Miluj svoje vnútorné dieťa

Ak sa neviete zblížiť s ľuďmi, je to preto, lebo sa neviete zblížiť so svojim vnútorným dieťaťom. Dieťa vo vás je vystrašené a poranené. Pomôžte mu.

Jednou z vašich kľúčových úloh je vyliečiť zabudnuté dieťa vo vašom vnútri. Väčšina z nás ho ignoruje už dlhý čas.

Nezáleží na tom, koľko máte rokov, vo vašom vnútri žije dieťa, ktoré potrebuje vašu lásku a vľúdne zaobchádzanie. Ak ste žena, je to jedno, či žijete sama alebo nie, vo vašom vnútri máte nežné dievčatko, ktoré si pýta vašu pomoc; ak ste muž, nezáleží na tom, aký je z vás chlap, stále vo vás žije chlapček, ktorý pokorne prosí o kúsok tepla a citu.

Vnútorné dieťa žije vo vašom vedomí a vašich spomienkach od chvíle, keď ste prišli na tento svet. Už v rokoch detstva ste sa naučili, že ak sa vám prihodilo niečo zlé, bolo to tak preto, lebo ste si mysleli, že vo vás je niečo zlé.

V každom dieťati sa postupne vyvíja myšlienka, že len vtedy ho budú rodičia milovať a nebudú biť a trestať, ak bude dobré.

Keď dieťa po niečom túži a nedostane to, pomyslí si: „Nie som dostatočne dobrý/dobrá. Som zlý/zlá.” A ako postupne dospievame a dozrievame, zabúdame na niektoré svoje pôvodné časti. Práve v tejto chvíli svojho života – teraz, potrebujeme zase pospájať všetky naše pôvodné časti a vnímať sa takí, akí skutočne sme: časť, ktorá v nás vyčína, časť, ktorá nás robí šarmantnými, časť, ktorá nás straší, časť, ktorá nás núti robiť pochabosti alebo nás potláča, časť, ktorá už na pohľad nie je pekná.

Toto všetko je v nás a tvorí našu neoddeliteľnú súčasť. Myslím si, že zmena nastáva približne vo veku piatich rokov. Vyberáme si zmenu, pretože sa nazdávame, že je v nás niečo zlé, a nechceme už na dieťa ani len pomyslieť. V našom vnútri sa však nachádza aj rodič.

Obidvaja vo vás žijú: dieťa i rodič. A je to práve rodič, ktorý sa po celý čas usiluje dieťa držať na reťazi a takmer nepretržite mu niečo vyčíta.

Ak načúvate ich vnútornému dialógu, potvrdíte to. Vnútorný rodič navráva vnútornému dieťaťu, aké je nemožné a málo dobré. Pod týmto vplyvom si vyhlásime sami sebe vojnu, začneme sa podceňovať a naši rodičia nám v tom zo všetkých síl pomáhajú. Často od nich počujeme: „Si strašne hlúpy. Nie si dosť dobrý. Robíš to zle. Musíš… !” Do omrzenia to opakujú a vytvárajú v nás návyk.

Keď dospejeme, celkom sa prestaneme zaujímať o naše vnútorné dieťa a aj svoje deti kritizujeme rovnakým spôsobom ako naši rodičia. Náš návyk sa čoraz väčšmi prehlbuje.

John Bradshaw, autor vynikajúcej knihy: Návrat domov – Ako nájsť svoje vnútorné dieťa a starať sa o neho – o liečení vnútorného dieťaťa, mi raz povedal, že kým dospejeme, každý z nás dostane približne 25 tisíc hodín rodičovskej výchovy.

Čo poviete, koľko hodín z toho je pozitívnych – koľko ráz vám rodičia povedia, akí ste úžasní a šikovní ?

A koľko hodín vám vravia, ako vás majú radi a akíste krásni a múdri ? Povedia vám vôbec niečo, čo vás predurčí stať sa významnou osobou ? V skutočnosti na týchto páskach dominuje to neslávne známe: „Nie, nie, nie” – a to vo všetkých možných formách. Nečudujme sa potom, že aj pri hovore k sebe často používame nie, alebo mal by som. Takto odpovedáme na tieto nahrávky.

Našťastie, to nie je vaše pravé bytie. Nie je to verný obraz vašej existencie. Sú to iba nahrávky, ktoré v sebe nosíte a môžete ich vymazať alebo preprogramovať. Vždy keď vravíte, ako sa bojíte, uvedomte si, že je to vaše vnútorné dieťa, ktoré má strach. Rodič a dieťa vo vás si musia vzájomne vybudovať dobrý vzťah. Nech už robíte čokoľvek, obidvom sa vždy vrúcne prihovárajte. Pomôže to, verte mi, aj keď sa vám to zdá na prvý pohľad pochabé.

Ubezpečujte svoje vnútorné dieťa o tom, že za žiadnych okolností sa od neho neodvrátite a ani ho neopustíte, že vždy a všade budete s ním a budete ho milovať.

Možno ste v mladosti zakúsili veľmi nepríjemný zážitok so psom; možno vás vystrašil a možno aj pohryzol, tento zážitok pretrváva vo vašom vnútornom dieťati, aj keď ste už vyrástli, zmužneli a na príhodu si už ani nespomeniete. Stretnete na ulici maličké psíča a vaše vnútorné dieťa prepadne panike. Povie: „PES ! ! ! Ublíži mi”

To je vítaná príležitosť pre vnútorného rodiča, aby dieťa  upokojilo: „Je to v poriadku. Ja som veľký. Budem ťa chrániť. Nedovolím, aby ti ublížil pes. Už sa nemusíš báť psov.” Začnite svoje vnútorné dieťa takýmto spôsobom prevychovávať.

Liečba poranení z minulosti

Zistila som, ako práca s vnútorným dieťaťom prospieva liečiť hlboké poranenia z minulosti. Len zriedkakedy si uvedomujeme, aké pocity strachu prežíva naše vnútorné dieťa. V prípade, že ste sa vo svojom detstve stretali deň čo deň so strachom, potom ešte aj teraz nesiete v sebe jeho trvalé stopy, ba je veľmi pravdepodobné, že v psychickej rovine stále upevňujete vo svojom vnútornom dieťati strach. Vaše vnútorné dieťa nemá kam utiecť. Musíte prekonať obmedzenia svojich rodičov. Potrebujete nadviazať spojenie so zabudnutým dieťaťom vo vašom vnútri. Ono predsa potrebuje vedieť, že sa oň postaráte.

Na chvíľu sa zastavte a povedzte mu, že sa mu budete venovať: „Postarám sa o teba. Mám ťa rád. Skutočne ťa mám rád.”

Je pravdepodobné, že to častejšie hovoríte veľkému človeku vo vás, svojmu vnútornému dospelému. Začnite sa takto zhovárať aj so svojím vnútorným dieťaťom.

Vizualizujte, že ho držíte za ruku a všade kráčate spolu, a zbadáte, aké nádherné pocity a zážitky budete spolu mať. Potrebujete komunikovať s každou svojou vnútornou časťou.

Aké posolstvá chcete počuť ?

Pokojne sa usaďte, zavrite oči a prihovárajte sa svojmu vnútornému dieťaťu. Ak ste sa s ním nezhovárali povedzme 62 rokov, určite potrvá nejakú chvíľu, kým si dieťa uvedomí, že sa s ním chcete naozaj rozprávať.

Vytrvalo opakujte: „Chcem sa s tebou zhovárať. Chcem ťa vidieť. Mám ťa rád.”

Spojenie raz predsa len nadviažete. Potom budete svoje vnútorné dieťa vidieť, budete ho cítiť a budete ho počuť. Najprv sa mu ospravedlňte. Povedzte mu, ako je vám nesmierne ľúto, že ste sa mu toľké roky neprihovorili a že ste sa k nemu nesprávali korektne. Povedzte dieťaťu, že sa mu chcete odškodniť za dlhý čas oddeleného života.

Spýtajte sa ho, čo máte urobiť, aby sa cítilo šťastné. Spýtajte sa ho, čoho sa najviac bojí. Opýtajte sa, ako mu môžete pomôcť a čo od vás očakáva.

Začnite jednoduchými otázkami, naozaj vám na ne odpovie. „Čo mám urobiť, aby si bolo šťastné ? Čo by si dnes chcel/chcela ?” Napríklad sa ho môžete opýtať: „Chcem sa ťa opýtať, čo chceš dnes robiť ?” Možno vám povie: „Ísť na kúpalisko.” Takto sa pomaly otvorí vaša spoločná komunikácia. Keď si nájdete každý deň čas na spojenie s vnútorným dieťaťom, váš život sa bude zo dňa na deň zlepšovať.

Pokračovanie : Komunikácia s vnútorným dieťaťom

Z knihy knihe  Louise HAY_LASKA_SA_RODI_V_TEBE