Kategórie
Duchovné učenie

Božská trojica…

Pripomeňme si, ako a kedy vznikla Božia trojica a kto ju tvorí.

Spočiatku bol Boh jediný. Z jeho najbližšieho vyžarovania sa sformovala do ľudskej podoby prvá bytosť – Prakráľovná. Vďaka jej čisto ženskej schopnosti – formovať, prebudilo sa k vedomému životu dovtedy nevedomé božské vyžarovanie, sformovali sa prvé bytosti, a tak vznikla božská ríša. Po určitom čase túžila aj slabšia časť božského vyžarovania po vedomom živote. Za normálnych okolností to nebolo možné. Museli sa vytvoriť nové podmienky. Boh preto oddelil časť svojej vôle, ducha – Imanuela a vyslal jeho svetlo až za hranicu božskej ríše. Z tohto Božieho svetla sa za pomoci Prakráľovnej sformovala prvá bytosť za božskou ríšou, Parsifal. Z jeho žiarenia a zo zvyškov božského vyžarovania vznikol praduchovný hrad Grálu a nový svet – praduchovná ríša. Ďalšie svety pod ňou vznikali postupne, vývojom. Pretože sa tvorili vďaka Imanuelovmu Svetlu, stal sa kráľom stvorenia za božskou ríšou.

Dostal meno Syn človeka, lebo ako časť Boha, jeho syn, je spolutvorcom a oživovateľom všetkých duchov, teda aj človeka.

Bez jeho svetla by sa neprebudila k životu slabšia časť božského vyžarovania, duchovná zrazenina, z ktorej pochádzajú ľudskí duchovia. Medzi Parsifalom a Bohom-Otcom bolo potrebné nepretržite udržiavať spojenie. Preto časť bez bytostného Imanuela ostala v božskom hrade grálu nastálo v osobe kráľa hradu Grálu.

Imanuel neprekračuje božskú ríšu, ale riadi celé stvorenie za ňou cez praduchovného Parsifala. Je riadiacou bytosťou a Parsifal zas výkonnou. Hoci sú to dve samostatné osobnosti, predsa ide o jednu časť Boha, o jeho syna Imanuela. Oddelením časti Imanuela sa stal bezbytostný Boh dvojjediným.

Božiu dvojicu tvoril Boh-Otec a syn-Imanuel, čiže tvorivá vôľa, Duch svätý. V Biblii, v knihe Genezis, I. kapitole, 1. verši je tento akt potvrdený alegorickým opisom stvorenia sveta: Na počiatku stvoril Boh nebo (božskú ríšu) a zem (ostatné svety za ňou). Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou. (Duchovná zrazenina sa nemohla vyvíjať, lebo jej chýbalo Svetlo.) Duch boží sa vznášal nad vodami. (Duch boží, teda Imanuel-Parsifal, bol prvý živý duch, pomocou ktorého Boh-Otec oživil pusté svety za božskou ríšou. Pri tvorení sveta – stvorenia pôsobili teda dvaja: Boh-otec a Duch Boží, teda syn-Imanuel).

Časť Parsifala preputovala po sformovaní celého stvorenia všetky svety, aby ich spoznal osobne. Pred tritisíc rokmi žil na Zemi v osobe arabského kniežaťa Abd-ru-shina. Za tohto pozemského pobytu spoznával ako pôsobí temno – Luciferova moc na ľudí. Pri svojom návrate odovzdal prostredníctvom Imanuela Otcovi správu o zhubnom vplyve temna na ľudí. Aby ich Boh zachránil, vyslal časť svojej bez bytostnej lásky – Ježiša na Zem. Ježiš mal za úlohu spasiť, zachrániť duchovne vyvinutých ľudí, vyvolený židovský národ pred zánikom, ktorý mu hrozil z temna.

Po návrate Ježiša k Otcovi jeho samostatná osobnosť nezanikla. Z dvojjediného Boha sa stal v tom čase, pred pozemskými dvetisíc rokmi, trojjediný Boh, a tak sa utvorila Božia trojica.

Obe časti Boha sa nazývajú synovia, lebo pochádzajú z jeho bez bytostného jadra, a nie z jeho vyžarovania ako ostatné bytosti. Božiu trojicu tvorí Boh-Otec, syn-Imanuel a syn-Ježiš. Otec ako samostatná osobnosť je najsilnejší, je všemohúcou silou, Imanuel ako samostatná osobnosť je tvorivá vôľa, Duch Svätý. Ježiš ako samostatná osobnosť je láska. I keď je každá časť činná aj oddelene, pôsobia vždy z celku, s vedomím a pomocou Otca. Tvoria akoby spoločnú domácnosť, v ktorej plní každý svoje úlohy, ale riadi ju Otec.

V božskej ríši trvale pôsobí bez bytostný Imanuel v úlohe kráľa božského hradu Grálu a všetkých svetov za božskou ríšou. V tomto hrade žije okrem dvadsaťštyri strážcov svätého grálu aj mnoho iných obyvateľov. Ježiš taktiež trvale pôsobí v božskej ríši – je jej kráľom. Tvár Boha-Otca pre silné vyžarovanie nemôže v božskej ríši vidieť nikto, okrem jeho synov a Prakráľovnej. Avšak tváre Božích synov sú vďaka ich neustálemu pôsobeniu v božskej ríši pre jej obyvateľov zreteľnejšie. Imanuel má polodlhé zvlnené plavé vlasy a oči tyrkysovej farby. Svietia ako drahokamy, prežiarené silnou vôľou bez bytostného Božieho svetla, ktoré sa prejavuje aktivitou. Ježiš má dlhšie hnedé vlasy a pohľad jeho krásnych svetlohnedých očí prežiaruje čistá bez bytostná láska Boha. Obaja synovia vyzerajú podľa našich ľudských predstáv ako nadpozemsky krásni mladíci vo veku okolo 18 rokov. Majú zo všetkých bytostí v božskej ríši najväčšie postavy.

Keď temno tak pokrivilo Ježišovo učenie, že sa stalo ľuďom nejasné a nepochopiteľné, bol pre duchovne dozrievajúce ľudstvo potrebný ďalší Boží vyslanec. Mal nadviazať na Ježišovo poslanie a pripraviť ľudí na blížiaci sa súd. Ježiš svojho nástupcu zvestoval v Biblii pod menom Duch Pravdy, Duch Svätý. Inkarnoval sa v Nemecku pred sto rokmi a svoje dielo Posolstvo Grálu napísal pod pôvodným menom, keď žil na Zemi ako Abd-ru-shin – Syn Svetla Teraz, pred očistou, očakávame vtelenie budúceho kráľa tisícročnej ríše – bez bytostného Imanuela.

Viac v knihe Makedonova—-Vecne-zakony-2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.