Kategórie
Šamanské cesty

Cesta do minulosti duše…

Otvoriť cestu do vlastného vnútra je najvznešenejší z ľudských snáh. Nekonečno možno pochopiť len schopnosťou vyššou než rozum – tým, že vstúpime do stavu, odkiaľ konečne musí samo ustúpiť. James S. Perkins, Smrťou k znovuzrodeniu.

Keď v treťom storočí grécky filozof Plotinos napísal tieto vety, vystihol vedome či nevedome základov princíp osobného skúmania stavu medzi životmi. Aby sme mohli “prebádať rieku duše, odkiaľ a v akom slede sme prišli, musíme všedný svet nechať ďaleko za sebou,” odporúča prorok Zoroaster. Až potom, ak sa uvoľníme, sústredíme, sme vytrvalí a s trpezlivosťou čakáme na výsledky – až potom je možné získať nejaké vedomosti o živote medzi životmi.

Hypnóza

Hypnotická regresia u psychiatra je možno rýchlejší spôsob ako oživiť spomienky na dobu medzi inkarnáciami, ale každý, kto je ochotný vytrvalo zdokonaľovať vizualizačné metódy, má veľkú nádej na úspech. Okrem toho, ak zvládneme tento spôsob sebaskúmania, možno ho vykonávať kedykoľvek, bez toho aby sme boli záviselý na pomoc inej osoby.

Vizualizácia

Vizualizácia je prostriedok k cieľu, spôsob, ako naprogramovať podvedomie, aby odhalilo zážitky z barda alebo z minulých životov podľa toho, ako si želáme. Z celého radu dostupných techník dáva dr. Whitton prednosť metóde známej pod názvom “nebeská svätyňa”, ktorá sa osvedčila počas stáročí. Postupné vnútorné zlaďovaní je zrejmé vynálezom mystického rádu templárov, ktorý existoval v dobe križiackych výprav. Základná idea je jednoduchá. Predstavíme si mohutnú a veľkolepú katedrálu – môže to byť kresťanský chrám, mešita či synagóga, čomu kto dáva prednosť – vznášajúce sa vysoko nad zemou niekde v éterickej ríši. Táto monumentálna stavba, nebeská svätyňa, obsahuje obrovskú knižnicu akašických záznamov. Ako už bolo povedané, akašické záznamy sú nezničiteľné stopy všetkého, čo sa udialo, vtlačené do éteru – úplný a podrobný opis životov a metavedomia každej duše, ktorá kedy existovala. Ak učiníme túto svätyňu predmetom vedomého myslenia, majme na pamäti, že žiadna knižnica nikdy nemôže pojať tak obrovské množstvo informácií ako táto nadzemskej zbierka.

Gautama Budha kedysi povedal: “Ak upneme  myseľ k nejakému cieľu, určite toho cieľ dosiahneme.”

Než ale začneme, treba zdôrazniť, že skúmanie minulosti sa nesmie brať na ľahkú váhu; pokus zo zvedavosti je prísne zakázaný. Vstup do metavedomia je skúmanie významu a zmyslu vlastnej bytosti a tak významná činnosť vyžaduje úctu a pokoru. “Nebeská svätyňa musí pre každého predstavovať najvyšší stupeň čistoty a svätosti, aký je schopný, ktokoľvek byť!” píše Charles Dana Dean v knižke o pôvode a účele svätyne.

Ideme na to?

Najprv nájdeme kľudné miesto, kde nás nikto nebude rušiť. Umyjeme si ruky v čistej vode a dobre ich osušíme. Symbolizuje to očistenie tela. Potom strávime niekoľko minút v tichosti a uvoľnene si ľahneme, alebo si sadneme do obľúbeného kresla a zbavíme sa postupne všetkých všedných starostí a záporných myšlienok. Napomôžeme tomu tak, že vyčistíme auru od negatívnych vplyvov: zavrieme oči, sústredíme sa na pozitívne myšlienky a prejdeme rýchlo rukami po obvode tela čo najbližšie kože, bez toho aby sme sa jej dotkli. Tým si ju aj uhladíme. Pritom by sa mal dostaviť pocit chvenia. Predstavujeme si, že odstraňujeme všetko nechutné a rozptyľujúce a občas pretrepeme ruky, aby sme zbavili auru nežiaducich pozostatkov. Toto očisťovanie môže vykonávať tiež druhá osoba.
Než začneme, musíme sa podvedome naprogramovať, že chceme ísť pozrieť túto svätyňu a dozvedieť sa viac o svojich životoch. Veríte, že tato svätyňa sa nachádza v inej ríši bytia a vy k nej nájdete cestu.Teraz sme  pripravení na samotné cvičenie, ktoré sa síce hodí k výskumu akéhokoľvek minulého života alebo metavedomia, ale v našom prípade sa bude týkať len posledného. Ak chceme skúmať inú inkarnáciu alebo iné Bardo, cvičenie príslušným spôsobom nasmerujeme, aby sme získali obraz vzdialenejšie existencie.

Položíme sa, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite a dostávame sa pozvoľna do stavu uvoľnenia. Pohybujeme sa  hlboko v sebe a sústredíme sa len na to, aby sme prenikali ďalej a ďalej do pozmenenej skutočnosti. Uvedomujeme si len ticho a uvoľnenie. Vysoko na oblohe a ďaleko nad mrakmi si predstavíme veľkú katedrálu, ďaleko veľkolepejšiu a rozľahlejšiu než akýkoľvek pozemský chrám. Ak si to nedokážeme predstaviť, poprosíme svojho sprievodcu, nech nás tam dovedie. Mňa na takéto miesta dovedie vždy moja loďka, alebo sa mi cesta zjaví sama, že mi príde ako obrazová vízia. Sme už pred chrámom. Táto nebeská svätyňa má obrovský dvojitý portál pod ohromnými oblúkmi a dve veže. Ku vchodu vedie masívne kamenné schodisko. Snažíme sa sústrediť na každú podrobnosť tejto impozantnej stavby, n potom si predstavíme seba na úpätí schodisko, ako s očakávaním vyžívate ku vchodu.

Stúpame po schodoch; sú tesané z hrubých žulových kvádrov; topánky sa dotýkajú jedného po druhom. Trvá to dlho, ale konečne sme hore a stojíme pred obrovskými drevenými dverami. Zhlboka sa nadýchnite a potom natiahneme ruku, aby sme ohmatali štruktúru dreva, ľahko prejdeme prstami po vyhladení povrchu posiate hrbolkami, škárami a puklinami. Potom sa mierne do dverí oprieme; tie sa bez námahy otvoria a objaví sa tlmene osvetlený vnútrajšok; pritom sa dvere vo veľkých závesoch otáčajú zvoľna späť a  naše kroky sa ozývajú na kamennej dlažbe chrámovej predsiene. Zastavíme sa a rozhliadneme sa; pozorujeme vysokú klenbu stropu, farebné okná, mohutné stĺpy a radu lavíc. Šikmo na ne padá svetlo, vzduch vonia kadidlom, prostredie na nás pôsobí vznešenosťou, tichom a nádherou. Nejdeme však hlavnou loďou k oltáru, ale sa obrátime vľavo ku krajnej stene. Je to ďaleko. Všimnime si, že už nešliapeme po kamenných kvádrov, ale po leštenom mramoru a že stena je od podlahy k stropu vykladaná tmavým dubovým drevom. V tej stene teraz hľadáme dvere, celkom malá dvierka. Nie je to ľahké; musíme sa pozorne pozerať. Ale nakoniec uvidíme malú bronzovú kľučku a ideme k nej. Otvoríme dvere.
Vnútri uvidíme kamenné schodisko. Schody sú úzke a vychodené a vedú do pivnici. Zostúpime po tom schodisku; predstavujeme si, že sa dostávame stále hlbšie až do samých základov katedrály, Dole na konci schodov stojí starec. U mňa bola virtuálna knihovníčka a tá sa so mnou rozprávala. Starec má biele vlasy a dlhý čierny plášť mu splýva až skoro ku členkom. Je to strážca knižnice a očakáva nás, ale chce vedieť, prečo prichádzame. Vysvetlíme mu svoju túžbu po sebapoznaní a požiadame ho, aby nám dovolil nahliadnuť do záznamu posledného života .Starec nakloní hlavu, vypočuje pozorne našu prosbu a privolí. Potom nám dá pokyn, aby sme išli za ním do knižnice. Pripadá nám že sa vznášame za vlajúcimi šosmi jeho plášťa, keď kráča zdanlivo nekonečnými chodbami okolo regálov naplnených až do stropu knihami. Nakoniec sa zastaví medzi rovnobežnými radmi kníh. Chvíľu rozmýšľa a potom ukáže na jednu policu. Sledujeme pohyb jeho ruky a náš zrak priľnuté na našom mene, ktoré je na poličke napísané zlatými plastickými písmenami. Prečítame si ho a presvedčíme sa, že je to vskutku naše meno. Na tejto našej poličke je veľmi veľa kníh; každá sa týka jedného minulého života alebo jedného života v Barde. Všimnime si, ako postupujú kožené chrbtami v chronologickom poradí zľava doprava. Keďže tento život ešte neskončil a jeho záznam nie je úplný, posledná kniha vpravo je tá, čo obsahuje všetky podrobnosti nedávnej existencie v metavedomí. Požiadame o ňu strážcu a pozorne ho pozorujeme, ako siaha na policu, berie knihu a dáva nám ju. Uchopíme zväzok pevne do ruky, dosky sú z jemnej kože, a uvedomíme si, že za niekoľko okamihov otvoríme jej stránky a budeme čítať o svojej poslednej existencii bez tela. Možno sa poučiť o čomkoľvek: o vstupe do metavedomia, o tribunálu sudcov, o plánovaní nového života. Až knihu otvoríme (môže to byť tiež album fotografií alebo videokazeta), nebudeme mať strach. To, čo tam je, sa už stalo; pre naše podvedomie to nebude prekvapením. Pozeráme sa len na záznam. Teraz teda knihu otvoríme a pozrieme sa na úsek života medzi životmi, o ktorý máme záujem. Vnímame záznam pokojne, pasívne, bez emócií. Máme na to neobmedzene času. Môže sa stať, že nebudete môcť čítať písmená z knihy, alebo vám ich bude čítať niekto iný. Keď sme videli všetko, čo sme chceli vidieť, knihu zatvoríme a vrátime strážcovia, ktorý trpezlivo čaká kúsok od vás. Dá knihu zase na miesto, a potom nám dá pokyn, aby sme ho znova nasledovali labyrintom chodieb ku schodisku, ktoré vedie do katedrály. Poponáhľame za starcom, až dôjdeme k miestu, kde sme sa s ním stretli. Tam sa rozlúčime, vystúpime po schodoch a prejdeme dvierkami do ticha a majestátu katedrály. Zavrieme za sebou a chvíľu počkáme pod zdobenú klenbou, než sa vrátime do predsiene k obrovským dverám. Potom vykročíme z nebeskej svätyne von a zvoľna zostupuje po kamenných schodoch. Každým krokom sa postupne vraciame do normálneho vedomia, takže na poslednom schody si už zas plne uvedomujeme okolia.

Niektorí ľudia si uvedomia svoje spomienky z barda podľa riadenej vizualizácie hneď na prvýkrát. Iní musia postup  ako dosiahnu výsledkov opakovať niekoľkokrát. Prežitky sa často môžu objaviť aj vo sne, alebo ako intuitívne záblesk v normálnom bdelom stave. Ak otvoríme napríklad knihu života medzi životmi, môžeme sa stretnúť len s prázdnymi stranami. Ale každý, kto sa stretne s takým stavom, intuitívne pochopí, že pre takéto zastavenie toku spomienok asi existuje pádny dôvod. Spomínanému  stavu medzi životmi možno tiež napomôcť tým, že si vedieme denník snov a intuitívnych zážitkov. Čím viac sa tomuto venujeme naučíme sa počúvať svoju intuíciu a riadiť sa tak vlastným srdcom.

Takže vyskúšajte a napíšte, kam ste sa až stihli dostať. 😀

26 replies on “Cesta do minulosti duše…”

Ku katedrále ma doviedlo moje silové zviera a bola pod vodou. Neviem či mohla byť, ale bola 🙂 Stalo sa to asi 2 týždne pred tým, čo som objavila tuto stranku. Možno aj preto som nechtiac preskočila pár zálažitostí a takmer hned, ako som zisla dolu schodiskom som sa odrazu ocitla v záhrade,dívala som sa na svoje šaty z jemnej látky a na hnedú pokožku, bolo veľmi teplo a niekto na mna zakričal “Malar”. Otočila som sa a vtedy sa to skončilo. Neviem, či som sa tak volala ja, no každopádne som vygooglila, že Malar je mesto v Iráne 🙂

Páči sa mi

Super, možné to je , alebo možno si sa tak volala, ľudia majú rôzné mená. Ja som napríklad chrám regenerácie našla najskôr na súši a potom potopný a opustený. Možno tam bol skok niekoľko storočí, neviem.

Bola som na hypnóze a vďaka svojmu vnútrnému cestovaniu som videla pokračovanie a ukončenie jedného môjho života.https://anitram.wordpress.com/2010/07/05/potopena-lod/

Strom života je v nás a my cestujeme sefirotmi, ktorými sme už prešli. Tie, ktorými máme ešte len prejsť počas duchovného vývinu sú pre nás zatvorené.

Ak chceš , môžeš sa tam vrátiť a zistiť viac. Vizualizuj si tu katedrálu a choď na to miesto kde si bola. Spýtaj sa svojho silového zvieraťa, aj to ťa môže naviesť. Mňa k tomu chrámu pod vodou doviedli delfíni. 😉 Skúšaj a zisťuj, ale nezabudni šamani chodili do vnútorného sveta si pre rady a vysvetlenie, ktoré mohli využiť vo svojom vonkajšom svete. 😉

Páči sa mi

To nám vravela aj šamanka, ked som bola na kurze jadrového šamanizmu pred pár mesiacmi. No moj problem je, že sa vždy obávam, že si to celé len predstavujem a vymýšľam. Viem, že to nie je možné, kedze mi silové zviera aj učiteľ vždy pomohli s problémom, či ukázali runu, ktorá sa týkala mojho života…lenže taká tá vlezlá pochybnosť je tu stále. A tak ma nenapadlo, že sa možem na to miesto vrátiť. Dakujem za radu 🙂

Páči sa mi

Ak by si si to vymýšlala ovplyvňuješ deje a vedieš ich ty. Len tuná sa deje odohrávajú samé. …napríklad ja ak som vedená, že mám ísť určitým smerom a chcem ísť inam, tak tam je neviditeľná clona, ktorá ma nepustí, alebo sa mi telo zablokuje a ja sa nemôžem ani pohnúť, vtedy pochopím, že mám ísť daným smerom, lebo to je pre mňa potrebné. Čo je runa? To je pre mňa nové.

Páči sa mi

…áno runy ako kamienky poznám, no nikdy som ich nepoužívala. Nechápem teda súvis alebo použitie pri šamanskom cestovaní. Ty si pred cestou do vnútra, alebo po nej nejakú vytiahneš a hľadáš nasmerovanie? Vieš mi to prosím trocha objasniť, zaujíma ma to. Ďakujem.

Páči sa mi

Ono je to tak… Prídem za svojim silovým zvieraťom, s jeho pomocou sa dostanem do horného sveta za učiteľom a jemu položím otázku. Raz mi na otázku odpovedal priamo, raz zážitkom (padali sme spolu do priepasti) no asi 4 razy sa mi stalo, že jednoducho napísal do piesku runu. Jej význam si potom už v realite musim vyhľadať.

Páči sa mi

Silové zviera je bytosť,, s ktorou si vnútorne spojená, Je akýsi tvoj ochranca, radca. Zvyčajne sa ukazuje v takej forme akú máš životnú silu. Teda ak je tvoje silové zviera oslabené, či nevládne, značí, že máš aj ty nejaký zdravotný problém, ale si niečim svoje vnútro zaťažila. Väčšinou sú tieto zvieratá predstaviteľmi nejakej čakry v ktorej sídlia. Vizualizáciou ak sa prenesieš na miesto, kde sa cítiš bezpečne, ho môžeš stretnúť. Viac nájdeš v šamanských článkoch.
https://anitram.wordpress.com/civilizacie-a-ich-smery/

Zvieratá ti pomáhajú aj k vyriešeniu tvojich problémov, môžu ti poradiť, čo treba urobiť, ako sa zachovať, dôležité je vedieť preniesť ich posolstvo do tvojho života.

Páči sa mi

Raz som toto skúšala s kamarátkou a bolo jej trochu divne nejako ju bolela hlava a to nebola ešte na fáze kde stúpa do knižnice a tak radšej s tým prestala bolo to akési zvláštne a divné .

Páči sa mi

Pri vizuálnych cestách sa mi nikdy nestalo, že ma rozbolela hlava, alebo zostalo mi ťažko. Niekedy máme pri sebe energie…entity, o ktorých ani nevieme a ak sa k nim nejako priblížme, alebo oni dostanú strach, tak vedia na nás pôsobiť a vyvolať v nás divné pocity. Veľmi dobre vedia pôsobiť cez 3 oko, brušnú čakru a srdcovú….z týmto skúsenosti mám. Takže niekto pri nej nechcel, aby prešla do zmeneného stavu vedomia, lebo mal strach, aby v jej svete na neho nebolo upozornené. Preto v nej vyvolal nepríjemný pocit, pre ktorý viac nepokračovala.

Páči sa mi

Entity sú astrálne energie, ktoré sa na teba nalepia, ak máš oslabenú auru, alebo máš v nej pôsobiace sily z minulosti duše a silno ich k sebe priťahuješ. Sú rôzne od slabších po silnejšie pôsobiace. Niekedy sa samé odlepia, ak ich energia slábne a mi nie sme pre nich vhodný parazitujúci jedinec. Inokedy je treba urobiť hlbšiu očistu, aby sme sa ho zbavili, lebo nám vyvoláva zdravotné ťažkosti.

Páči sa mi

Po niektorých mojich skúsenostiach som sa to rozhodla skúsiť.
Začala som sa vnárať do svojho vedomia. Bola som vo vode. Kopala som nohami a rozhŕňala vodu prstami. Dostávala som sa cez lekná až som uvidela nad sebou svetlo. Vynorila som sa a ľahla si na zelenú trávu. Zazrela som na oblohe biely antický chrám s modrými strieškami. Odrazu sa pri mne objavil obrovský drak. Drak bol vysoký možno tak 5-6 metrov. Bol čierny a šupinatý a jeho šupiny sa odrážali na slnku do modra. Sadla som si na jeho chrbát a privinula sa k jeho krku. Zdvihol sa ku chrámu a ja som vo vlasoch zacítila poryv silného vetra. (ozaj, môže byť drak moje silové zviera?) priviedol ma až ku kamenným schodíkom. Dostala som sa dovnútra. A dostala som sa do srdca chrámu, pod oltárom.Čakal ma starec. Uklonila som sa mu a požiadala o pomoc. Zaviedol ma labyrintom a raz sa mi zazdalo, že som videla svoje meno a chcela zastať, ale mních ma zastavil. Ukázal ešte doľava a ocitli sme sa pred mojou policou. Boli tam zaradom rady kníh. Najprv červené, modré a zelené. Na boku mali napísané zlatým moje meno: MIRIAM. Povedal, aby som si vybrala poslednú. Vraj to bude pre mňa najľahšie. Otvorila som poslednú červenú knihu. Najprv obal, prázdne stránky. Prešla som ich a zastavila na drobných písmenkách. Odrazu sa mi ukázali obrazy a spustil sa film.
Najprv som sa chytila toho, čo som už poznala. Stála som na hrade a prichádzali tí rytieri v modrých a červených plášťoch. Jeden sa na mňa usmial a uklonil sa. Rozbehla som sa po terase k schodisku a vybehla na nádvorie. Hodila som sa mu okolo krku. A povedala som : “Konečne si doma.”
Odrazu sa mi začalo niečo blyšťať a uvidela som vysokého chlapa s dlhšími hnedými vlasmi v čiernej stuhe opierať sa o stenu naproti mne. Mal kožené čierne nohavice, jazdecké čižmy a bielu košeľu s tými volánikmi na konci rukávov. Stála som pred ním tak ustrašene. Bola som naozaj veľmi mladá. Vedela som, že mám šestnásť. Mala som rozpustené vlasy jemne zopnuté zlatými reťazami a mala som zelenú róbu. Nič som nevravela. Pozrel sa na mňa a zasmial sa. “Tak toto má byť moja ženuška?”
“Áno pane.” odpovedal niekto vedľa mňa. Starší pán, komorník. Potom som nás uvidela v kostole. Vydávala som sa za neho. Mala som karmínové šaty a bola som úplne spokojná.
Odrazu sa pohľad zmenil a boli sme v tme, počas našej svadobnej noci. Povedala som. “Milujem ťa Daniel:” a tým to skončilo. Potom pár zábleskov popoludňajšieho slnka, videla som vežu letného sídla a niekto na mňa kričal, že príde moja matka a mala by som ísť s deťmi sa pripraviť.Smiala som sa.
Odrazu som knihu zavrela, poďakovala mu a pobozkala jeho prsteň,asi smaragd. Mala som nesmiernu úctu k tomu mníchovi. Poďakovala som a on sa vyviedol von. Vyšla som schodmi ku oltáru. A vybrala sa cez chrám až ku kamenným schodom. Prešla som posledný schod. A odrazu som otvorila oči.
Venujem sa histórií a podľa toho čo som videla, by som mohla považovať prvú víziu tak z 12.-14 storočia. Ten ďalší už bolo také 16.-17.storočie, zdalo sa mi, že chlap za, ktorého som sa vydávala bol nejaký gróf a obchodoval s loďami. Takže, toto je to čo som zatiaľ postrehla. Ešte sa tam určite vrátim.

Páči sa mi

wauu…nádhera…a som prekvapená, že si vedela čítať z tej knihy. Raz som robila cestu do akašických záznamov a bola v nejakej knižnici, strážca ma naviedol, kam mám ísť, ale ja som z knihy nevedela čítať…ani na iných miestach. Drak bol určite tvoj sprievodca…silové zviera…tu v tomto článku jeden chlapec tiež mal draka svojho sprievodcu…ak chceš si prečítaj. http://www.cestaksebe.com/cesta-medzi-totemove-cakrove-zvierata/

História je pekný odbor…nie však pre každého..no už chápem, že ty máš naozaj silné väzby k minulosti. pokračuj…svoje zážitky si zapisuj a prines z tých ciest pochopenie a múdrosť pre seba samu v realite. Mne tie cesty dali veľa.
Maj krásny dník Mimka.

Páči sa mi

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď 🙂 strašne ma táto cesta poznania samého seba priťahuje.
Keď som to chcela skúsiť prvýkrát, cítila som, že niečo nie je v poriadku a nemala by som ísť. A potom som sa o pár dní na to odrazu uvedomila. Proste som cítila, že je ten správny čas sa vydať na cestu a išla som.

Páči sa mi

Prosím vás, v tejto časti sveta som nový a nemám v tom skúsenosti. Hovoríte tu samé neuveriteľné veci o chrámoch a tak, popravde vyskúšal som to, akosi som sa dostal z lesa ihličnatého na územie čistiny(plochy s trávou, priestranstvo) a tam bol zarastený kamenný chrám. Keď som sa pozrel vyzeral staro, vyskúšal som vojsť a po ceste do pivnice som natrafil na starca z ktorého vyžarovala obrovská úcta. Chcel som sa mu predstaviť ale vedel som že on vie lepšie ako ja kto som ale prirodzene som začal menom a že som tu ešte nebol, že by som chcel zistiť viacej , a asi som povedal niečo zlé neviem presne lebo to si nepamätám ale viem že to bolo niečo v tom zmysle že som sa bál samého seba že či to nezneužijem(neviem presne), ale pointa bola v tom že mi dal ako sa hovorí jednu cez hubu, cítil som ale že to nebolo z hnevu alebo z agresie(skor take rodičovské) a potom povedal že nech sa sem(tam)vrátim až keď budem pripravený. Znie to možno divne, rozprávate tu skvelé zážitky ale chcel by som zistiť že čo to presne znamenalo(chápem že som nebol pripravený) príp. ktorými miestami alebo smerom by som mal začať postupovať a ako ďalej.
Ten starec vyzeral +-ako Slovan v bielom habite (nič zložité)+-ako druid
za gramatické chyby sa ospravedlňujem

Liked by 1 person

Na prvý krát si sa dostal ďaleko a máš schopnosť vizualizovať, čo je super. Začiatky bývajú naozaj ťažké, ale nauč sa ku všetkému pristupovať s pokorou a úctou. To je dôležité. Myslíme si, že sme pánmi tvorstva, ale naše ego je stále silné, pokiaľ nie sme ukotvení v srdci a neprejavujeme sa už výhradne z neho.

Vo vnútre nás je veľa svetov a dimenzii, Už 2x som videla mimozemskú rasu .. môj syn svet škriatkov a elfov a iných bytosti svetla…bohužiaľ aj z astrálu.
Ak budeš vo vnútre inklinovať ku svetlu, budeš si k sebe priťahovať tento svet, ak budeš tužiť spoznávať svet duchov, tak tie nižšie energie. Ty sám si určuješ.

Naša duša je naše svetlo a spolu s duchom si v sebe nesú veľa poznatkov, ktoré vekmi nadobudli. Čím viac sa otváraš sebe samému, rozvíjajú sa ti schopnosti.

Veľa ľudí túži mať nejaké schopnosti, ale ak by to bolo také ľahké, vzájomne by sme sa zničili a padli ako iné vyspelé civilizácie pred nami. Ani ja som nebola pripravená , ego ma ovládlo a hodilo ma to riadne na samé dno, ale vďaka sile ducha som to zvládla a rozhodla sa ísť svojou vlastnou cestou. Preto ti povedal, že nie si pripravený, lebo tvoje srdce nie je ešte dostatočne otvorené a nevyužil by si danosti správne, ovládlo by ťa to…tvoja myseľ potrebuje byť čistá. Uč sa byť pozorovateľom seba samého, ako reaguješ na situácie, na ľudí ako sa ego zapája a ako to vnútorne cítiš.

Ak chceš spoznávať vnútro a chodiť si tam pre odpovede, to môžeš, veľa sa tam naučíš, len je dobré to vedieť aplikovať aj v realite. Nájdi si sprievodcu, nejaké zviera, ktoré sa tam objaví a bude ťa učiť.

Dôležité je aký je tvoj cieľ…poznanie –múdrosť…pochopenie, alebo zvedavosť?

Mňa orol učil vnímať svet očami duše a trvalo dlho až som to pochopila. Nepotrebuješ slová, aby si vedel komunikovať, Keď sa stíšiš a budeš viac vnímať seba, naučíš sa prijímať aj vnemovo informácie…tak ako keď načítaš súbor v PC a otvorí sa ti tam všetko čo obsahuje…toto je úžasná komunikácia, len škoda, že som to zažila len par krát…no viem, že medzi vyššími bytosťami to existuje.

Myslím, že sa ti otvorila cesta k spoznaniu seba samého..cesta dolu je cesta k podvedomiu, kde máme uloženú našu minulosť. Raz som si robila meditku, v ktorej som chcela navštíviť akašický chrám…aj som s tam dostala videla plno kníh, ale nevedela v nich čítať…viac som to neskúšala…povedala som si, že ak budem pripravená, ukáže sa sama.
Skúšaj, pristupuj v tomto svete s úctou a otvoreným srdcom. Neboj sa vystúpiť do vyšších chrámov, ak tam budeš pozvaný, či vynesený…mne a tak otvorilo viac možností do horného sveta…ale mala som pocit, že si to nezaslúžim, tak som tam nechodila.

Sami sa trestáme a odsudzujeme a neuvedomujeme si kým v skutočnosti sme…..takže Gabo je len tvoja osobnosť súčasť tvojho tela, ale sám v skutočnosti si niekto iným a to si máme uvedomiť kam spejeme a kým sme.

Maj sa krásne… zažívaj, spoznávaj a nech ťa to vedie k pochopeniu a nájdeniu seba samého. :O)

Pekný večer….Martina

Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.