Šesť ríš cyklickej existencie

Učenie hovorí, že existuje šesť ríš (sanskrt. lóka) existencie, v ktorých prebývajú zaslepené bytosti.

Sú to ríše bohov, polobohov, ľudí, zvierat, hladných duchov a pekelných bytostí.

Tieto ríše predstavujú v podstate šesť úrovní vedomia, šesť možných oblastí skúsenosti. Prejavujú sa v každom z nás ako šesť negatívnych emócií – hnev, žiadostivosť, nevedomosť, žiarlivosť, pýcha a príjemné rozptýlenie (príjemné rozptýlenie je citový stav, pri ktorom je päť zostávajúcich emócií zastúpených rovnakou mierou a sú karmicky vyvážené). Šesť ríš však nie sú len kategórie emocionálnych skúseností. Sú to tiež skutočné ríše, do ktorých sa bytosti rodia, rovnako ako sme sa my narodili do ríše ľudí a lev do ríše zvierat.

Každú ríšu si môžeme predstaviť ako súvislý tok skúseností. Peklo napríklad obsiahne celú škálu prežívania od vnútornej skúsenosti hnevu a nenávisti cez chovanie prameniace z hnevu, ako sú boje a bojovanie, inštitucionalizované zvyky, predsudky a povery založené na nenávisti, ako sú armády, rasová nenávisť a neznášanlivosť, až po konkrétnu ríšu, v ktorej žijú bytosti. Celej tejto oblasti skúseností, počínajúc individuálnou emóciou a končiac celou ríšou, hovoríme “peklo”.

Ríše sú, podobne ako sny, prejavom karmických stôp. Rozdiel je v tom, že v prípade ríš ide skôr o karmické stopy kolektívne než individuálne.

Pretože je karma kolektívna, zdieľajú bytosti v jednotlivých ríšach podobné skúsenosti v kolektívne vymedzenom svete, rovnako ako my zdieľame podobné skúsenosti s inými ľudskými bytosťami. Kolektívna karma vytvára telá, zmysly a mentálne schopnosti, ktoré umožňujú jednotlivcom využívať zdieľané schopnosti a podieľať sa na určitých oblastiach skúseností, kým iné oblasti sú pre nich nedostupné.

Napríklad všetky psy sú kolektívne schopné počuť zvuky, ktoré ľudia počuť nemôžu, ale ľudia zase majú skúsenosť s jazykom, a tá je psom odopretá.

Hoci sa zdá, že sú jednotlivé ríše oddelené a stále, tak ako sa nám zdá byť oddelený a stály ľudský svet, sú v skutočnosti snové a bez vlastnej podstaty. Navzájom sa prelínajú a my sme prepojení s každou z nich. Nosíme v sebe semená zrodení do všetkých ostatných ríš, a keď prežívame určité emócie, podieľame sa na niektorých charakteristických rysoch a na prevládajúcom druhu utrpenia v iných ríšach.

Keď nás napríklad strhne pýcha alebo závisť, prežívame v hlavných rysoch rovnakú skúsenosť ako bytosti v ríši polobohov.

Z času na čas sa stáva, že vo vnútornom usporiadaní jednotlivca niektorá z týchto oblastí skúseností prevláda: je v ňom viac zvieraťa, viac hladného ducha, viac boha či viac poloboha. Táto oblasť sa prejavuje ako jedincov hlavný povahový rys a dá sa rozoznať podľa spôsobu reči, chôdze a schopnosti či neschopnosti žiť vo vzťahoch.

Môžeme sa stretnúť s ľuďmi, ktorí sa zdajú byť stále uväznení v ríši hladných duchov: nikdy nemajú dosť, večne vyžadujú viac od všetkých a od všetkého – od svojich priateľov, od svojho okolia, od života – ale pritom nikdy nemôžu dosiahnuť spokojnosť.

Alebo možno poznáme človeka, ktorý nám pripadá ako pekelná bytosť – je zlostný, násilnícky, zúrivý a večne nepokojný. Väčšinou však v sebe ľudia majú z každej oblasti trochu.

Tieto úrovne vedomia sa prejavujú ako emócie, z ktorých je zjavná ich univerzálnosť.

Všetky kultúry sveta poznajú napríklad žiarlivosť. Môže sa prejavovať rôzne, lebo vyjadrovanie emócií je len komunikačným prostriedkom, jazykom giest, ktorý je určovaný biológiou a kultúrou, pričom premennou je práve kultúra. Ale pocit, ktorým je žiarlivosť, je všade rovnaký. V bönisticko-buddhistickej tradícii sa táto univerzálnosť vysvetľuje a dáva do súvislosti s existenciou ríš.

Šesť negatívnych emócií samozrejme nepredstavuje ich vyčerpávajúci zoznam. Nemá zmysel diskutovať o tom, do ktorých ríš patrí smútok alebo strach. Strach sa môže objaviť v ktorejkoľvek ríši, rovnako ako smútok, zlosť, žiarlivosť alebo láska.

Hoci sú negatívne emócie citovými skúsenosťami, ktoré prežívame, sú to zároveň aj charakteristické citové skúsenosti jednotlivých ríš a sú to aj kľúčové výrazy, ktoré predstavujú celú oblasť skúseností, súvislý rad, od individuálnych emocionálnych skúseností až po skutočné ríše. Každá oblasť obsahuje široké spektrum skúseností, vrátane všetkých možných skúseností emocionálnych.

Týmto šiestim vlastnostiam vedomia hovoríme cesty, pretože niekam vedú: privádzajú nás na miesta znovuzrodenia, rovnako ako do rôznych ríš skúseností, ktoré prežívame v súčasnom živote.

Keď sa bytosť stotožní s niektorou z týchto negatívnych emócií alebo sa ňou nechá pohltiť, dostavia sa určité následky. Práve takto karma naozaj funguje. Aby sme sa napríklad zrodili ako ľudia, museli sme sa v predošlých životoch intenzívne venovať mravným disciplínam. Táto skutočnosť vyjadruje všeobecne zdieľaný názor, že sa jedinec stáva “úplným človekom”, až keď sa v ňom celkom prebudí láska a záujem o potreby druhých.

Keď však žijeme život, v ktorom prevažujú negatívne emócie, ako sú nenávisť alebo hnev, zažijeme opačné následky – zrodíme sa znova v pekle. Môže sa teda naozaj stať, že sa bytosť zrodí v pekelnej ríši, či už fyzicky alebo psychicky. Spojenie s oblasťou nenávisti vytvára skutočnosti, ktoré dokonca aj v tomto živote voláme pekelnými. To však bohužiaľ neznamená, že sa všetci ľudia snažia týmto skúsenostiam vyhnúť.

Karma môže človeka viesť k určitej oblasti skúseností takou silou, že preňho negatívne emócie začnú byť príťažlivé.

Len si spomeňte na dnešnú “zábavu” plnú nenávisti, zabíjania a bojov. Aj v týchto veciach je možné si pestovať záľubu. Hovoríme síce, že “vojna je peklo”, ale mnohých z nás boj napriek tomu priťahuje.

Náš sklon uprednostňovať niektorú z oblastí skúseností môže byť formovaný aj kultúrou. Napríklad v spoločnosti, ktorá nenávistných bojovníkov považuje za hrdinov, môžeme byť vedení rovnakým smerom. Je to príklad kultúrnej nevedomosti, popísaný už predtým. Ľudia zo Západu môžu považovať rozprávanie o ríšach za veľmi neskutočné, napriek tomu môžeme ich prejavy rozoznať vo vlastných skúsenostiach, svojich snoch a dennom živote, rovnako ako v životoch ľudí okolo nás.

Niekedy sa nám napríklad stáva, že sa cítime stratení. Sme schopní plniť svoje každodenné povinnosti, ale ich význam nám uniká. Ich zmysel je preč, nie však preto, že by sme sa oslobodili, ale uniká nám len kvôli nedostatku porozumenia. V snoch sa ocitáme na miestach, kde je bahno alebo tma, alebo na bezmenných uliciach. Sme uväznení v miestnosti bez východu alebo zrazu nevieme, ktorým smerom sa dať. To môže byť prejavom nevedomosti, ktorá je vlastná ríši zvierat (táto nevedomosť nie je to isté, ako vrodená nevedomosť, jedná sa o tuposť, o nedostatok inteligencie).

Ak sa necháme unášať príjemným rozptýlením a ak prežívame opojné stavy spokojnosti a šťastia, naše skúsenosti sa podobajú skúsenostiam z ríše bohov.

Tieto stavy však po nejakej dobe odoznejú. Počas ich trvania je však naše bdelé vedomie obmedzené. Sme nútení sa uchýliť k určitej povrchnosti, ktorá nám nedovolí hlbšie vnímať okolný svet a utrpenie ostatných. Nie je zlé, keď v živote prežívame stavy šťastia, ale ak necvičíme a systematicky sa nesnažíme o oslobodenie od zväzujúcich a nesprávnych predstáv o svojej identite, obdobie šťastia nakoniec pominie a my sa, nepripravení, ocitneme v omnoho zložitejšej situácii, ktorá nám s najväčšou pravdepodobnosťou prinesie len utrpenie. Často sa stáva, že keď sa po skončení zábavného večierka alebo príjemne prežitého dňa vrátime domov, doľahne na nás skľúčenosť alebo depresia. Alebo sa nám môže stať, že cítime sklamanie vo chvíli, keď sa po príjemne prežitom víkende znova vrátime do práce.

Všetci poznáme stavy, počas ktorých prežívame charakteristické emócie jednotlivých ríš – šťastie ríše bohov, keď sme na dovolenke alebo na prechádzke s priateľmi, bolestný dotyk žiadostivosti, keď niečo vidíme a máme pocit, že to musíme mať, sebaľútosť zranenej pýchy, bodnutie žiarlivosti, hrôzu zatrpknutosti a nenávisti, alebo tuposť a zmätenosť, ktorá pramení z nevedomosti. Z jednej oblasti do druhej prechádzame ľahko a často. Všetci sme už zažili radostnú náladu, ktorá je spájaná s ríšou bohov – je slnečný deň, ľudia nám pripadajú krásni a aj sami zo seba máme dobrý pocit. Potom sa nám donesie zlá správa, alebo sa nás priateľ niečím dotkne. Razom sa nám zdá, že sa svet okolo nás zmenil na nepoznanie.

Smiech neznie úprimne, chladná modrosť neba pôsobí ľahostajne, ľudia nám už nepripadajú zaujímaví a všetko nás prestáva tešiť.

Zmenila sa oblasť našej skúsenosti, a tým sa zdanlivo zmenil aj svet okolo nás. Rovnako majú bytosti jednotlivých ríš spojenie so všetkými ostatnými ríšami – aj mačka alebo poloboh možu prežívať nenávisť, žiarlivosť, nedostatok citu, atď.

Šesť ríš prežívame aj počas snívania.

Negatívne emócie určujú nielen druh našich skúseností počas dňa, ale formujú aj naše pocity počas snívania a samotný obsah snov. Sny môžu mať nekonečne veľa podôb, ale všetky karmické sny súvisia s jednou alebo viacerými oblasťami skúseností.

V nasledujúcich riadkoch nájdete stručný popis jednotlivých ríš. Ich výklad tradične popisuje konkrétne miesta a bytosti, ktoré tieto miesta obývajú. Existuje napríklad osemnásť pekiel, deväť horúcich a deväť studených. Podrobnosti uvádzané v tradičných popisoch majú určite svoj význam, ale my sa teraz zameriame na to, ako sa jednotlivé oblasti skúseností prejavujú práve teraz, v našom súčasnom živote. S každou z týchto oblastí sme energeticky spojení pomocou energetických centier (sanskrt. čakra) v našom tele. Rozmiestenie a súvislosti jednotlivých čakier nájdete v nasledujúcej tabuľke. Čakry sú dôležité pre veľa najrôznejších cvičení a v joge sna hrajú veľmi dôležitú úlohu.

  Ríša                              Základné emócie          Čakra
———————————————————————————–
bohovia (dévovia)               príjemné rozptýlenie   korunná
polobohovia (asurovia)       závisť                          krčná
ľudia                                     žiarlivosť                     srdečná
zvieratá                                nevedomosť               pupočná
hladní duchovia                   žiadostivosť                oblasť za pohlavnými
(prétovia)                            orgánmi
pekelné bytosti                    hnev                           oblasť chodidiel
——————————————————————

  Ríša pekelná

Základnou emóciou pekelnej ríše je hnev. Karmické stopy hnevu sa prejavujú mnohými spôsobmi, napríklad odporom, napätím, mrzutosťou, kritickosťou, hádavosťou a násilím. Hnev spôsobuje väčšinu vojnového besnenia a denne umiera jeho následkom obrovské množstvo ľudí. Napriek tomu sa hnevom nikdy nič nevyrieši. Ak nás premôže hnev, strácame sebaovládanie a vedomie seba. Keď sa necháme ovládnuť nenávisťou, násilím a hnevom, zúčastňujeme sa života v ríši pekelnej.

Energetické centrum hnevu sa nachádza v perineu, t.j. pri koreni chrbtice.

Protilátkou hnevu je čistá nepodmienená (bezpríčinná) láska, ktorá vyviera z nepodmieneného “ja”. Podľa tradície sa pekelná ríša skladá z deviatich horúcich a deviatich studených pekiel. Bytosti, ktoré v nej žijú, nesmierne trpia, umierajú v mukách a okamžite opäť ožívajú, čo sa opakuje stále znova a znova.

 Ríša hladných duchov

Základnými emóciami ríše hladných duchov (sanskrt. préta) sú chamtivosť, pahltnosť, lakomosť. Tieto emócie vznikajú z nadmernej a neuspokojenej žiadostivosti. Ak sa pokúšame uspokojiť chamtivosť, pahltnosť alebo lakomosť, je to, akoby sme pili slanú vodu, keď máme smäd. Len čo nás premôže chamtivosť, hľadáme uspokojenie vo vonkajšom svete, nie vo svojom vnútri. Nenachádzame však dosť na to, aby sme zaplnili prázdnotu, ktorej sa snažíme uniknúť. To, čo skutočne cítime, je hlad po poznaní svojej pravej prirodzenosti.

Chamtivosť, pahltnosť, lakomosť a žiadostivosť súvisia so sexuálnou túžbou, a energetickým centrom tejto túžby je čakra umiestená za genitáliami. Tento pevne utiahnutý uzol žiadostivosti sa uvoľňuje štedrosťou, otvoreným poskytovaním toho, čo druhí potrebujú.

Tradícia popisuje prétov ako bytosti s ohromnými hladnými bruchami, maličkými ústami a úzkym krkom.

Niektorí obývajú vyprahnuté územia, kde sa po stáročia nedá nájsť žiadna voda. Iní prétovia môžu aj nejaké jedlo a vodu nájsť, ale len čo svojim malými ústami zhltnú hoci len nepatrné množstvo, jedlo a voda sa premenia na oheň, ktorý im pôsobí v žalúdku nesmiernu bolesť. Utrpenie prétov má mnoho podôb, ale ich spoločnou príčinou sú lakomosť a odpor k štedrosti druhých.

Ríša zvierat

Základnou emóciou ríše zvierat je nevedomosť. Nevedomosť prežívame ako pocit bezradnosti, otupenosti, neistoty a ako stratu uvedomovania. Mnohí ľudia cítia temnotu a smútok, ktoré z nevedomosti vyplývajú – cítia, že niečo potrebujú, ale nevedia čo to je, alebo čo by mali urobiť, aby to dosiahli. Na Západe si ľudia často myslia, že sú šťastní kým neustále pracujú. Keď však nepoznáme svoju pravú prirodzenosť, sme aj v plnom zápale činnosti stále stratení v nevedomosti.

Čakra, ktorá s nevedomosťou súvisí, je v strede nášho tela na úrovni pupka.

Protilátkou, ktorá pôsobí na nevedomosť, je múdrosť poznania, ktorú nájdeme, keď sa obrátime do svojho vnútra a spoznáme svoje pravé “ja”. Bytosti ríše zvierat ovláda temnota nevedomosti. Zvieratá žijú v strachu, lebo im stále hrozí nebezpečenstvo od iných zvierat a ľudí. Aj veľké zvieratá sú trápené hmyzom, ktorý im zalieza do srsti a parazituje na nich. Domáce zvieratá musia dávať mlieko, sú preťažované nákladmi, kastrované, prepichujú sa im nosné prepážky alebo sú aspoň sedlané a preháňané, bez možnosti úniku. Aj zvieratá cítia bolesť a radosť, ale žijú v zajatí nevedomosti, a tá im znemožňuje, aby prehliadli vonkajšie okolnosti svojich životných pomerov a spoznali svoju pravú prirodzenosť.

Ríša ľudí

Základnou emóciou ríše ľudí je žiarlivosť. Keď sme ovládaní žiarlivosťou, chceme svoju myšlienku, majetok alebo vzťah udržať a nestratiť. Zdroj šťastia vidíme v niečom vonkajšom, a to ešte posilňuje lipnutie na predmete našej túžby.

Žiarlivosť súvisí so srdcovým centrom.

Ako protilátka pôsobí naše široko otvorené srdce, ktoré objavíme, keď sa spojíme so svojou pravou prirodzenosťou. Nie je ťažké si všimnúť utrpenie, ktoré vládne v našej vlastnej ríši.

Prežívame narodenie, choroby, starobu a smrť. Jedna za druhou nás stíhajú straty, ktoré plynú z neustálej zmeny. Len čo získame predmet svojej túžby, vynakladáme ohromné úsilie, aby sme si ho udržali, ale skôr či neskôr ho nevyhnutne aj tak strácame. Namiesto toho, aby sme sa tešili zo šťastia druhých, sa často stávame obeťami závisti a žiarlivosti. Ľudské zrodenie je síce považované za najvyšší dar, lebo sa ľudské bytosti môžu zoznámiť s učením a cvičiť podľa neho, ale len málokto z nás k tomu nachádza cestu a využíva túto jedinečnú príležitosť.

Ríša polobohov

Základnou emóciou ríše polobohov (sanskrt. asura) je pýcha. Pýcha je pocit, ktorý sa spája s dosahovaním cieľov a často sa týka nejakého priestoru. Jednou z príčin vojen je pýcha jednotlivcov a celých národov žijúcich v presvedčení, že prišli na spôsob, ako vyriešiť problémy druhých. Skrytým aspektom pýchy je presvedčenie, že máme nejakú horšiu vlastnosť alebo horší povahový rys než druhí, a to je negatívne zameraná sebeckosť, ktorou sa vyčleňujeme z celku.

Pýcha súvisí s krčnou čakrou.

Často sa prejavuje hnevlivými činmi. Ako protilátka pýchy pôsobí hlboký vnútorný pokoj a pokora, ktoré nastanú, keď spočívame vo svojej pravej prirodzenosti. Asurovia si užívajú radosť a blahobyt, ale majú sklon k závisti a hnevu. Sú medzi nimi stále strety napriek tomu, že ich najväčšie utrpenie začína, keď vyhlásia vojnu bohom, ktorí si užívajú radovánky a hojnosť v ešte väčšej miere než oni sami – polobohovia. Bohovia sú mocnejší než asurovia a je veľmi ťažké ich zabiť. Vo vojnách bohovia vždy víťazia a asurovia bývajú hlboko citovo zasiahnutí vo svojej zranenej pýche a závisti. Cítia poníženie, a to ich obratom
ženie do ďaľších a ďaľších márnych bojov.

Ríša bohov

Príjemné rozptýlenie je základnou emóciou ríše bohov. V tejto ríši je päť negatívnych emócií zastúpených rovnakou mierou a sú v rovnováhe ako päť harmonických hlasov chóru. Bohovia spočívajú v stave bezstarostného lenivého opojenia a sebeckých radovánok. Žijú v obrovskom prepychu a pohodlí a dĺžka ich života sa počíta až na jeden eón. Zdanlivo im nič nechýba a po ničom netúžia. Lenže rovnako, ako to býva v prípade jednotlivcov i celých spoločností, aj bohovia sa nechávajú zlákať radovánkami, ktoré neprestávajú vyhľadávať. Sú celkom odtrhnutí od skutočnosti, ktorá je mimo ich skúsenosť. Žijú v nezmyselných zábavách a radostiach, sú rozptýlení a o cestu k oslobodeniu sa nestarajú. Situácia sa však mení, keď sa karmické príčiny života v ríši bohov vyčerpajú.

Len čo sa priblíži smrť, druhovia, ktorí sa nedokážu vyrovnať s dôkazom vlastnej smrteľnosti, opúšťajú umierajúceho boha či bohyňu.

Predtým dokonalé telo zostarlo a teraz zaniká. Obdobie radosti sa končí. Svojím božským zrakom vidia bohovia ríšu, do ktorej im je súdené sa znova zrodiť, aby tam trpeli. A tak už pred smrťou začína utrpenie ich budúceho života.

Ríša bohov súvisí s korunnou čakrou, ktorá je umiestená na temene hlavy. Protilátkou sebeckej radosti bohov je najvyšší súcit, ktorý spontánne vzniká bdelým uvedomovaním si skutočnosti, ktorá sa skrýva pod vonkajšou vrstvou jástva a sveta.

Z knihy od Tenzin Wangyal: Tibetská jóga sna a spánku