Druidi…

Druidi  vo svojej pôvodnej podobe zanikli už pred viac ako tisíckou rokov, napriek tomu sa však okolo týchto starých mudrcov dodnes hovorí veľa  povestí, a ešte dnes ďalej žijú v írskej mytológii a legendách.
Väčšinou vystupujú ako kúzelníci, či múdri starci, alebo stvoriteľmi mocných predmetov.

Druidi nikdy svoje učenie nezapisoval a všetky poznatky odovzdávali svojim žiakom ústne. To malo hneď niekoľko veľmi vážnych dôvodov. Jednak išlo o učenie tajné a písané veci by sa dali ľahko ukradnúť.

Druhý dôvod musíme hľadať v keltskej životnej filozofii: nič na svete nie je nemenné a zapísaním sa z každej veci ľahko stane dogma.

Druidi a ich žiaci žili väčšinou trochu stranou keltských osád, na okraji lesov. Uspokojovali sa len s tým najnutnejším a odmietali akékoľvek prebytky. Svoje úlohy vnútri kmeňového spoločenstva plnili z časti ako liečitelia, z časti ako kňazi. Raz za mesiac usporiadali druidi konsil s náčelníkmi kmeňov a poskytovali im rady v politických a sociálnych oblastiach.

Druidi učili, že najväčším zázrakom na svete je život, že povinnosťou ľudí je chrániť všetky živé tvory, medzi ktoré zaraďovali aj stromy. Medzi základnými kameňmi ich učenia bolo poznávanie sveta okolo seba a hľadaní harmónie medzi človekom a jeho okolím – preto napr. neuznávali a nestavali monumentálne chrámy a stavby, ich svätyne boli zasadené vždy uprostred nerušenej prírody.

Druidi učili, že ľudská duša je nesmrteľná a po fyzickej smrti prechádza do iného tela. Uctievali tiež stromy, najmä duby. Posvätné boli tzv. nemethony ,čiže posvätné dubové háje, kam mali povolený vstup len títo kňazi. Tu veštili a spájali sa s iným svetom. Boli to tiež výnimoční “politici”, svojím rozumom zamedzili mnohým bratovražednými vojnám, ktoré často medzi jednotlivými kmeňmi prebiehali. Ako náhle sa jednalo o vonkajšie ohrozenia, všetci ťahali za jeden povraz.

Ako už bolo povedané, Druidi boli aj keltskými kňazmi. Kelti verili v prírodnú medicínu a posvätnú rastlinou im bolo imelo. Neskôr, po strete so stredomorskými kultúrami Ríma a Grécka, prebrali aj ich systém bohov. Najvyšším bohom v ich systéme bol Taranis.

Podobne ako v iných učeniach aj tu fungoval systém majster-žiak. Druidi si svojich žiakov vyberali bez ohľadu na ich pôvod a môžeme sa len dohadovať, podľa akých kritérií, lebo ich žiakov sa stávali ako mladí príslušníci aristokracie, tak i synkovia z chudobných rodín. Dosiahnutie základného stupňa vedomostí, kedy žiak po zasvätení mohol fungovať ako Druid trvalo zhruba dvadsať rokov. To však neznamená, že tým jeho učenie skočilo – Druidi sa učili po celý svoj život. Keď dosiahol adept vrcholu znalostí od svojho učiteľa, zobral sa a vydal na cestu k ďalšiemu kmeňu kde ho prijal nový učiteľ. Na svoje učenie mali Druidi relatívne dostatok času, dožívali sa totiž nápadne vysokého veku, vraj niekedy dvoj až trojnásobného, než bolo v kraji zvykom. Určite v tom mala prsty ich neobyčajne dobrá znalosť fungovania ľudského tela a najrôznejších liečebných metód a bylinných zmesí. Existuje však možno ešte jeden kľúč k ich dlhovekosti a tým je mimoriadne súbor telesných a duševných cvičení, ktorý sa nazýval WYDA.
Táto náuka je vo svojich hlavných bodoch veľmi podobná joge a to ako jednotlivými cvikmi, tak aj svojou filozofiou. Je možné, že WYDA aj joga majú rovnaké indoeurópske korene, ale rovnako tak je možné, že Druidi  došli svojou vlastnou cestou k podobným výsledkom. Každopádne WYDA pracuje s cvikmi dopadajúcim na energetické centrá v ľudskom tele (čakry) a napomáha k voľnejšiemu a harmonickejšiemu prietoku energie týmito centrami. Celé cvičenie wydy je orientované na lepšie spojenie človeka s jeho okolím.

Rozdelenie Druidov

V dobách, kedy rozsiahlym územiam vládli Kelti, začala sa v ich duchovnej časti života utvárať potreba vyššieho obohacovania. Organizovaná forma duchovna však ale nie je možná bez toho, aby ju mal niekto na starosti. Začali sa preto objavovať doboví kňazi. V počiatkoch tvorili iba po veľkom území roztrúsené skupinky duchovných vodcov, ale postupom času sa z nich stali osoby veľkého spoločenského, duchovného a čiastočne aj politického významu.

Ustálili sa 3 formy, alebo aj 3 kasty kňazov. Boli to Bardi, ktorí mali za úlohu glorifikovať a v piesňach a básňach vychváliť vládcov, na ktorých dvoroch žili. Vyššiu triedu tvorili Filidi, ktorí plnili úlohu správcov kultúrneho bohatstva. Aspoň čiastočne. O ich presnej úlohe doteraz moc nevieme. A nakoniec tu boli najvyšší duchovní vodcovia Keltského spôsobu života, Druidi. Druidi vykonávali funkciu tak povediac “Šamana”. Boli zodpovedný za správne prevádzanie rituálov, modlili sa k Bohom, komunikovali s nadprirodzenými bytosťami a boli zároveň aj liečitelia.

Druidi ale mali ešte jednu nezanedbateľnú úlohu. Dokázali spojiť aj navzájom znepriatelené kmene a rody. S ich pomocou dokázali Kelti čeliť nájazdom okolitých národov a dobyvačným snahám Rimanov. Práve kvôli tejto ich schopnosti politicky spojiť Keltský národ na obranu spoločných záujmov, boli veľmi vyhľadávaní Rímskymi légiami. Nie však preto, aby vyjednali mier pre obe strany, ale aby ich Rimania mohli vyhladiť. Bez Druidov by sa Kelti nedokázali ubrániť, lebo by boli nejednotní. Ich nejednotnosť sa neskôr stala aj ich skazou…