Cítim pravdivosť toho, čo hovoríte, ale aj tak si myslím, že na našej životnej ceste musíme mať nejaký cieľ, inak sa necháme unášať okolnosťami a cieľ znamená budúcnosť, však ? Ako sa to zlučuje so životom v prítomnosti ?
Keď ste na ceste, je rozhodne dobré vedieť, kam idete, alebo poznať základný smer, ktorým sa pohybujete. Nezabúdajte však, že jediná vec, ktorá je naozaj skutočná na vašej ceste, je krok, ktorý robíte v danom momente. Nič iné neexistuje.
Vaša životná cesta má svoj vonkajší aj vnútorný cieľ.
Vonkajším cieľom je dosiahnuť niečo, pre čo ste sa rozhodli a prísť do cieľa, samozrejme, predpokladá existenciu budúcnosti. Ak sa však miesto, kam smerujete, stane dôležitejším ako krok, ktorý práve robíte, tak vám úplne unikne vnútorný cieľ cesty, ktorý nemá nič spoločné s tým, kam idete alebo čo robíte, ale len s tým, ako to robíte. Nemá nič spoločné s budúcnosťou, len s kvalitou vášho vedomia v prítomnom momente.
Vonkajší cieľ je súčasťou horizontálnej dimenzie priestoru a času, vnútorným cieľom je prehĺbenie vášho bytia vo vertikálnej dimenzii večnej prítomnosti. Vaša vonkajšia cesta môže byť dlhá milión krokov, vaša vnútorná cesta má len jediný krok: krok, ktorý práve robíte. Tým, ako si tento jediný krok budete stále viac uvedomovať, zistíte, že už v sebe obsahuje všetky ostatné kroky a takisto cieľ vášho putovania. V tom sa tento jediný krok premení na vyjadrenie dokonalosti, na akt nesmiernej krásy. Privedie vás do sféry bytia a bude vyžarovať jeho svetlo. Toto je cieľom a zároveň naplnením vašej vnútornej cesty, cesty do vášho vnútra.
Záleží na tom, či dosiahneme svoj cieľ, či dosiahneme vo svete úspech alebo zlyháme ?
Bude vám na tom záležať, pokiaľ nezrealizujete svoj vnútorný cieľ. Neskôr bude vonkajší cieľ pre vás iba hrou, v ktorej môžete pokračovať jednoducho preto, že z toho máte radosť. Je možné úplne zlyhať pri vonkajšom cieli a pritom uspieť vo vnútornom. Alebo naopak, čo je bežnejšie, získať vonkajšie bohatstvo a vo vnútri ostať chudobní, tak ako povedal Ježiš: „získať svet a stratiť dušu”. Skôr alebo neskôr je každý vonkajší cieľ odsúdený na neúspech, pretože podlieha zákonu pominuteľnosti.
Čím skôr si uvedomíte, že vás nič vonkajšie nemôže trvale uspokojiť, tým lepšie. Keď pochopíte obmedzenosť vonkajších cieľov, vzdáte sa nereálnych očakávaní, že vás urobia šťastnými, a podriadite ich svojmu vnútornému cieľu.
Z knihy Sila prítomného okamžiku Eckhart Tolle
Cestou k sebe... 
6 replies on “VNÚTORNÝ CIEĽ VAŠEJ ŽIVOTNEJ CESTY…”
Nečítal som tvoj článok,ale iba jeho nadpis a napadla ma odpoveď!Máme cieľ.Jebo všetko čo prežívame,sme sa rozhodli naučiť a podeliť sa s tou skúsenos´tou s Bohom,lebo my sme jeho súčas´t a on skrze naše zážitky a skutky rastie.Učí sa!!Máme sľobodnú volu a to je najväčší omyl,že si ľudia myslia,že on vie ako čo bude.nevie.lebo je v nás a všetko je obrovská inprovizácia na dosiahnutie cieľa.Sú len Méty na ktoré sa dostaneme.Ak niekto nechápe,tak checkpointy!Vždy je možnosť voľby.Taký LEVEL SI NEDOKÁŽEME ANI PREDSTAVIŤ…………..Odpoveď je v knihe stvorení Sveta GENESIS,tam je to dobre napísane za každýn jeho skutkom,On CHCEL………… a končí to A VIDEL,ŽE TO BUDE DOBRE…………Zamyslite sa.R
Páči sa miPáči sa mi
Ten ciel si vždzy určíme dopredu, teda aspoň jeho obraz a snažíme sa ním riadiť, aj keď občas odbočíme. Ale každé odbočenie nám niečo dá. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
stanovuje sa to a to je vlastne skupina duší s ktorými sa stretneš na ceste životom.Občas doslova na niekoho čumíne a hútame odkiaľ ho poznáme,stretneme ľudkov,ktorý nás odrazia od mantinelu,ktorý nám poradia na Križovatke života a ak je tá krížovatka veľmi doležitá,tak tam je Anjel a celý život o tom človeku hútaš……………R
Páči sa miPáči sa mi
…áno to viem, že patríme do určitej skupiny duší, a že niektoré duše sa držia len svojej skupiny. Vieš mi niečo napísať o polovičnej inkarnácii, stále mám v tom chaos a akosi to neviem pochopiť. Viem že jedna časť mojej duše sa neinkarnovala, a stráži ma z hora. Preto stále hladám v živote niečo a neviem čo a chýba mi to a moja duša túži navrátiť sa späť.
Páči sa miPáči sa mi
Neviem ako to opýsať.ale raz som sa stretol z jedným prirovnaním.Ak si naša Duša naplní svoje poslanie splinie z Bohom.ten príjme jej skúsebnosť,ale z toho splynutia akoby vzniklo prsknutie a z toho prsknutia vznikne množstvo duši,ktoré preživáju rovnakú skúsenosť až do konca svetov………..Vznikajú skupiny napr.ako vládnúcie kráľovské rody v Európe.Všetci sú vlastne bratranci a sesternice,no chovajú sa tak ako plynuli naše dejiny a tých na spodných priečkach to bolelo najviac………..R
Páči sa miPáči sa mi
hm pekné prirovnanie, začiatky bávajú vždy ťažké. 😕
Páči sa miPáči sa mi