Vo svetle pravdy…Prebuďte sa!

Ľudia, prebuďte sa z oloveného spánku!

Poznajte to nedôstojné bremeno, ktoré nesiete, a ktoré ťaží milióny ľudí nevýslovne húževnatým tlakom. Odhoďte ho! Je hodné nosenia? Ani na jednu, jedinú sekundu! Čo obsahuje? Prázdne plevy, ktoré sa placho rozptýlia pred dychom Pravdy. Vyplytvali ste čas a silu pre nič. Roztrhnite preto putá, ktoré vás zdržujú, a buďte konečne voľní! Človek, ktorý zostane vnútorne spútaný, bude večne otrokom, aj keby bol kráľom. Spútavate sa všetkým, čomu sa snažíte naučiť. Uvažujte: Učením sa neprestajne vtesnávate do cudzích foriem, ktoré vymysleli iní, ochotne sa pripájate k cudziemu presvedčeniu a osvojujete si iba to, čo oni prežili v sebe a pre seba.

Premýšľajte: Jedno nie je pre všetkých! Čo jednému prospieva, môže druhému škodiť.

Každý jednotlivec má ísť k zdokonaleniu svojou vlastnou cestou.

Výzbrojou k tomu sú mu schopnosti, ktoré nesie v sebe. Podľa tých sa má riadiť a na nich má budovať! Ak tak nekoná, zostáva cudzincom sám sebe a bude stáť vždy vedľa naučeného, ktoré v ňom nikdy nemôže ožiť. Akýkoľvek prospech je tým pre neho vylúčený. Živorí a pokrok je nemožný. Spozornejte vy, ktorí vážne usilujete o Svetlo a Pravdu:

Cestu ku Svetlu musí každý jednotlivec prežiť v sebe, musí ju sám objaviť, ak chce po nej bezpečne putovať. Iba to, čo človek v sebe prežil a precítil vo všetkých obmenách, môže tiež plne pochopiť!

Utrpenie a tiež aj radosť ustavične klopú, aby povzbudili a vyburcovali k duchovnému prebudeniu. V niekoľkých sekundách býva potom človek veľmi často oslobodený od všetkej malichernosti všedného života, a v šťastí i v bolesti tuší spojenie s Duchom, ktorý preniká všetkým žijúcim.

A všetko je predsa živé, nič nie je mŕtve! Blaho tomu, kto chytí a udrží v sebe takéto okamihy spojenia a nesie sa na nich do výšok. Nesmie sa pri tom pridŕžať strnulých foriem, pretože každý sa má vyvíjať sám, z vlastného vnútra. Majte súcit s posmievačmi a so všetkými tými, ktorí sú doposiaľ duchovnému životu odcudzení. Nehnevajte sa na nich, keď k vám budú sarkastickí, pretože sú len poľutovaniahodní. Ako opití, ako chorí stoja pred veľkým dielom stvorenia, ktoré nám tak veľa ponúka. Ako slepci, ktorí sa tápavo posúvajú pozemským životom a nevidia všetku tú krásu okolo seba!

Títo úbožiaci sú zmätení, oni spia; lebo ako môže ešte človek napríklad tvrdiť, že existuje iba to, čo vidí? Že tam, kde nemôže svojím zrakom nič spozorovať, nie je žiadny život? Že s odumieraním jeho tela prestáva byť i on sám, iba preto, že sa vo svojej slepote nemohol doposiaľ prostredníctvom svojho zraku presvedčiť o opaku? Či teraz konečne nevie podľa mnohých vecí, ako úzko je obmedzená schopnosť oka? Či doposiaľ nevie, že súvisí so schopnosťou jeho mozgu, viazaného na priestor a čas? Že preto nemôže svojím okom spoznať nič z toho, čo je povznesené nad priestor a čas?  Neujasnilo sa doposiaľ žiadnemu z týchto posmievačov takéto logické rozumové odôvodnenie?

Duchovný život, nazývaný tiež druhý svet, je predsa niečo, čo je úplne nad pozemskými hranicami priestoru a času, teda to vyžaduje rovnorodú cestu, aby to mohlo byť spoznané.

Naše oko predsa nevidí často ani to, čo je v hraniciach priestoru a času. Pomyslime iba na kvapku vody, o neklamnej čistote ktorej svedčí každé oko, avšak ak ju pozorujeme zväčšovacím sklom, vidíme, že obsahuje milióny živých organizmov, ktoré v nej nemilosrdne bojujú a ničia sa. Či nie sú niekedy vo vode a vo vzduchu bacily, ktoré majú silu zničiť ľudské telo, a predsa nie sú oku poznateľné? Stávajú sa však viditeľné pomocou zostrovacích prístrojov. Kto by sa potom ešte odvážil tvrdiť, že už neuvidíte nič nové, doposiaľ neznáme, akonáhle tieto prístroje ešte zostríte?

Zostrite ich tisíckrát, miliónkrát, zrenie nebude mať konca, avšak otvoria sa pred vami vždy nové a nové svety, ktoré ste doposiaľ nemohli ani vidieť, ani tušiť, avšak ktoré napriek tomu existovali. Logické myslenie prináša rovnaké uzávery o všetkom, čo doposiaľ mohli zhromaždiť vedy. Je výhľad na trvalý vývoj, ale nikdy nie na koniec.

Čo je teda druhý svet?

Mnohých mýli toto slovo. Druhý svet je prosto všetko to, čo sa nedá spoznať pozemskými prostriedkami. Ale pozemské prostriedky sú oči, mozog a všetko to, čo patrí k telu, práve tak ako prístroje, ktoré napomáhajú ostrejšiemu a presnejšiemu výkonu ich činností a ich väčšiemu rozsahu.

Mohlo by sa teda povedať: Onen svet je to, čo je za poznávacími schopnosťami nášho telesného zraku.

 Ale nie je žiadneho oddelenia medzi týmto a oným svetom! Ani žiadna priepasť! Všetko je jednotné ako celé stvorenie. Jedna sila preniká tento pozemský život ako i onen svet, všetko žije a pôsobí z tohoto jednotného životného prúdu, a je preto celkom nerozlučne spojené. Tým sa stáva nasledujúce zrozumiteľným.

Ak ochorie jedna časť tohoto celku, objaví sa nutne účinok aj v časti druhej, tak, ako je to i pri ľudskom tele. Chorobné látky tejto druhej časti potom následkom príťažlivosti rovnorodého prúdia ku chorej časti a zosilňujú tak chorobu ešte viac. Ak sa však stane takáto choroba nevyliečiteľnou, vyplýva z toho nutnosť odstrániť chorú časť násilím, ak trvalo nemá trpieť celok. A toto nebezpečie vyžaduje ozdravujúce vzájomné pôsobenie, ktoré je však nesprávnym stanoviskom sťažené a často nemysliteľné.

Z tohoto dôvodu sa zmeňte. Nie je žiadny tento a onen svet, ale iba jedno jednotné bytie! Pojem oddelenia týchto dvoch svetov vytvoril iba človek, pretože nemôže vidieť všetko a považuje sa mylne za stred a hlavný bod jemu viditeľného okolia. A predsa okruh jeho pôsobnosti je väčší. S týmto omylom o odlúčení sa však človek iba obmedzuje, násilne bráni svojmu pokroku a dáva priestor bezuzdnej fantázii, ktorá vyvoláva znetvorené obrazy. Je potom prekvapujúce, ak majú mnohí ľudia pre onen svet iba neveriaci úsmev, iní zase naopak chorobné zbožňovanie, ktoré ich zotročuje, alebo sa mení na fanatizmus?

Kto sa potom môže čudovať plachej bázni, ba dokonca úzkosti a strachu, v ktorom sú mnohí vychovaní?

 Preč so všetkým! Načo to trápenie?

Zbúrajte tieto hranice,  ktoré sa snažil postaviť ľudský omyl, ale ktoré nikdy neexistovali! Doterajšie falošné stanovisko vám dáva tiež falošný základ, na ktorom sa potom pravú vieru, teda vnútorné presvedčenie, snažíte márne vybudovať. Narazíte na miesta, úskalia, pred ktorými nutne v pochybnostiach zakolíšete, alebo ktoré vás donútia, aby ste sami zase rozborili celú stavbu a nakoniec sa snáď všetkého malomyseľne alebo s hnevom vzdali. Škodu máte pri tom iba vy sami, pretože to nie je pre vás žiadny pokrok, ale zastavenie alebo krok naspäť. Cesta, ktorou budete musieť raz i tak prejsť, sa vám tým iba predlžuje.

Pokiaľ ste však konečne pochopili stvorenie ako jeden celok, akým v skutočnosti je, ak nerobíte rozdiel medzi týmto a oným svetom, potom ste na priamej ceste, vlastný cieľ sa vám priblíži, a vzostup bude pre vás radosťou a dá vám zadosťučinenie. Potom budete môcť tiež oveľa lepšie vyciťovať a chápať vzájomné pôsobenie, ktoré pulzuje jednotným celkom ako tep životodarného tepla, pretože všetko pôsobenie je poháňané a udržované jedinou silou.

Svitne vám tak Svetlo Pravdy!

Skoro spoznáte, že u mnohých ľudí je príčinou posmechu iba pohodlnosť a lenivosť,  a to len preto, že by to vyžadovalo námahu zbúrať doteraz naučené a vymyslené a vystavať nové. U iných to zasahuje do obvyklého spôsobu života, a je im to preto nepohodlné. Takých nechajte, nehádajte sa s nimi, avšak ochotne ponúkajte vaše poznanie tým, ktorí nie sú spokojní s pominuteľnými pôžitkami a hľadajú v pozemskom živote viac, ako aby len naplňovali svoje telá ako zvieratá. Dávajte im poznanie, ktorého sa dostáva vám, vtedy nezakopávate hrivnu; pretože dávaním sa obohatí a zosilnie vo zvratnom pôsobení aj vaše poznanie.

Vo vesmíre pôsobí večný zákon: Iba dávaním dochádza súčasne k prijímaniu, ak ide o trvalé hodnoty!

To zasahuje tak hlboko, že to preniká celým stvorením ako svätý odkaz jeho Stvoriteľa. Nezištne dávať, pomáhať, kde je to potrebné, a mať porozumenie pre utrpenie blížneho a jeho slabé stránky, znamená prijímať, pretože to je prostá, pravá cesta k Najvyššiemu!

A toto skutočné chcenie vám prináša ihneď pomoc a silu! Jediné poctivé a hlboko precítené prianie k dobru, a ako plamenným mečom sa razom z druhej strany, pre vás doposiaľ neviditeľnej, rozdelí tá stena, ktorú doposiaľ stavali vaše myšlienky ako prekážku; veď ste predsa zajedno s tým obávaným, popieraným alebo vytúženým oným svetom, ste s ním úzko a nerozlučne spojení.

Skúste to; lebo vaše myšlienky sú poslovia, ktorých vysielate, a vracajú sa naspäť obťažené tým, čo ste nimi zamýšľali, nech to bolo dobré alebo zlé. Tak sa to deje. Myslite na to, že vaše myšlienky sú veci, ktoré sa duchovne formujú a stávajú sa často útvarmi, ktoré pretrvajú pozemský život vášho tela; a potom sa vám mnohé ujasní. Stáva sa tak, ako sa to celkom správne hovorí: Ich skutky idú za nimi!

Myšlienkové výtvory sú diela, ktoré na vás raz budú čakať! Oni tvoria okolo vás svetlé alebo temné kruhy, ktorými musíte prejsť, aby ste vnikli do duchovného sveta.

 Tu nepomôže žiadna ochrana, žiadny cudzí zásah, pretože máte sami rozhodovať o sebe. Prvý krok ku všetkému musí preto vychádzať od vás. Nie je ťažký, spočíva iba v chcení, ktoré sa prejavuje prostredníctvom myšlienok. Tak nesiete sami v sebe nebo i peklo.

Môžete sa rozhodnúť, potom však bezpodmienečne podliehate následkom vašich myšlienok, vášho chcenia! Tieto následky si tvoríte sami, preto k vám volám: Udržujte krb svojich myšlienok čistý,  tým založíte mier a budete šťastní!

Nezabúdajte, že každá vami vytvorená a vyslaná myšlienka priťahuje na svojej ceste všetko rovnorodé, alebo priľne k iným rovnorodým myšlienkam, stáva sa tým stále silnejšou, až konečne nájde aj cieľ, mozog človeka, ktorý snáď len na jednu sekundu zabudne sám na seba, a tým dáva priestor takýmto vznášajúcim sa myšlienkovým útvarom, aby prenikli a zapôsobili. Pomyslite len na to, aká zodpovednosť potom padá na vás, keď sa z myšlienky stane raz čin, prostredníctvom niekoho, na koho dokázala zapôsobiť! Táto zodpovednosť vzniká už tým, že každá jednotlivá myšlienka je s vami trvalo spojená ako neroztrhnuteľným vláknom, aby sa potom vrátila späť so silou, ktorú cestou získala, a vás samotných znovu obťažila alebo povzniesla podľa druhu, ktorý ste vytvorili.

Tak stojíme v myšlienkovom svete a každým jednotlivým zmýšľaním dávame tiež miesto podobným myšlienkovým útvarom.

Neplytvajte preto silou myslenia, ale zhromažďujte ju na obranu a jasné myslenie, ktoré je priame ako kopija a na všetko pôsobí. Vytvorte tak zo svojich myšlienok posvätnú kopiju bojujúcu za dobro, hojacu rany a podporujúcu celé stvorenie!

Zamerajte preto myslenie na svoje konanie a postup vpred!

Aby ste to urobili, musíte otriasť nejedným stĺpom, ktorý podopiera starodávne názory. Často je to nejaký pojem, ktorý, nesprávne pochopený, nedovolí nájsť pravú cestu. Musí sa vrátiť k bodu, kde bol vytvorený. Zábleskom Svetla sa zrúti celá stavba, prácne budovaná po desaťročia, a po krátkom alebo dlhšom ochromení sa ide napokon znovu k práci! Musí to tak byť, pretože vo vesmíre nie je žiadne zastavenie.

Vezmime si napríklad pojem času: Čas beží! Časy sa menia! Všade počujeme takto ľudí hovoriť, a pri tom sa automaticky v duchu vynorí obraz: Vidíme okolo seba plynúť časy v neustálej zmene!

Tento obraz sa stáva zvykom a u mnohých ľudí tiež pevným základom, na ktorom stavajú ďalej, a podľa ktorého riadia celé svoje skúmanie a uvažovanie. Netrvá však dlho, kým narazia na prekážky, stojac tak s nimi vo vzájomnom rozpore. Ani pri najlepšej vôli sa všetko už nezhoduje. Ľudia sa strácajú a zanechávajú medzery, ktoré sa napriek všetkému hĺbaniu nedajú vyplniť. Nejeden človek sa potom domnieva, keď logické myslenie nenachádza oporu, že na takých miestach musí byť použitá ako náhrada viera. To je ale nesprávne!

Človek nemá veriť veciam, ktoré nemôže pochopiť!

Musí sa snažiť im porozumieť, pretože inak otvára dokorán bránu omylom, a s omylmi bude Pravda vždy znehodnotená. Veriť bez pochopenia je iba zotrvačnosť a lenivosť myslenia! To nevedie ducha do výšok, ale zatláča ho dole. Preto vzhliadnime nahor, máme skúšať, skúmať. Túžba k tomu v nás nie je nadarmo.

Čas! Skutočne plynie?

Prečo pri tomto ponímaní narážame na prekážky, ak chceme takto premýšľať ďalej? Celkom jednoducho preto, lebo základná myšlienka je nesprávna, pretože čas pokojne stojí! My sa mu však ponáhľame v ústrety! My sa ženieme do času, ktorý je večný, a pátrame v ňom po Pravde. Čas pokojne stojí. Zostáva taký istý dnes, včera, aj o tisíc rokov. Iba formy sa menia. Noríme sa do času, čerpáme z lona jeho záznamov, obohacujeme svoje poznanie v zbierkach času! Lebo nič sa mu nestratilo, všetko uchoval. Nezmenil sa, pretože je večný! Aj ty, ó človeče, si stále iba ten istý, nech sa javíš mladíkom alebo starcom! Zostávaš tým, kým si! Necítil si to už sám? Nepozoruješ zreteľný rozdiel medzi formou a svojím „ja“? Medzi telom, ktoré je podrobené zmenám, a tebou, duchom, ktorý je večný?

Hľadáte Pravdu!

Čo je Pravda? To, čo dnes cítite ešte ako pravdu, poznáte zajtra už ako omyly, aby ste neskôr v týchto omyloch znovu objavili zrnká Pravdy! Veď aj zjavenia  menia svoje formy. Tak to ide s vami ďalej v ustavičnom hľadaní, avšak v týchto zmenách dozrievate!

Pravda však zostáva stále rovnaká, nemení sa, lebo je večná!

A pretože je večná, nedá sa ju pozemskými zmyslami, ktoré poznajú iba zmenu foriem, nikdy úplne a skutočne pochopiť! Staňte sa preto duchovnými! Voľní od všetkých pozemských myšlienok; a máte Pravdu, budete v Pravde, trvalo ožiarení jej čistým svetlom, v nej ponorení; lebo vás úplne obklopuje. Plávajte v nej, hneď ako sa stanete duchovnými.

Potom vám už nie je potrebné prácne sa učiť vedám, nepotrebujete sa báť omylov, ale máte na každú otázku už odpoveď v Pravde samotnej; dokonca nemáte už ani otázok, pretože všetko viete a chápete bez toho, aby ste potrebovali rozmýšľať, lebo váš duch žije v čistom Svetle, v Pravde!

Staňte sa preto slobodnými duchom!

Roztrhnite všetky putá, ktoré vás zdržujú! Ak sa pri tom vyskytnú prekážky, jasajte im radostne v ústrety, lebo pre vás znamenajú cestu k slobode a sile! Považujte ich za dar, z ktorého vám vznikne zisk, a prekonáte ich hravo.

Buď sa vám predkladajú, aby ste sa na nich učili a vyvíjali sa, čím rozmnožujete svoju výzbroj ku vzostupu, alebo sú to spätné účinky viny, ktorú tým odpykávate, a od ktorej sa môžete oslobodiť. V oboch prípadoch vás vedú vpred. Preto sviežo cez ne, je to na vašu spásu!

Je bláznovstvom hovoriť o ranách osudu alebo skúškach. Každý boj a každé utrpenie je pokrokom.

Ľuďom je tým ponúknutá príležitosť odstrániť tiene predchádzajúcich pochybení, lebo nemôže byť nikomu odpustený ani halier, pretože i v tom je vo vesmíre kolobeh večných zákonov neochvejný; v nich sa prejavuje tvorivá vôľa Otca, ktorá nám tým odpúšťa a všetko temné zmazáva. Najmenšia odchýlka od týchto zákonov, a svet by sa rozpadol na trosky, tak presne je všetko zariadené, a tak múdro.

Ak má však niekto teraz veľmi veľa vyrovnať z minulosti, nemusí potom takýto človek klesnúť na mysli, či zošedivieť z vyrovnávania vín?

Môže s tým v plnej dôvere a radostne začať, a môže byť bez starostí, akonáhle poctivo chce! Veď vyrovnanie viny môže byť vytvorené protiprúdom sily dobrej vôle, ktorá v duchovne, rovnako ako iné myšlienkové formy, ožíva a je silnou zbraňou, schopnou každé bremeno temnoty, každú ťarchu odstrániť a samotné „ja“ doviesť ku Svetlu!

Sila chcenia!

Táto tak mnohými netušená moc, ktorá ako nikdy nezlyhávajúci magnet priťahuje rovnaké sily, čím rastie ako lavína, zlučuje sa s duchovne podobnými vplyvmi a pôsobí spätne, až dosiahne znovu východisko, teda pôvod, alebo lepšie povedané pôvodcu, a nesie ho vysoko nahor ku Svetlu, alebo ho vtlačí hlbšie do bahna a špiny! Vždy spôsobom, akým to pôvodca sám kedysi chcel. Kto pozná toto stále‚ isto sa dostavujúce zvratné pôsobenie, ktoré spočíva v celom stvorení a ktoré sa rozuzľuje a rozvíja s neochvejnou istotou, a vie ho použiť, musí ho milovať i sa ho obávať!

Pre takého človeka postupne ožije neviditeľný svet okolo neho, lebo cíti jeho pôsobenie so zreteľnosťou, ktorá rozptyľuje každú pochybnosť.

Musí cítiť silné vlny neúnavnej činnosti, ktorá na neho pôsobí z veľkého vesmíru, akonáhle na to iba trochu dbá; a konečne cíti, že je ohniskom silných prúdov ako šošovka, ktorá zachytáva slnečné lúče, spája ich v jednom bode a tvorí tam silu, ktorá pôsobí zápalne, spaľuje a ničí, ale i hojí a oživuje prinášajúc požehnanie, ako i schopnosť vznietiť planúci oheň! A takými šošovkami sme aj my, schopní svojím chcením tieto neviditeľné prúdy síl sústrediť v jedinú moc a vyslať ich k dobrým alebo zlým účelom, aby priniesli ľudstvu požehnanie alebo skazu. Tak môžeme a máme zapáliť planúci oheň v dušiach, oheň nadšenia k dobrému a ušľachtilému, ku zdokonaleniu!

Na to je potrebná iba sila chcenia, ktorá robí človeka v istom zmysle pánom vo stvorení, určujúceho si svoj vlastný osud. Jeho vlastné chcenie mu prinesie zničenie alebo spásu! Ono samo mu s neúprosnou istotou vytvorí odmenu alebo trest.

Ale nebojte sa, že by toto poznanie odvádzalo od Stvoriteľa a oslabovalo vašu doterajšiu vieru. Práve naopak!

Poznanie týchto večných zákonov, ktoré môžeme využiť, nám ukáže celé dielo stvorenia ešte vznešenejším, a núti hlboko bádajúceho pokľaknúť pred jeho veľkosťou!

Človek potom nikdy nebude chcieť zlo. Siahne s radosťou po najlepšej opore, ktorá pre neho existuje: po láske! Láske k celému tomu zázračnému stvoreniu, láske k blížnemu, aby aj tento bol privedený hore k nádhere tohto pôžitku, tohoto vedomia sily!

Z knihy Abdrushin—Slovo

Abdrushin—Ve-svetle-pravdy