Kategórie
Duchovné

Vznik ducha…

Ako vlastne vzniká duch a čo má s človekom spoločné? V spodnej úrovni duchovnej ríše sa nachádzajú duchovné zárodky. O ich pôvode si povieme neskôr. Pod vplyvom základnej sily, ktorá tu vyžaruje silnejšie ako vo vesmíre, sa duchovné zárodky prebúdzajú k uvedomeniu – k túžbe po sformovaní sa do duchovnej bytosti. Tak ako zárodok sliepky po dozretí inštinktívne túži byť sliepkou, tak duchovný zárodok túži byť duchovnou bytosťou. Na to, aby sa z dozretého vajíčka vyliahlo kura, treba však vhodné podmienky – vyššiu teplotu. Duchovný zárodok zas naopak, potrebuje väčší chlad, aby sa z neho sformoval duch.

Len čo sa u neho v duchovnej ríši prebudí túžba po vlastnej osobnosti, začne konať podvedome to, čo tento cieľ podporuje, čiže hľadať vhodné podmienky. Dokiaľ sa v ňom neprebudila túžba po živote, ležal nehybne, akoby spal. Až chcenie po vývoji je prvým pohybom ducha. Pod vplyvom zákona pohybu a tiaže začne duchovný zárodok klesať z duchovnej ríše do nižších sfér, aby sa mohol vyvíjať. Zastaví sa na okraji jemnohmotného sveta. V ňom sa za určitých podmienok začne formovať jeho obal, najprv do podoby dieťaťa, ktoré postupne rastie a vyvíja sa v dospelého človeka. Tak sa v jemnohmotnom svete formuje najprv duša do ľudskej podoby, ako obal duchovného zárodku.

Duchovný zárodok v jadre duše ostáva ešte nevyvinutý. Podobne ako z jablka nemôže hneď vyrásť ďalšie jablko, ale najprv strom, tak aj u ľudí sa najprv musí vyvinúť duša, až potom duch. Preto vznikol jemnohmotný svet skôr, aby sa mohli vyvinúť najprv duše. Až po ich vývoji, teda po nadobudnutí ľudskej podoby, vznikla hrubohmotnosť a s ňou aj Zem, kde vstupujú duše do hmotných tiel. Celý hrubohmotný vesmír vznikol na jediný účel – na vývoj duchovných zárodkov. Jemnohmotnosť bola pre jeho vývin iba prechodným štádiom, potrebným na to, aby sa vytvorila duša – obal ducha.

Duša je vlastne spojivom, prostredníkom, pomocou ktorého sa duchovný zárodok spojí s telom, aby mohol na Zemi cez neho aktívne pôsobiť, a tým sa vyvíjať. Telo zároveň chráni dušu aj pred drsnými vplyvmi vonkajšieho prostredia.

Spolu s vývojom a dozrievaním planéty dozrieva aj ľudský duch viacerými životmi na Zemi a pobytom v jemnohmotnosti. Vývin ducha sa podobá vývoju orecha. Jeho jadro je najprv malé, beztvaré a mäkké. Až dozrievaním a hrubnutím obalov, vo forme šupy a škrupiny, rastie a tvrdne aj jadro. Po jeho dozretí obaly už nemajú preň význam, rozpadávajú sa. Aj duchovný zárodok rastie a dozrieva pod svojimi obalmi čiže dušou a telom. Duch po dosiahnutí zrelosti sa stane večnou a vedomou osobnosťou v ľudskej podobe, preto už obaly – telo a dušu – nepotrebuje. Slúžili mu iba ako odev ducha v príslušných úrovniach, aby ho chránili a podporovali vo vývoji. Duchovný zárodok sa teda postupne mení na vyvinutého ducha. Tento názov vyjadruje, že vývinom dospieval vo vedomú osobnosť. Podobne sa vyvíjajú aj malí bytostní – postupne nie okamžite. Nemajú ducha ani telo, majú iba dušu a bytostné jadro.

Duch…

Keďže sa duchovná ríša vznáša zo všetkých spomenutých svetov najvyššie, tak aj duch má medzi ostatnými obyvateľmi svetov najvyššie postavenie. Ako vlastne vyzerajú duchovia? To, čo všeobecne nazývame duchmi, ktorých niektorí citlivci vidia alebo cítia, sú vlastne duše nie duchovia. Človek môže svojím duchovným zrakom vidieť iba do astrálu, ktorý je strednou časťou hrubohmotnosti.

Vyspelejší ľudia “dovidia” aj do jemnohmotnosti. Vo sne sa nám takisto zjavujú duše či už živých, alebo mŕtvych ľudí. V spánku totiž vychádza naša duša z tela a putuje v obrovských vzdialenostiach. Nemusíme sa obávať, že sa nevráti, lebo je s telom spojená astrálnou šnúrou, ktorá má akoby nekonečnú dĺžku.

Zákon rovnorodosti zabraňuje, aby človek videl ducha, alebo duchovný svet. Medzi vesmírom a duchovnou ríšou je príliš veľká vzdialenosť. Duch je jemnejšej podstaty než duša, lebo je na rozdiel od nej nehmotný. Vyzerá však podobne, je mužom alebo ženou, no má omnoho krajšiu, žiarivejšiu a dokonalejšiu podobu ako človek, či duša. Vieme už, že duša je jemnohmotná, preto má dlhšiu životnosť ako hrubá hmota, telo, ale raz tiež zanikne. Duch, keďže je nehmotný, nezanikne, je večný.

Zdroj

2 replies on “Vznik ducha…”

martinka tie obrazku su uzasne vsak? a vlemi sa ti tu hodia k tym clankom moja
ja si ich dam ked budem hovorit o thotovej knihe uz sa tesim ked pride na to cas :-))))))))))
inak krasny clanok 🙂

Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.