Kategórie
Šamanské cesty

Trinásta komnata…

Odomknutie trinástej komnaty je odhalenie niečoho, čo má zostať skryté, alebo aspoň na dlhú dobu je nevypovedané.

Prečo sa  hovorí trinásta komnata?

Ako je známe je, číslo 13 je v mnohých krajinách považované za nešťastné a prinášajúce smolu. Existujú dokonca fóbie, chorobný strach z trinástky, tzv.  triskaidekafobie. Číslo 13 sa teda často vynecháva v číselných radoch, napríklad hoteloch nemávajú 13-ku, alebo 13 poschodí. Športovci nedostávajú takéto štartové číslo. Keď je piatok trinásteho je z pohľadu poverčivých lepší nevystrčiť nos. 😆

Samotný termín trinásta komnata má však pravdepodobne pôvod “rozprávkový”. Stačí si spomenúť, že v rozprávkach býva  dvanásť komnát a trinásta je uzamknutá. Ak rozprávková bytosť neovládne svoju zvedavosť, poruší zákaz odomkne ju, tak sa  obvykle stane niečo zlé, čo musí čoskoro napráviť. Občas sa otvorením trinástej komnaty odhalí veľké tajomstvo. Z týchto známych rozprávkových príbehov  trinásta komnata dodnes zotrváva v našom povedomia ako symbol veľkého tajomstva, ku ktorému je zakázaný prístup. Len bola prenesená pôsobnosť tohto symbolu do bežného života.

Aké je jej tajomstvo?

Tajomstvo trinástej komnaty je spravidla dobré ctiť, pretože niekedy skrýva veci, ktoré nás samotné môžu veľmi zasiahnuť. Môže ísť o tajomstvá rodinné, vzťahové, o rôzne poklesky, trápenie, stále živé rany, ktoré aspoň čiastočným uzamknutím strácajú na intenzite. Trinásta komnata je ako naše svedomie, dobre ukryté a strážene.

Po odomknutí  sa zvyčajne vracajú uzamknuté veci a znova  nadobúdajú na intenzite. Môžu zasiahnuť aj toho, kto danú vec odhalil. Keby ten koho sa to týka nepredpokladal, čo daná skutočnosť spôsobí, nemal by dôvod čokoľvek skrývať.

Trinásta komnata pre niekoho skrýva aj rôzne fóbie… niekto sa bojí hadov, uzavretých priestor, iný pavúkov, niekto bolesti …

Každý sme iný ,každý si môže po svojom vysvetliť, čo podľa neho znamená termín trinásta komnata.

Mame ju však snáď každý. Úzkostlivo sme zahodili kľúč dúfame, že ho nikto neodhalí, ak áno, tak jedine až po veľmi dlhej dobe, kedy jej otvorenie nespôsobí obávaný výbuch, ale len pokrútenie hlavou, či ťažký povzdych. 😆

Čo ma inšpirovalo k trinástej komnate?

Niekto mi dnes povedal:” Máš v sebe veľa nevypovedaných vecí, blokov a restov…Otvor trinástu komnatu a uprac si tam, bude sa ti potom ľahšie pohybovať.”

Ja som rozmýšľala, kde  v mojom  tele je trinásta komnata. “Moje podvedomie?” Spravila som si cestu…. bola krátka, ale viedla ma k pochopeniu. Otvorila som dvere od trinástej komnaty v mojom vnútre. Šedá tmavá miestnosť, v ktorej sa pohybovali ľudia v zašednutých šatách a na každého koho som pozrela mi povedal koho predstavuje.

Úplne vzadu bola posteľ a v nej niekto ležal. Šla som k nej a zbadala som, že to je moja dušička. Hneď som pochopila, že stráda. Otvorila som obe okná a vpustila slnko do komnaty. Ako osvietilo komnatu ľudia nachádzajúci sa v nej, čo prešli svetlom zbelali a vzniesli sa cez okno k oblohe. Pochopila som, že cestu do trinástej komnaty musím urobiť ešte raz a naozaj tam upratať. Je tam ukrytých veľa vecí, o ktorých viem ja  a bytosti so mnou  žijúce, lebo tam chodili špízovať a vyťahahovali mi zabudnuté veci na povrch. 🙄

Spravte si cestu do svojej trinástej komnaty a pozrite sa čo tam ukrýva. Upracte ju a vypustite bolesť zo seba von. Možno bude sprevádzaná slzami, ale aj potlačené emócie sú súčasťou našej trinástej komnaty.


Súvisiaci článok s vnútorným upratovaním Cesta do neba

4 replies on “Trinásta komnata…”

Viem občas sú tam veci, ktoré ťažko znášame a radšej ich zasúvame ďalej ,aby sme na ne zabudli.

Mala som najlepšiu kamošku, ale viac krát sa stalo, že o čom sme sa bavili, všeko vytárala mame a jej mama to šírila v práci, kde pracovala aj moja. Tak mi moja mama vždy vynadala a vravela, nech sa s ňou o takých veciach nebavím. Keď sa to stalo ešte raz a jej mama začala v práci roznášať klepy, čo nebola pravda, mami sa to veľmi dotklo. Povedala som si , že také kamaráctvo nestojí za to a viac som sa s ňou nebavila. Ona nechápala prečo som sa prestala s ňou z ničoho nič baviť. Je to už veľa rokov, ale tak ma ťažilo svedomie, že každý raz ako som šla k mame sa mi s ňou snívalo. Svedomie je svedomie a to, čo nás trápi sa tlačí na povrch a chce byť vypovedané. Po čase to moje svedomie vzdalo, lebo zistilo, že som celú vec zatlačila do kúta, kam sa mu hrabať nechcelo. 🙄

Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.