Cesta do podsvätia…

“Každý človek, každá udalosť sa vyskytuje v tvojom živote preto, lebo si ju tam umiestnil. Je na tebe, čo sa rozhodneš s ňou urobiť.”  Richard Bach, Ilúzie,1999

Cesta do podsvetia je dobre známa z mýtov, náboženstva, maliarstva a literatúry. Predstavuje najčastejšie hrôzy pekla a utrpenie hlbín vody, ktoré musí človek prekročiť, aby sa dostal do podsvetia. Objavujú sa strážcovia brán, postavy, ktoré tam sídlia a ktoré nám boli odovzdávané storočiami spoločných tradícií.

Mýtus podsvetia (ako všetky ostatné mýty) ožíva v našich symptómoch a fantáziách a v našich pojmových systémoch. Ak používame termíny ako hlbina, podsvetie, Hádes, peklo, očistec, brána do iného sveta atď., skrýva sa za nimi predstava (predstavy), ktorá týmto pojmom dáva zmysel.

James Hillman (jungiansky psychológ) píše:

“Mytológia je psychológia minulosti. Psychológia je mytológia modernej doby. V minulosti mali ľudia mýty, rozprávanie o vzťahoch ľudí a nadzemských síl a obrazov. Dnes máme psychologické systémy a teórie o vzťahoch, nadľudských silách a obrazoch skrytých za pojmami pole, inštinkty, komplexy a hlavne proces. Ten ponúka reflektovať psychologický názor ako fantáziu alebo mytológiu.

Veľmi zložité?

Tak sa poďme spolu pozrieť, čo nám ponúka mytológia o Hádesovej ríši (grécka mytológia), Jupiterovom kráľovstve (rímska mytológia), či Usirovom teritóriu (egyptské mytologické vzorce). Skrátka, otvorme spolu jednu zo “zakázaných” izieb.

Hlboko pod zemou sa rozprestiera šíry nekonečný priestor, chmúrny, temný, plný hrôzy. Nazýva sa podsvetie. Je to ríša večernej pochmúrnej tmy, hmly a smútku. Kráľovstvo utrpenia, plaču a náreku. Vládne tu prísny boh Hádes so svojou manželkou Persefonou. Kto sa raz dostane do jeho moci, ten už nikdy neuzrie slnečné svetlo. Hádes je temný, večne mĺkvy a zamračený boh, najstrašnejší zo všetkých, lebo nepozná zľutovanie. Živí aj mŕtvi sa boja čo i len vysloviť nahlas jeho meno.

Hrozivá vízia?

Kto by sa už odvážil priblížiť k tomuto bodu, kým to nie je nevyhnutné! A predsa sa našli hrdinovia, ktorí to urobili. Orfeus, aby vyslobodil svoju milú Eurydiku. Orfeova hra, nárek a plač dojali Hádesa a aj jeho ženu. (Nie je teda až tak necitlivý, ako spočiatku ponúka mytológia.) Odyseus vstúpil do podsvetia, aby podľa pokynov čarodejnice Kirké vykonal obeť a od tébskeho veštca Teiresia zistil, ako sa dostať späť do rodnej Itaky. Aj on sa vrátil bez úhony. Najznámejším je snáď Herkules, ktorý z podsvetia, podotýkame, že so súhlasom Hádesa, vyniesol Kerberosa, strážcu brány podsvetia. Dokonca živého, lebo Kerberos bol nesmrteľný. A vrátil ho aj späť.

Zdá sa, že cesta k Hádesovi je aj veľkým dobrodružstvom. Podobnosť môžeme hľadať v rozprávkach, keď máme zakázané otvárať 13. komnatu a vykreslené sú nám niekedy hrôzy, ktoré nás čakajú, kým inokedy dostaneme len neurčitú odpoveď, že je tam niečo, “čo by nikdy nemali uzrieť ľudské oči”. Stretneme sa aj s príbehmi, kde musí hrdina zostúpiť do podzemia (cez otvor v zemi, jaskyňu, dutý strom). Čo je prekvapivé, nájde tam obvykle svet v mnohom podobný tomu pozemskému, aj keď niekedy s trochu inými pravidlami. Pripusťme, že obraz podsvetia je aj odrazom našej fantázie o ňom. Aj v Hádesovej ríši nesúdi vinníkov vládca sám, ale so svojimi pomocníkmi. Ani Usir (egyptský boh mŕtvych) nerozhoduje sám. Jeho súdny tribunál v sieni “obidvoch právd” pozostáva zo 42 bohov, z ktorých každý súdi jedno previnenie. Dokonca aj kresťanská predstava posledného súdu pripisuje Bohu prísediacich (Ježiša, Mojžiša, Abraháma, Eliáša).

Mýty o Hádesovi (menej známe) ho vykresľujú aj ako darcu bohatstva, ktoré pochádza z hlbín zeme (najmä z baníctva a z poľnohospodárstva) a Usir mal aj funkcie Pána rieky, Vládcu úrodnej zeme, Pána potravy (ako hovorí Zamarovský, bol to veľmi zaneprázdnený boh).

A aby sme zostali verní aj rozprávkam, pripomeniem jednu o Troch princeznách, ktoré vždy v noci zmizli a zničili pár topánok. Odvážny hrdina zistil, že chodia do podzemnej ríše, veľmi podobnej tej našej a dokonca si tam našli aj partnerov. Príbehov, kde je svet v podzemí viac menej zrkadlom toho na zemi, je bezpochyby viac.

Zmiernil sa trochu váš strach?

Začínate pokukovať po svojom podsvetí? Nie len po tom mytologickom? Nemáme snáď v sebe niečo, čoho sa desíme už len pri pomyslení na “to”? Objasnenie je často prvým krokom ku kontrole, alebo aspoň k zužitočneniu.

Naše podsvetie

Mytologické príbehy hovoria: “Vchod do podsvetia stráži Kerberos. Hneď za bránou podsvetia majú svoje sídlo Žiaľ, Choroba, Strach, Hlad a iné bytosti, ktoré vychádzajú na svet, aby trápili smrteľných ľudí. Býva tam aj Smrť, ona sama však neprestajne blúdi po svete a má toľko práce, že sa vo svojom sídle takmer neukáže.” Bránou k nášmu vnútornému a hlbokému svetu (tiež veľmi podobnému reálnemu) sú strážcovia alebo strážne figúry, ktorým by sme mohli dať rôzne mená: Morálka, Predsudky, Kultúra, Otec, Matka. Nepochybne si doplníte ďalšie. Prekročenie brány je spojené s víziou, že niet cesty späť. Hrdinovia nám ukazujú, že to nie je celkom tak. No pravdou je, že sa vracajú iní. Koniec koncov, s mnohými figúrami sa stretávame v našich životoch (ak berieme do úvahy aj symbolickú rovinu) a sú okamihy, keď sa konfrontujeme so Strachom, Chorobou, Žiaľom.

Musíme sa naučiť komunikovať s našimi strážnymi figúrami, pozvať ich občas do nášho sveta a občas ich odprevadiť do sveta v podsvetí. Napríklad so Smrťou sa stretávame vo svete príbehov a rozprávok pomerne často a rovnako rozmanité sú metódy, akými hľadajú hrdinovia spôsob sa s ňou dohodnúť alebo ju oklamať. Aj v reálnej situácii sa pokúšame pri ťažkej chorobe, úraze, alebo nepríjemnej udalosti “vyjednávať” s touto imaginárnou figúrou (niekedy až príliš skutočnou). Môžeme využiť Hypnos, Spánok a cez sen nahliadnuť jedným oknom. Pomôže nám jeho syn Morfeus, ktorý vie na seba zobrať ľudskú podobu a kohokoľvek napodobniť chôdzou a hlasom (pomôže nám pri hraní figúr).

Naše osobné hranice (alebo brány) voči všetkým figúram (našim častiam) nezabránia, aby sa drali o svoje miesto na slnku. Napr. zisťujeme, že sa nám dejú nečakané veci, stretávame pre nás nezvyčajných ľudí, objavia sa problémy so zdravím. Nehľadajme odpovede len vo vonkajšom svete, ale skúsme sa pozrieť aj do podsvetia. Možno nastal čas, keď musíme oddeliť tok nášho života od toku života našich priateľov a chrániť sa tak pred ich povodňami. Alebo nám nezostane nič iné, len sa skloniť pred múdrosťou prírody a nechať životy zamiešať a oddeliť podľa ich vlastného vzorca prúdenia. To nám môže pomôcť nájsť suchú zem a vyhnúť sa povodniam.

Rozlúčime sa.

Jedna žena umrela po jednoduchom a pokojnom živote. Ocitla sa potom v zástupe dlhom a usporiadanom, ktorý pomaly postupoval k najvyššiemu sudcovi. Tak sa dostávala bližšie a bližšie a počula aj slová, stále jasnejšie. Počula, ako Pán hovorí jednému mužovi:

“Ty si mi pomohol, keď som bol zranený na diaľnici a priviezol si ma do nemocnice. Vstúp do môjho raja.” A inému povedal: “Ty si požičal vdove bez úrokov peniaze, poď si pre večnú odmenu.” Potom: “Ty si zadarmo liečil a mnohým vracal nádej, vstúp do môjho kráľovstva.” A tak ďalej … Úbohá žena sa vydesila, pretože si nedokázala spomenúť, že by za svoj život urobila niečo výnimočné. S búšiacim srdcom a veľkou pokorou predstúpila pred Pána. “Ty si vyžehlila všetky moje košele… Vstúp do môjho šťastia.”

Autor : Zlata Šramová

Zdroj