Kategórie
Duchovné

Zasvätenie – iniciácia

Zasvätenie je vývoj síl a schopností, driemajúcich v každej duši. Ak si chceme urobiť obraz o tom, ako k nemu dochádza, potom si musíme ujasniť, aké je vedomie dnešného bežného človeka. Potom aj spoznáme, ako sa vedomie zasvätenca líši od vedomia dnešného človeka. Vedomie dnešného bežného človeka je striedavé, u človeka sa navzájom striedajú dva rozdielne stavy vedomia, stav vedomia za denného bdenia a za nočného spánku.

Fyzické telo v dávnoveku ešte nemalo to, čo bolo do neho neskôr plasticky vpracované ako oko a ucho. Vonkajšie sily vytvorili človeku oči a uši a tým sa mu stal zjavným tento svet, ktorý pred tým bol pre neho skrytý.

Predstavme si teraz, že s astrálnym telom, ktoré je dnes v rovnakom postavení, v akom bolo predtým telo fyzické, dalo by sa nakladať tak, že by sa mu včlenili orgány takým spôsobom, ako boli plasticky začlenené slnečným svetlom fyzické oči a uši svetom tónov do mäkkej hmoty fyzického ľudského tela. Predstavme si, že v plastickej hmote astrálneho tela by sa dali vytvoriť orgány, potom by sa astrálne telo dostalo do rovnakej situácie ako dnešné fyzické telo. Ide teda o to, aby sme v astrálnom tele vytvorili ako sochár, formujúci hlinu, vnímacie orgány pre duchovný svet. To je prvou úlohou.

Ak sa chce človek stať vidiacim, musí si so svojím astrálnym telom počínať ako sochár s hlinou, musí v ňom vytvoriť orgány. Toto sa stále robilo v zasväcovacích školách a mystériách. Do astrálneho tela boli začleňované orgány.

V čom spočíva činnosť, pomocou ktorej sa v astrálnom tele plasticky vytvárajú orgány?

Dalo by sa povedať: “Keby som mohol astrálne telo vybrať a mať pred sebou, potom by som mohol v ňom orgány vytvoriť. To by nebola správna cesta a hlavne nie cesta moderného zasvätenia. Zaiste, zasvätenec, ktorý dokáže žiť v duchovných svetoch, by mohol, keď je v noci astrálne telo vonku, pracovať s orgánmi ako sochár. Ale to by znamenalo, že vykonáva s človekom niečo, o čom ten nič nevie, to by znamenalo zasahovať do jeho oblasti slobody, s vylúčením jeho vedomia. Uvidíme, prečo sa už dlhší čas a najmä v dnešnej dobe nesmie takto postupovať. Preto tiež už v takých ezoterických školách, ako napr. v pytagorejskej alebo staroegyptskej, bolo nutné vyvarovať sa všetkého, čím by zasvätenci zvonku pracovali na astrálnom tele, ktoré sa nachádzalo mimo fyzického a éterického tela žiaka.

Toho bolo potrebné sa vystríhať hneď na začiatku zasvätenia. Prvý krok k zasväteniu musel sa na človeku robiť práve vo fyzickom svete, v rovnakom svete, v ktorom človek vníma svojimi fyzickými zmyslami. Ale ako to robiť – keď fyzické vnímanie zastrelo závojom duchovný svet, ktorý človek predtým, aj keď za stlmeného vedomia, mohol vnímať?

Ako teda pôsobiť z fyzického sveta na astrálne telo?

Tu si musíme v duši uvedomiť, ako je to s týmto obyčajným zmyslovým denným vnímaním. Čo sa deje, keď človek za dňa vníma? Zamyslite sa nad svojím denným životom, sledujte ho krok za krokom! Na každom kroku doliehajú na vás dojmy vonkajšieho sveta. Vnímate ich, vidíte, počujete, čucháte atď. Pri tej či onej práci útočia na vás dojmy po celý deň, spracovávate ich svojím rozumom. Ale toto všetko nemôže viesť k tomu, aby si človek uvedomil duchovný svet, ktorý je za zmyslovým svetom.

Prečo si toto duchovno neuvedomuje?

Pretože celá táto zmyslová činnosť, ktorú človek vykonáva vzhľadom k svojmu okoliu, nezodpovedá (nevyhovuje) astrálnemu telu, akým dnes je vo svojej vlastnej podstate. Vtedy, keď v pradávnej minulosti astrálne telo, ktoré človek mal, videlo vystupovať obrazy astrálnych vnemov, obrazy radosti a bolesti, sympatie a antipatie, tu malo vnútorné impulzy, duchovné impulzy, ktoré v človeku dávali vystupovať tomu, čo formovalo orgány. Tieto impulzy však odumreli vtedy, keď sa človek stal schopným, aby prijímal všetky vnemy prúdiace k nemu zvonku. Dnes nie je možné, aby zo všetkých dojmov, ktoré sa človeku počas dňa dostáva, zostalo v astrálnom tele niečo, čo by na nich pôsobilo tvárlivo, plasticky.

Pochody u zmyslového vnímania prebiehajú takto: po celý deň k nám pristupujú dojmy z vonkajšieho sveta; pôsobia skrze naše fyzické zmysly na éterické a astrálne telo a ja. Keď dochádza k svetelným prejavom, tú prijíma vnemy oko.

Svetelný prejav vzbudí v éterickom a astrálnom tele vnem, a ja si tento vnem uvedomuje. Tak to je i s prejavmi, pôsobiacimi na ucho a na ostatné zmysly. Celý tento denný život pôsobí teda po celý deň na astrálne telo.

Astrálne telo je pôsobením vonkajšieho sveta neustále v činnosti. Večer sa však vysunie (vystúpi) – a nemá v sebe síl, aby si uvedomovalo vplyvy, ktoré teraz sú v jeho okolí. Staré sily z pradávnej minulosti odumreli pri prvom vnímaní tohto zmyslového sveta. V noci nemá astrálne telo žiadnych síl, pretože celý život za dňa je nevhodný na to, nezanechávajú v astrálnom tele niečo, čo by na nich pôsobilo tvorivo. Všetky veci, ako sa na ne okolo seba pozeráte, pôsobia až na astrálne telo. Ale z toho, čoho sa pri tom dosahuje, nemôžu vzniknúť útvary, ktoré by sa mohli stať astrálnymi orgánmi.

Prvým krokom k zasväteniu musí teda byť, aby človek za denného života vykonával niečo, aby sa v jeho duši dialo niečo, čo pôsobí ďalej, aj keď astrálne telo v noci vystupuje z tela fyzického a éterického.

Predstavte si, že by človeku pri jeho plnom vedomí bolo uložené niečo, čo má robiť, čomu má dať priechod, a že by to bolo volené a upravené tak, aby to po uplynutí dňa neprestalo pôsobiť. Predstavte si toto pôsobenie ako tón, ktorý znie ďalej, keď sa astrálne telo vysunulo mimo, toto pokračujúce znenie bolo by potom silou, ktorá by teraz pôsobila na astrálne telo a plasticky ho spracovávalo tak ako kedysi vonkajšie sily spracovávali telo fyzické. Stupne zasvätenia sú verne zobrazené v Jánovej Apokalypse. Vychádza sa tu z fyzického sveta. To, čo je predovšetkým nutné vykonať vo fyzickej kultúre, čo má byť povedané tým, ktorí pôsobia vo fyzickom svete, je napísané v listoch, pretože slovo, ktoré je vyjadrené v liste, môže pôsobiť v zmyslovom svete.

Prvý stupeň podáva symboly, ktoré sa musia vzťahovať na to, čo vyjadrujú v duchovnom svete. Po siedmich listoch prichádza svet pečatí, svet obrazov prvého stupňa zasvätenia. Potom prichádza svet harmónie sfér, svet, ktorý vníma ten, ktorý dokáže duchovne počuť, je zobrazený siedmimi trúbami. Ďalší svet, kde zasvätenec vníma bytosti, prezentovaných na tomto stupni vystupujúcimi bytosťami, ako vylievajú čaše síl, ktoré sa dobrým silám protivia. Opakom Božej lásky je Boží hnev.

Pravú podobu Božej lásky, ktorá svet vedie vpred, vnímajú v tejto tretej sfére tí, ktorí vo fyzickom svete odložili sedem čaší hnevu. Takto je žiak po stupňoch vedený nahor do sfér zasvätenia.

V siedmich listoch Jánovej Apokalypsy máme to, čo prináleží siedmim kategóriám fyzického sveta, v siedmich pečatiach, čo prináleží astrálno-imaginatívnemu svetu, v siedmich trúbach máme to, čo patrí nižšiemu svetu devachanickému, a v siedmich čašiach hnevu to, čo musí byť prekonané, ak sa chce človek pozdvihnúť do najvyššej duchovnej oblasti, dosiahnuteľnej v našom svete, pretože táto najvyššia duchovná oblasť ešte súvisí s naším svetom.

To je len vonkajšia štruktúra toho, čím je Jánova Apokalypsa. Apokalypsa je zasväcovacou knihou. Viac

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.