O Daskalovi som už písala. Témou jeho  prednášky boli elementály. Na začiatku zhrnul myšlienky z predchádzajúcich stretnutí. Jeho pedagogickou metódou bolo pravidelné opakovanie obsahu predchádzajúcich lekcií, až kým jeho žiaci ich obsah úplne nepochopili.

downloadTvrdil, že elementály majú svoj vlastný život ako každá iná živá bytosť; môžu existovať nezávisle od svojho tvorcu, čiže od človeka, ktorý ich vyslal. Každá myšlienka a každý niekým vyžarovaný pocit je elementál. Potom pokračoval a vyhlásil, že sú dva druhy elementálov: vytváraní podvedome – nazýval ich elementálmi ‘túžobných myšlienok’ – a vytváraní vedome; tých nazýval elementálmi ‘myšlienkových túžob”.

 

Jedinec, pokračoval ďalej, môže prostredníctvom myšlienok a pocitov vysielať vibrácie. Spôsobom, ako človek vibruje, určuje typ a kvalitu vytváraného elementála. Ak človek vibruje v prvom rade cez svoje pocity, je pod vplyvom emócií a túžob; myslenie hrá iba vedľajšiu úlohu. Tak sa vytvárajú elementály túžobných myšlienok. Ak je človek pod vplyvom myslenia, vytvára elementálov z noetickej substancie a naučí sa ovládať silu obraznej predstavivosti. Bádateľ pravdy by mal nacvičovať vytváranie silných a dobrých elementálov vybudovaných zo silných myšlienok, pričom túžby, žiadostivosť a city zaberajú iba vedľajšie miesto. Takíto elementáli myšlienkových túžob žijú dlhšie, sú silnejší a majú predpoklady splniť úlohu, pre ktorú boli vytvorení, oveľa rýchlejšie.

Elementáli túžobných myšlienok sú charakteristickí pre bežných ľudí, ktorí neveľmi chápu správanie myslenia a túžob.

V dôsledku toho sa často stávajú obeťami elementálov vytvorených nimi samými. Podľa prírodného zákona sa vytvorení a vyslaní elementály musia raz vrátiť do podvedomia svojho tvorcu. Z hlbín jeho spomienok vystúpia na povrch vedomia, aby získali novú energiu, a zase sa stiahnu späť. Tento kolobeh sa opakuje dovtedy, kým sa takému elementálovi nepodarí zotrvať v oblasti podvedomia človeka trvalejšie. Tam čerpá energiu z éterického dvojníka človeka a takto si predlžuje život. Tak sa vytvárajú návyky, vášne a posadnutosti ako fajčenie, hry a pitie.

Sklon elementálov vracať sa k svojmu pôvodcovi umožňuje zákon karmy. Človek je tak skôr či neskôr konfrontovaný s elementálmi, ktorých vytvára vedome alebo podvedome. Raz mi Daskalos vravel, že elementály veľmi silných túžob sa vracajú k svojmu tvorcovi a môžu si vynútiť uskutočnenie svojho obsahu, svojho cieľa vtedy, keď si to človek želá najmenej. Daskalos povedal, že v jednej zo svojich minulých inkarnácií v renesančnom Taliansku bol priam posadnutý myšlienkou vynájsť tlačiarenský stroj. Viedlo to k tomu, že svoj terajší život musel stráviť ako sadzač v štátnej tlačiarni.

Naša dnešná osobnosť, pokračoval Daskalos, a okolnosti, za akých žijeme, sú súhrnom elementálov, akých sme vytvorili, odkedy sme zostúpili do trojrozmerného sveta a dostali sme sa do kolobehu inkarnácií. Elementály sa skladajú presne z tej istej substancie ako osobnosti a vesmíry vo všeobecnosti, čiže z éterickej látky noetického, psychického a hrubohmotného sveta.

Kým asi tridsať poslucháčov pozorne počúvalo jeho výklad, Daskalos povedal: “Preskúmajme postup vytvárania elementála. Pochopíte ma, keď poviem, že žiadny človek si nedokáže želať niečo, kým sa nepresvedčí o existencii tohto niečoho. Keď napríklad vidím nejaký predmet, znamená to, že na jeho povrch dopadajú éterické vibrácie svetla a odovzdávajú do môjho oka obrazy a tvary. Tieto obrazy dráždia zrakový nerv, ten ich vedie ďalej do mozgu a tam sú vnímané ako ‘videnie’. Predpokladajme, že vidím predmet pokladaný ľuďmi za cenný, povedzme briliantový náhrdelník. Prostredníctvom videnia si uvedomím existenciu tohto predmetu. Predpokladajme ďalej, že som človek silno túžiaci vlastniť briliantové náhrdelníky.

Čo sa stane? Okolo obrazu náhrdelníka sa nahromadí psychická hmota. Vznikne silná túžba. Áno, zrod silnej túžby umožňuje psychická hmota, nasledujú ju myšlienky, ako ju uspokojiť – v tomto prípade: ako sa dostať k náhrdelníku. Okolo predmetu vznikne celý rad elementálov. Ich konečným cieľom je nadobudnutie tohto predmetu osobou, ktorá ich vyslala. Samotné postrehnutie existencie predmetu a túžba spoznať ho alebo vlastniť ešte nestačia.

Aby mohol vzniknúť elementál, musia nasledovať aj myšlienky. Jedinec začne podvedomý proces obrazného predstavovania.

Predstavme si, že vezmeme túto osobu na miesto vzdialené od vytúženého náhrdelníka a poprosíme ju, aby si naň spomenula. Veľmi pravdepodobne si bude vedieť dopodrobna spomenúť na vytúžený cieľ. Iný človek, hoci videl ten istý predmet, ale nezapôsobil naňho, bude mať značné problémy tak presne si oživiť v myšlienkach obraz videného. K vytváraniu obrazov skladajúcich sa z noetickej hmoty nás preto privádzajú koncentrácia a túžba. Lebo myslenie veru nie je nič iné ako kondenzácia, čiže zahustenie noetickej hmoty. Predmet začíname vidieť prostredníctvom noetického svetla.

Teraz dávajte pozor: Čo je skutočné vlastníctvo? Vlastníctvo predmetov zvyčajne označovaných ako skutočné, alebo pozostáva vlastníctvo z elementálov, ktorých sme si vytvorili? Predpokladajme, že vlastníme cenný predmet a zatvoríme ho do trezoru. Elementál tohto predmetu je v našom vnútri, je našou súčasťou. Existuje v hĺbkach našich spomienok a môžeme ho kedykoľvek vyzdvihnúť na povrch nášho vedomia. Patrí nám. A predsa sa nám zdá, že nie je skutočný. Ale keď si ho nevieme pripomenúť v pamäti – ako by sme sa mali dozvedieť o materiálnom predmete v trezore? Popremýšľajte niekedy o tom.

Dovoľte, aby som to vyjadril aj ináč. Predstavme si, že veľmi bohatý človek vie, že má v tajnom trezore niekoľko cenných predmetov a utrpí stratu pamäti. Všetko mu z pamäti vypadne a rozplynie sa, stratí sa. Čo myslíte, akú hodnotu budú mať predmety, čo mu vypadli z mysle? Nijakú. Čo je teda skutočným zdrojom hodnoty vecí?

Premýšľajte starostlivo o týchto bodoch, musíte sa tým ešte zaoberať ďalej. Inak nepreniknete do podstaty života a nebudete môcť život pochopiť. Čo iné je v skutočnosti život ako prijímanie a vykladanie dojmov? Pomyslite len na svet okolo vás!

Môžete ho vnímať bez elementálov?

Teraz ste museli zistiť, že to, či svet vnímame ako dobrý alebo zlý, závisí od druhu elementálov, akých si vytvárame a vysielame. Nič, vôbec nič nemá v trojrozmernom svete hodnotu, ak to nemá hodnotu aj v nás. To, čo má hodnotu v nás, prepožičiava hodnotu všetkému, čo je mimo nás. Napríklad čo znamená pojem ‘nezáujem’? Ak predmet mimo nás nemá svoj zrkadlový obraz v našom vnútri, nemá nijakú hodnotu. Odkiaľ pochádza táto vlastnosť? Z predmetu, alebo z nášho vnútra? Všetko je v nás.”

Daskalos na chvíľu zmĺkol a potom pokračoval v rozprávaní o vzhľade elementálov, presnejšie povedané o tom, ako vníma elementálov jasnovidec ako on.

“Keď sa vytvorí elementál, jeho obraz sa zjaví pri koreni nosa, v oblasti čakry nachádzajúcej sa medzi obočím. Jasnovidec spozoruje, že má najprv tvar špendlíkovej hlavičky. Ako náhle sa vyčlení z éterického dvojníka človeka, začne naberať svoju prirodzenú veľkosť a podobu. Potom sa pohybuje ďalej v psychických svetoch a začne sa kolobeh. Jeho rozsah závisí od sily a intenzity základnej túžby. Potom sa elementál vráti k svojmu tvorcovi. Pritom preniká do jeho psychického tela, ale nie na tom istom mieste, kde ho opustil. Vstúpi cez inú čakru, a síce na záhlaví.

Tvar elementála závisí od jeho typu. Môže to byť vytúžený dom, bicykel, auto, alebo niečo iné. To sú príklady konkrétnych obrazov túžobných myšlienok, ktoré v podvedomí zotrvávajú pomerne krátko. Je to tak preto, lebo elementály, ako som povedal, hľadajú možnosť nového života – rovnako ako embryo hľadá potravu. Elementál sa teda opäť zjaví v čakre medzi očami a hľadá východ. V psychickom tele človeka zase nastanú náležité vibrácie. Človek si spomenie a jeho túžba zosilnie. Elementál sa znovu uvoľní a pustí sa po svojej cyklickej dráhe.

Obyčajný človek si tieto veci ani nevšimne. Elementál má sklon ovládnuť ho. Môže získať takú moc, že človek nad ním stráca kontrolu. V takom prípade sa stane človek otrokom svojich túžob a tie sa zavše stávajú také silné, že môže skončiť v blázinci. Elementál môže pohlcovať toľko éterickej substancie svojho tvorcu, že sa dokonca môže doslovne zhmotniť. O týchto nešťastných možnostiach vývoja však predbežne nebudeme dnes rozprávať. Viac v knihe 😉

Zdroj