STRÁNKY Z PREHISTORICKÉHO OBDOBIA
„Žiadne náboženstvo nie je vyššie, ako Pravda.“
Prastarý rukopis – súbor palmových listov, ktoré upravili nejakým špecifickým neznámym postupom tak, že neprepúšťajú vodu, sú odolné voči pôsobeniu ohňa 
aj vzduchu – sa nachádza pred zrakom pisateľky. Na prvej strane je nepoškvrnený biely disk na matnom čiernom pozadí. Na nasledujúcej strane je ten istý disk, ale s jedným bodom vo svojom centre. Študent vie, že ten prvý predstavuje Vesmír vo Večnosti, pred opätovným prebudením ešte spiacej Energie, vyžiarením Slova v neskorších systémoch. Bod v doteraz nepoškvrnenom Disku, Priestore a Večnosti v Pralaji, znamená úsvit delenia.
Je to Bod vo Vajci Sveta (viď Časť II., „Vajce sveta“), zárodok vo vnútri, ktorý sa stane Vesmírom, VŠETKÝM, neohraničeným, periodickým Kozmom. Tento zárodok je skrytý a aktívny, stále saperiodicky opakujúci.
Jeden kruh je božská Jednota, z ktorej všetko pochádza, do ktorej sa všetko navracia.
Jeho obvod – kružnica, veľmi ohraničený symbol, so zreteľom na obmedzenie ľudskej mysle –vyjadruje abstraktnú, nikdy nepoznateľnú PRÍTOMNOSŤ, a jej úroveň, Univerzálnu Dušu, hoci tieto dve sú jedno. Tvár Disku, ktorá je biela a podklad je celý čierny, jasne ukazuje, že jeho úroveň je jedine poznanie, zahmlené a nejasné, hoci je stále tým, čo je človeku dostupné. A je to táto rovina, na ktorej sa začínajú Manvantarské prejavy; pretože práve v tejto DUŠI drieme počas Pralaje Božia Myšlienka, v ktorej leží ukrytý plán každej budúcej Kozmogónie a Teogónie.
Je bezpodmienečne nutné pripomenúť čitateľovi ešte raz to, že termíny „Božská Myšlienka,“ a „Univerzálna Myseľ,“ nesmú byť považované dokonca za nejasne sa rysujúci intelektuálny proces podobný tomu, akým sa prejavuje človek. „Nevedomý“ podľa von Hartmanna, dosiahol nesmierny tvorivý, či skôr Evolučný Plán „prostredníctvom jasnozrivej múdrosti nadradenej všetkým vedomiam,“ čo v jazyku védanty znamená absolútnu Múdrosť. Len tí, ktorí si uvedomujú, ako vysoko sa vznáša Intuícia nad zdĺhavými procesmi logického uvažovania, si dokážu vytvoriť tú najslabšiu predstavu.
Je to JEDEN ŽIVOT, večný, neviditeľný, predsa Všadeprítomný, bez začiatku či konca, predsa periodický v jeho pravidelných prejavoch, medzi ktorého obdobiami vládne zahalené mystérium Nebytia; nevedomý, predsa absolútne Vedomie; nerealizovaná, predsa jediná samo jestvujúca realita; skutočne, „chaos pre zmysly, Kozmos pre príčiny“.
Jeden jeho absolútny znak, ktorý je NÍM SAMÝM, večným, ustavičným Pohybom, sa v ezoterickom žargóne nazýva „Veľký Dych,“ktorý je večným pohybom univerza, v zmysle neohraničeného, všadeprítomného PRIESTORU. To, čo je bez pohybu, nemôže byť Božské. Ale potom v rámci univerzálnej duše nič nie je v skutočnosti a v realite absolútne bez pohybu. Viac v zväzku I.- Kozmogeneza začiatok.
1.H.P.Blavatska-tajná-náuka-zväzok-I.-kozmogeneza-predhovor-a-uvod
Cestou k sebe... 