Keď bradatý pán dojedol, odišiel. Muž dojedol svoju párku, dopil pohár, vstal a mimovoľne sa pozrel na vedľajší stolík a čo nevidí?Poučenie: Ak sme presvedčení o tom, že niekomu prejavujeme milosrdenstvo a láskavosť, môže to byť niekedy úplne inak. Tá láskavosť a to milosrdenstvo môže byť preukazované nám samotným. V niektorých krajinách s budhistickou tradíciou je zvykom, že muži strávia určitú časť svojho života ako mnísi. V tomto období svojho života, podľa osobnej voľby môže ísť aj o niekoľko rokov, je celým majetkom dotyčného iba jeho odev, ktorý má na sebe a miska, do ktorej mu ľudia dávajú potravu na každodenné prežitie.
Ráno zvyknú stáť mnísi pri ceste a čakať na potravu, ktorú im ľudia podarujú, aby sa v ten deň stala ich obživou. Najzaujímavejšie na celej veci však je, že pri darovaní daru mníchom neďakujú oni ale tí, ktorí ich obdarovávajú. Neďakuje teda prijímateľ, ale darca. Ďakuje za to, že smel a mohol darovať.
Poučenie: Ak darujeme niečo iným, v skutočnosti tým obdarúvame sami seba, za čo by sme tým iným mali byť vďační.
Darom však nemusí byť vždy iba dar hmotný. Môže to byť i dobrosrdečnosť, láskavosť, úsmev, alebo prejavenie úcty či ohľadu k druhým ľuďom.
Ak totiž takýmto spôsobom nezištne dávame, svoje bohatstvo si zhromažďujeme tam, kde “hrdza neničí, moľ nerozožiera a zlodej nekradne”. Tam, kde jedného dňa všetci aj tak odídeme. No a tam potom nájdeme všetky činy nami prejaveného, nezištného dobra k iným ako bankový vklad na účet našej vlastnej osoby. Len človek, ktorý prejavuje dobro, ktorý dáva dobro iným je skutočne bohatý! Bohatý pravým a nepominuteľným spôsobom!
Cudzo znejú tieto slová v našom svete. Cudzo znejú tieto slová vo svete, kde každý zhŕňa iba sám pre seba a stredobodom všetkých snáh je iba prospech vlastného ja. A ešte snáď prospech ľudí, s nami osobne úzko spriaznenými.
Cudzo znejú slová o nezištnom dávaní ľuďom majetným a ľuďom dobre zabezpečeným všetkými hmotnými vecami. Oni sú však v skutočnosti žobrákmi a chudákmi, pretože všetko, čo majú a čo neraz nadobudli na úkor iných, všetko toto budú musieť jedného dňa zanechať tu a odísť tam, kde si prezieravo nenazhromaždili žiaden kapitál. Tam sa potom ocitnú s úplne “prázdnymi vreckami” a teda naozaj ako najposlednejší chudáci a žobráci. Tam sa zrazu z tých prvých stanú poslední!
A zase naopak, z tých posledných a bláznov, ktorí v tomto sebeckom a materialistickom svete nepochopiteľným spôsobom uprednostňovali hodnoty dobra a úcty k ľuďom, z týchto sa tam stanú prví. Lebo tam platia iné hodnoty a iná “mena”!
Ak teda budeme v našom živote nezištne prejavovať úctu, dobro, milosrdenstvo a láskavosť voči druhým pamätajme, že v skutočnosti je všetko inak. V skutočnosti bude napokon táto úcta, dobro, milosrdenstvo a láskavosť prejavená nám samotným.
A ak budeme mať niekedy pocit, že obdarovávame iných a pomáhame im, v skutočnosti sme tým obdarovávaní iba my samotní a je tým pomáhané práve nám. Všetko je totiž úplne inak, ako sa zdá nášmu, hmotou obmedzenému vnímaniu tu na zemi.
Cestou k sebe... 
8 replies on “Obdarovanie…”
🙂 je to skutočne tak, mojko..
Ak teda budeme v našom živote nezištne prejavovať úctu, dobro, milosrdenstvo a láskavosť voči druhým pamätajme, že v skutočnosti je všetko inak. V skutočnosti bude napokon táto úcta, dobro, milosrdenstvo a láskavosť prejavená nám samotným.
krásne si to popísla , Martinka.. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tak tak…múdre slová toho, kto to písal…. 😛
Páči sa miPáči sa mi
no 🙂 som sa zasmiala dievcata,ja som ten pribeh citala prvykrat a viem si predstavit zivo ako to asi vyzeralo 🙂
ja tiez verim na take oko za oko a zub za zub, cize co vsetko si dal sa ti vrati a co si vzal, to musis dat spat :-)))
ale v dnesnej materialnej dobe, hmm hmm ked rodicia nepoznaju hodnoty a maju zle priority, potom ich maju aj deti a ja viem o com hovorim, nasa buduca generacia je ina od nasej hmm hmm
Páči sa miPáči sa mi
…je to dobre zariadené v týchto veciach. 😛
Páči sa miPáči sa mi
K tomuto príbehu som sa dostal vtedy,keď ma čakala v živote druhá séria skúšok a často si naň vspomeniem,keď nevládzem ďalej………
Stopy v piesku…..
Jednej noci sa mi prisnil sen. So svojím Pánom som po pobreží kráčala. Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života. Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku, jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi. Keď sa mi zjavil posledný obraz. Pozrela som sa za seba na tie vyšliapané stopy. A aké bolo moje prekvapenie! Vidím, že nejeden raz sa v piesku črtajú len jedny stupaje. A bývalo to v tých najťažších a najsmutnejších obdobiach môjho života. Dlho mi to nedávalo pokoj. Až som sa v rozpakoch k Pánovi obrátila: „Pane, keď som sa rozhodla nasledovať Ťa, sľúbil si, že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať. Ale videla som, že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života sa v piesku črtali len jedny šľapaje. Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú, keď som ť najväčšmi potrebovala.“ On zašepkal: „Dieťa moje drahé, mám ťa rád a nikdy ťa samotnú nenechám, nikdy, ani keď doľahne ťarcha života a osud ťa bude skúšať. Tie jedny stopy, ktoré si videla,zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.“
Páči sa miPáči sa mi
To bolo krásne. Takéto prežitky naozaj človeka posilnia na dušičke. Ty si baba????
Páči sa miPáči sa mi
Nie ja som ujo :-)))Je to v ženskom rode,lebo som to iba spopíroval,je to z nejakej knihy a nechcel som svojou intrpretáciou prekrútiť význam.Veľa ľudkov si tento príbeh prisvojuje , ale mne pomáha jeho význam.
Páči sa miPáči sa mi
Mňa to potom napadlo,že to bol vlastne tvoj inšpirujúci príbeh, ale už sa mi nechcelo opravovať koment…..ujo. 😳
Páči sa miPáči sa mi