Ten, kto nám vstúpi do života…

Včera sa vo mne otvorila boľavá rana, ktorá je vo mne veľmi silno emocionálne uhniezdená. Uvedomila som si, že sa snažím pomáhať všetkým naokolo ako vládzem. Už dávno som cítila, že to je niečo, čo ma napĺňa a čomu sa mám venovať pre uspokojenie svojej duše. Samej sebe však v určitom bude pomôcť nedokážem….

Napísala som to niekomu, kto mi prirástol k srdcu a je ako moja sestra, ktorú som vždy chcela mať…

Ďakujem Ivetka, že si vstúpila do môjho života a aj za tieto pekné riadky v článku, ktoré si mi poslala. Ďakujem aj Vám všetkým, ktorý vstúpil do môjho života a určitým spôsobom si splnili svoje poslanie… 😛

 

Ľudia prichádzajú do našich životov pre nejaký dôvod, na určitý čas alebo na celý život. Keď ich budeme vedieť rozlišovať, tak budeme vedieť, čo treba pre nich spraviť.

Dôvod…

Keď je niekto v našom živote, je tu pre nejaký dôvod, tak je to vlastne vyjadrenie našej potrebyPrišiel, aby nám pomohli vyriešiť nejaký problém, prišiel nám poradiť a podporiť nás po fyzickej, emočnej alebo duševnej stránke. Môže sa nám zdať, ako keby nám ho poslalo samo nebo a ono to fakt urobilo. Je tu preto, že my potrebujeme, aby tu boli. No neskôr, keď už sa náš problém vyriešil alebo prišiel ten čas nechať zvyšok problému na nás samých, tak táto osoba urobí alebo povie niečo, čo ukončí náš vzájomný vzťah. Niekedy tieto osoby zomrú. Niekedy proste odídu. Čo si musíme uvedomiť – je, že náš problém bol vyriešený, naša potreba uspokojená a teda ich práca v našom živote je ukončená. Naša modlitba bola vypočutá, no teraz – už musíme vstať a ísť sami bez jeho pomoci.

Obdobie…

Niektorí ľudia sú v našich životoch na určité obdobie. Naša cesta životom nám ich poslala na určite obdobie. Väčšinou sa navzájom od seba niečo naučíme, zažijeme niečo super, dobre sa zasmejeme, naučíme sa pomáhať si, … Väčšinou nás títo ľudia naučia niečo, čo sme nevedeli alebo nás „primejú“ vyskúšať niečo, čo sme ešte v živote nerobili . Zvyčajne zažijeme s týmito ľuďmi veľa zábavy, no je to len na určité obdobie.

Celý život…

Celoživotné vzťahy nám dávajú celoživotné lekcie. Musíme týmito lekciami postupne prechádzať a budovať nimi tento vzťah, aby mal dobre základy. Dôležité je, učiť sa z týchto lekcii, milovať túto osobu a uvádzať do praxe to, čo sme sa naučili vo všetkých ostatných našich vzťahoch, vo všetkých oblastiach nášho života. Je smutné, že láska je slepá ale priateľstvo ako základ nie je.

Reklamy

11 thoughts on “Ten, kto nám vstúpi do života…

  1. Martinka, ja tiež veľmi ťažko znášam odchod ľudí, ktorí mi prirástli k srdcu zo svojho života….napriek ho´oponopono a rekapitulácii…niektoré tie rany stále bolia….ale čo už, treba tak ako píšeš vstať a ísť ďalej.

    Like

  2. Tá rekapitulácia, keby nebola taká zdlhavá, ale viem, že musím a to ho´oponopono idem vytlačiť naučiť sa to, nech aj to môžem použiť.
    Vďaka Calieen za pripomienku. 😛

    Like

  3. Niekedy je tažké poznať kto s nami pôjde po životnej ceste a kto je iba míľnikom na nej. A poznať rozdiel medzi týmito dvoma vecami dáva aj mne zabrať. Odpoveď by mal priniesť iba čas. Čo poviete?…

    Like

      1. Jednoducho keď máte prachy,máte veľa priateľov,keď o prachy prídete vytratia sa
        aj priatelia,prešiel som tou skúsenosťou.Vždy som mal nepríjemné pocity keď ma pozdravovalio veľa neznámych ľudí,mávali mi na pozdrav keď som šiel autom!
        Napokon som ostal sám,dal som sa do ústrania,bývam na samote už roky a priz-
        mávam,že som sa samoty už nabažil,začínam sa nudiť.Občas ľutujem na tým,že som
        tvrdo podnikal,ubehli roky,zostali len skúsenosti a načo?
        Očistil som sa od ľudských snažení a žijem pozvoľna.Dať si duchovné ciele
        myslím si že je ďalší extrém! Pchať sa niekam do neba je niečo takê,ako mne sa
        pchali do priame onoho času neznámi ľudia!!!

        Like

        1. Ja prachy nemám, som bohatá na zážitky a mám veľa priateľov….aj v reále aj virtuálnych, na ktorých sa môžem spoľahnúť a pomôžu mi, keď to najviac potrebujem. Tak to funguje..v núdzi poznáš priateľa. Raz sa môj synček chválil, koľko on má na FB priateľov, a keď som sa ho spýtala, koľko z nich je skutočných, tak by ich na 1 ruke zrátal.

          Máte pravdu, niekedy to tak je….ale poznám ako funguje zákon príťažlivosti…a viem zo svojej skúsenosti, akých ľudí som k sebe priťahovala podľa obsahu mysle a toho, po čom som túžila. Ak ma zaujímali duchovia, ozývali sa mi takí ľudia, také kamarátky som aj mala v okolí, ktoré žili rovnakými záujmami ako ja. Ak som liečila, spoznala som veľa liečiteľov, ak ma zaujímalo umenie, v mojej blízkosti zrazu bolo veľa umelcov a tvorivých duší, s ktorými som prišla do styku a mohli ma inšpirovať. Postupom času som zistila, koľko ľudí pri mne zostalo aj napriek mojim meniacim sa záujmom…blízke duše a skutoční priatelia.

          Takže je to na zamyslenie, čo vám zrkadlili tí ľudia a prečo ste si práve takých priťahovali. Život o samote je prázdny, pokiaľ človek nie je tvorivý a nenaplňuje svoj čas potešením, ale aj tak. Poznáte ten príbeh o mníchovi, čo odišiel do hôr na dlhý čas, aby meditoval a našiel tam osvietenie? Po čase zistil, že osvietenia takto nedosiahne a len medzi ľuďmi sa môže naučiť meniť seba samého, pozorovať svoje správanie, postoje a byť lepším človekom.

          Samota je ubíjajúca…to máte pravdu, ale aj to niečo človeka naučí. Pchať sa do neba…. 😀 😀 😀 nebojte sa takto to nefunguje..všteko je to o rozvinutí duše a jej vibrciach a podľa toho sa dostane do príslušnej sféry bytia, takže tu žiadna protekcia nehrozí. 😀 Nikoho neoklameme… a v stave jemnohmotnosti, keď odložíme telo spoznáme čomu všetkému sme verili a ako seba súdili…pretože Boh nikoho nesúdi.

          Like

  4. Maťka,calieen ti to ozaj pekne vysvetlila. Tiež nemám rada odchody a rozchody. Viem a som naozaj presvedčená o tom, že žiadne stretnutie v živote, nie je náhodné a každé aj to velmi zlé nás niekam posunie a niečomu naučí. Najhoršie však je ak srdiečko strašne bolí…. Ak by bol na to liek tak by som ti s kludom dala ,,konskú,, dávku….. Ako jednoducho by sa nám žilo keb sme vedeli vždy presne na chlp čo a ako bude? Myslíš si však, že by sme boli ozaj spokojny? A čo by sme sa asi tak naučili….? Hlavu hore znova bude svietit slniečko a ty sa tiež usmievaj Slniečko naše aj keď najprv hoci len cez slzičky.

    Like

    1. Ja viem Blanka, tiež som na to prišla , že aj to zlé mi dalo ponaučenie a viem že nikdy by to nefungovalo ak by sme vedeli , čo nás čaká a snažili sa to ovplyvňovať, vždy by sme našli v niečom nespokojnosť.
      Som ako na kolotoči, hoci občas sa ťažšie dostáva z dola hore ako zhora dole. Ďakujem Blanka aj ty si mi otvorila oči….. 😛

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s