak, ako si my myslíme, že je pre nich najlepšie. I v tomto máme slobodnú vôľu.
Myslím si rovnako, že nie je správne očakávať od liečeného spätnú väzbu v opačnom prípade už nie sme tí, ktorý sprostredkovávajú božskú energiu ale staviame sa do role sudcu a mám za to, že nie vždy vieme správne posúdiť účinnosť liečivej energie.
Ja si myslím, že to ako to vnímaš nakoniec budeš musieť vyriešiť len sama v sebe aj keď chápem, že máš poctivé úmysly určitý spôsob vnucovania môže prinášať opačný efekt u mamy. Možno práve keď prijmeš jej slobodne rozhodnutie v tomto zmysle sa ona sama zmení v presný opak. Každopádne za pokus alebo aspoň za zváženie to stojí ale to je vlastne na Tebe.
Príjemný deň prajem

Páči sa mi

Ninka, toto som nebrala do úvahy, že neverí duchovným veciam. Už len to, že cíti tvoju energiu a že sa jej uľaví a pomôžeš ma videlo k tomu, že ti v tomto verí a verí i vo svoju dušu a v Boha. Moja rodina moje liečenie prijala a otvorila sa tomu a som rada, že to vnímajú pozitívne. Môj manžel je ale zatrpknutý proti týmto veciam, takže jeho už neliečim, lebo som len dávala energiu zbytočne a cítila som potom zle.

V prvom rade daj na svoje cítenie, sama vnímaš, že tento spôsob liečby k ničomu nevedie, tak v ňom nepokračuj. Je to len ako ked umyješ okno a za nejaký čas zaprší a okno je znova špinavé. Prepáč to prirovnanie. Takýmto spôsobm sa ona koreňov bolesti nezbaví. Musí si uvedomiť, že pokiaľ nezmení postoj, nič sa nezmení a to ty vieš.2

Liečiť pre povinnosť, lebo som jej dcéra, tiež nie je správne, tak som to nemyslela. Myslela som skorej ako naviesť viacej človeka k sebe, ukázať mu, čo môže pre seba urobiť, tak ako ti rodičia ukazovali ako chodiť, ale tím, že sú voči týmto veciam uzavretí, je to ťažké. Možno príde Ninka ešte čas, kedy mamina príde a povie, že si mala pravdu a je jej ľúto, že ťa nepočúvala.

Ninka želám veľa trpezlivosti a vnútornej sily.

Páči sa mi

…dobrý den Všem…

… ukážete-li egu, kde jej pata tlačí a ono v zaslepenosti vlastní počne spřádati tisíce doměnek a předsudků… říkám Vám… je lépe v tichosti moudrého ve vědomí celku odejít a ponechati ego jeho hluché samotě…

PS : a že tichost je pro mne úsměvem na tváři… ni smutkem či averzí, pro dnešní den se loučím…

nashledanou Všem… 🙂

Páči sa mi

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.