Kategórie
Automatické kreslenie Duchovné Duša

Tvorivá duša…

Ak začneme dôverovať svojej intuícii, svojej duši, keď konečne vystúpime z davu a prejavíme sa ako jednotlivci, ako individuality, stanú sa z nás tvoriví ľudia. Stanú sa z nás umelci života.

Tvorivý je totiž len ten, kto si putuje životom svojou vlastnou cestou, kto je plne zodpovedný za seba a svoje konanie, kto má odvahu postaviť sa tomuto neistému svetu a hlavne ten, kto je plne slobodný, ten kto chce skutočne byť sám sebou. Až opustenie všetkého starého a oslobodenie sa od kolektívneho myslenia nám dáva dostatočný nadhľad, dostatočnú silu na to byť jedinečný, výnimočný, tvorivý. Ak sa budeme spoliehať na svoj rozum, mozog, ak budeme hľadať zdroj vo svojej hlave, vo vedomostiach, v intelekte, v ráciu, v logike, tak sa z nás stanú iba obyčajné kópie, nič viac len duplikáty.

Myseľ nedokáže vynájsť niečo nové, nemôže objaviť neznáme. To je čisto výsada našej duše. Len intuícia poznáva, objavuje tajomstvá sveta. Rozum je cyklický, neustále sa pýta. Ak aj nájde nejakú odpoveď, tak tá so sebou prináša ešte viac otáznikov. On netvorí, ale kompiluje. Vie akurát pozliepať dokopy poznatky, ktoré nadobudol. Nič nové neobjaví. Ničím prevratným svetu neprispeje. Vhľad do neznáma je tou správnou cestou.

Iba duša má oči k videniu a uši k počutiu, iba duša je vo svojej podstate tvorivá, živá, večná.

Akcia vs. Aktivita

Akcia je tvorivá a aktivita je deštruktívna… Akcia vychádza z našeho stredu, z našej prirodzenosti, aktivita vychádza z nepokoja, z nekľudnej mysle…Akcia je spontánna, aktivita je podmienená, závislá na minulosti. My nie sme nikdy kľudní, nikdy v živote nie sme schopní skutočného relaxu, oddychu. Nie sme schopní vypnúť. Sme posadnutí aktivitami.

Neustále by sme niečo robili, neustále sa niečim zaoberáme, trápime sa, sužujeme.

Namiesto uvoľnenia sa trápime tým, že márnime čas. Čas je drahý, čas sú peniaze. Moderné motto 21. storočia, storočia kapitalizmu, storočia peňazí, úspechu, ambícii, kariéry. Posadnutosť celého sveta preskočila aj na nás.

Nakazili sme sa spoločenskou chorobou, sme závislí na spoločenskej droge, droge aktivity. Všetkú energie míňame zbytočne, všetkú energie spotrebujeme na aktivity, na reakciu. Táto energie pulzuje zlým smerom, ide proti nám, pôsobí deštruktívne. Ničí našu osobnosť, vyčerpáva nás, vycuciava nás do kosti. Musíme zmeniť jej smer, musíme si ju uchovávať na skutočne dôležité činnosti. Ak sa venujeme len aktivite, nezostane nám žiadna zvyšná energia pre akciu. Ak príjde na to, aby sme reagovali, odpovedali na prítomný okamih, nemáme síl, sme bezbranní, sme unavení životom. Akcia vždy vychádza z tohoto momentu, je spontánna, aktuálna.

Vychádza z ticha našej duše, z totálnej slobody a otvorenia sa realite. Preto len akcia môže byť tvorivá.

Cieľ

Aktivita je vždy len prostriedkom na dosiahnutie svojich vytýčených cieľov. To znamená, že vždy vychádza z minulosti, smeruje k budúcnosti a je podmienená. Musím toto, aby som dosiahol toto. Hľadá všetky možné dostupné cesty, najlepšie tú najjednoduchšiu, ako sa dostať do cieľa. Dnešná konkurenčná spoločnosť nás núti občas používať aj skratky, spôsoby, ako si všetko uľahčiť, zjednodušiť. Núti nás byť ambiciózny, vychytralý. Náš primárny a jediný cieľ nám však stále uniká. Náš cieľ nie je nič a nik iné, len my sami. Ja som cieľ svojho hľadania, destinácia svojej cesty.

Ten cieľ sa nachádza Tu a Teraz, už sme ho dosiahli. Hovorí sa, že pod lampou je najväčšia tma. V našom prípade je tomu presne tak. Stále hľadáme svoj život niekde v budúcnosti, vidíme sa ako úspešní právnici, doktori, politici, vedci. Stále snívame, stále odvraciame zrak od toho jediného reálneho. Bojíme sa čeliť pravde a pravda leží priamo pod našimi nohami, je priamo pod lampou. My ale namiesto toho všetku našu energiu venujeme svojmu cieľu.

Ak si uvedomíme, že my sami sme cieľ, cieľ, ktorý sme už dosiahli, tak čo sa potom stane s našim potenciálom?

Všetka energia smeruje k nám, kulminuje v našom vnútri, v našom srdci. A v momente, keď je potrebné, aby sme ju použili, v momente, keď máme odpovedať na výzvy života, sa uvoľní, začne byť tvorivá, inteligentná, živá. Nesnažíme sa ju riadiť, kontrolovať. Necháme ju konať skrze nás, necháme ju plynuť prirodzenou cestou. Ona už smer pozná, vie kam má ísť. Takto si v sebe vytvárame rovnováhu. Dostávame len to, čo dávame. A dávame len to, čo máme. Žiadne vedľajšie straty, žiadne príznaky, nžiadna únava, apatia, nechuť. Všetko plynie ako má.

Jediný náš cieľ by malo byť odovzdanie sa do rúk svojej duši, dôvera v prirodzený tok exitencie. Tvoriví budeme, ak necháme celok prejavovať sa prostredníctvom nás.

Kľúče

Odpoveďou na všetky otázky je spolupráca, synergia, harmónia:
Telo + Mozog + Duša
Ľavá + Pravá hemisféra
Logika + Cit
Rozum + Láska
Myseľ + Intuícia
Próza + Poézia
Pozorovanie + Akcia

Odhalenie svojej duše je prvým veľkým skokom na našej samopoznávacej púti.

Tým, že ju oslobodíme z okov rozumu a pustíme ju na slobodu, umožníme tak konečne svojej individualite sa naplno rozvinúť. Duša nám dá krídla na ramená, odvahu vydať sa do neznáma, pridelí nám plnú zodpovednosť za svoj život a ukáže nám našu umeleckú stránku ukrytú hlboko v našom vnútri. Kým sa dostaneme až sem, ale budeme musieť prejsť ešte dlhú cestu. Teraz sa naša skutočná Vlastná cesta života ešte len začína.

Tvorivosť je niečo, čo vnášame do toho, čo robíme. Je to postoj, prístup, ako sa na veci pozeráme. (Osho)

Z knihy Adam-Vlastna-cesta-Odhal-svoju-pravu-tvar

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.