Večer, pri ukladaní sa k spánku, venujeme obvykle len veľmi malú pozornosť tomu, čo práve robíme. Cítime len únavu, zatvárame oči a nechávame sa unášať preč. Môžeme toho o spánku vedieť veľa: o krvi v mozgu, o hormónoch alebo ďaľších veciach, ale vlastný priebeh zaspávania je pre nás záhadou a nevieme o ňom nič.
Tibetská tradícia vysvetľuje proces zaspávania pomocou metafory o mysli a práne.
Prána býva často prirovnávaná k slepému koňovi, a myseľ k človeku, ktorý nie je schopný chodiť. Jeden bez druhého sú bezmocní, ale keď sa spoja, môžu vytvoriť fugujúci tím. Keď sú kôň s jazdcom spolu, dávajú sa do behu, aj keď obvykle nevedia, kam pobežia. Viac
Cestou k sebe... 