Kategórie
Liečenie psychosomatika

Cukrovka…

Približne štyri percentá populácie sú diabetici. Dispozícia na cukrovku je dedičná. Ochorenie vyvolá väčšinou nadváha. V zriedkavých prípadoch môžu chorobu vyvolať aj vírusy, tým, že ničia bunky, ktoré produkujú inzulín. Cukrovka sa odhalí zväčša náhodou. Poukazujú na ňu: silný smäd, zlé hojenie rán, svrbenie, infekcie kože a močových ciest, únava, nechutenstvo a náhly prírastok na váhe.

Zvýšený krvný cukor je nebezpečný, hoci dlho nespôsobuje nijaké ťažkosti, ale potom postihne steny ciev a poškodí ich.

Následky choroby sa dajú spoznať až vtedy, keď sa už škodám nedá zabrániť. Postihnuté bývajú najmä oči a obličky. Následkom tohto ochorenia môže byť poškodenie očí až po oslepnutie a zlyhanie obličiek. Často dochádza aj k poruchám prekrvenia v nohách a veľmi sa zvyšuje riziko srdcového infarktu a porážky. Na to, aby telo mohlo z krvi vychytávať cukor, potrebuje inzulín, hormón, ktorý sa tvorí v podžalúdkovej žľaze (v pankrease). Ak sa začne produkovať v nedostatočnom množstve, alebo v zlom pomere, hladina krvného cukru stúpa nad normálne hodnoty.

Medicína rozoznáva dva druhy cukrovky: 

TypI

Pri tomto druhu sú bunky, ktoré v pankrease produkujú inzulín, poškodené, alebo celkom zničené a hormón inzulín treba doživotne dodávať umelo. Tento typ cukrovky nastupuje obvykle pred 30. rokom života a postihuje približne desať percent diabetikov.

Typ II.

Tu ide o takzvanú „stareckú cukrovku”. Nastupuje po 40. roku života a trpí na ňu približne 90 percent diabetikov. Pri „stareckej cukrovke” hrá veľkú úlohu túžba. Spúšťačom je nadváha. Telo síce vyrába inzulín, ale nie v dostatočnom množstve. Diabetes mellitus, v preklade „močová dyzentéria cukrom”, alebo obrazne povedané „cukrová hnačka”, taktiež znamená, že telo nevie prijatý cukor premeniť a spracovať.

Cukor je od nepamäti symbolom lásky a náklonnosti.

Sladkosťami preukazujú aj starí rodičia náklonnosť svojim vnúčatám a sladkým obézny človek prekonáva aj svoje problémy a svoju samotu. Cukor je často synonymom pre „príjemné pocity”, „lásku” a „náklonnosť”!

Cukrovkár svojou telesnou reakciou dokazuje, že chce prijať náklonnosť a lásku (v materiálnej podobe cukru), ale nevie ich spracovať. Je neschopný stráviť náklonnosť okolia. Hoci je hladina jeho cukru zvýšená, a teda nosí v sebe dostatok „lásky”, nevie, čo si má s tým počať a vzdáva sa toho v nezmenenej podobe. Sladidlami sa snaží nájsť náhradu za to, po čom vlastne túži, presmeruje svoj život a svoje správanie na „úroveň náhrady”. Ale tak ako pri sladidle, zostáva mu jalová pachuť.

Cukrovkári neznášajú náklonnosť a lásku, hoci ju potrebujú. Svojich potrieb sa podvedome, alebo vedome vzdávajú, a nepriznávajú si ich.

Tým sa stávajú neschopnými prijať lásku a lásku aj sami dať. Kto si drží odstup od „sladkých stránok” života, v priebehu času „skysne”. Cukrovku obyčajne spustí kríza, šok, alebo situácia, v ktorej sa osoba musí nanovo zariadiť a preorganizovať svoj život: tehotenstvo, puberta, alebo menopauza nastolujú situácie, s ktorými sa človek musí vyrovnať. Individuálne problémy, ktoré môžu cukrovku vyvolať, sú tak rozmanité, ako život sám. 

Ako príklad môže poslúžiť istý človek, ktorý tým, že náhle stratil prácu, nadobudol pocit, že v rodine už nič nezanemená. Podľa svojho pocitu si nezaslúžil veľa náklonnosti od svojho okolia, lebo zlyhal ako živiteľ rodiny. Táto východisková situácia môže vyvolať to, že nechce prijímať lásku a spolupatričnosť svojej rodiny a neskôr, vo forme cukru, už ani prijať nemôže.

Iný príklad z praxe: Päťročný chlapec odrazu dostal cukrovku. Rozhovor s jeho rodičmi napokon ukázal, že chlapec bol obklopený viacerými starými rodičmi a príbuznými. Jednotlivé príbuzenské vetvy však boli medzi sebou rozhádané, a tak chlapec čoskoro nevedel, či sa má podriadiť zaliečaniu „zlej” tety, alebo čie nariadenia má vlastne počúvať. V pravom zmysle slova dostal „poruchu využitia lásky”.

Zhrňme to

Cukrovka ukazuje, že neprijímam sladké stránky života, pôžitok a lásku, lebo si myslím, že si náklonnosť nezaslúžim. Necítim sa hodný lásky, takže ju ani nemôžem prijať, lebo ku mne zjavne nepatrí.

Chýba mi schopnosť milovať (často kvôli nespracovanému sklamaniu) a už si neverím, lásku a svoje želania si nepriznávam.

Žijem z duchovnej náhradnej potravy. Nadváha ukazuje, že vlečiem so sebou nepotrebné, že chcem byť „viac” ako som, alebo že chcem byť iný. Tak beriem na seba „inú formu”, lebo svoju vlastnú podobu odmietam. Vírusová infekcia je prejavom toho, že nechávam v sebe pôsobiť cudziu energiu, že ma riadi niečo cudzie. Smäd chce povedať, že žíznim po láske, lebo nemilujem sám seba, a preto nemôžem ani od druhých prijať lásku. Tak musím frustráciu zo samého seba „spláchnuť”. Zlé hojenie rán dokazuje, že si neprestajne vyrábam nové zranenia, a preto sa staré rany nemôžu zhojiť. Musí sa niečo stať, musím sa vyliečiť, byť v jednote so sebou samým a prijať sám seba. Svrbenie je symbol, že by som sa mal väčšmi zaoberať sám sebou. Únava hovorí, že „som unavený pokračovať tak ako doteraz.

Poruchy obličiek ako partnerského orgánu poukazujú na partnerské problémy, na chýbajúcu harmóniu so sebou samým a s partnerom. Poruchy očí hovoria „musím sa naučiť pozrieť sa na seba inými (milujúcimi) očami a prestať sa stále odsudzovať.” Zlyhanie srdca ukazuje, že som si odoprel lásku. Niekedy potom zlyhá srdce ako orgán lásky. Mladistvá cukrovka vypovedá, že som sa ešte nenaučil milujúco sa prijať a že som chcel byť od začiatku iný.

Starecká cukrovka naproti tomu hovorí o tom, že „som sa v živote doudieral a urobil niečo, o čom som neskôr zistil, že som nebol takým človekom, za akého som sa pokladal. Život ma ešte včas konfrontuje s tým, čo mi chýba, lebo nemám veľa času. Musím teraz niečo zmeniť.” 

Čo treba robiť

Mali by ste sa sami seba opýtať, akú máte sami pre seba hodnotu, do akej miery sa považujete za hodného lásky. Mali by ste vyskúšať, do akej miery ste schopný milovať. Často je spúšťačom takéhoto správania strach zo sexuality, alebo možného sklamania z partnera. Keď človek zistí dôvod pre nejakú reakciu, môže sa začať krok po kroku meniť. Požiadavkou, ktorá sa za tým skrýva, je však láska k sebe samému, nevyhnutnosť rozpoznať, že človek je hodný lásky a je jedinečný. Každý človek je jedinečná bytosť s dôležitou úlohou a poslaním.

Kto prijal svoju existenciu, môže prijať lásku a radosť, nemusí sa pokúšať pred sebou obstáť a môže si dopriať „luxus”, vychutnávať svoj život.

 

Z knihy Tepperwein Co_ti_chce_povedat_choroba

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.