Kategórie
Energia Vedomie

Smrť ega…

Pro ego je typické rozdělování a dobývání. Kde nemůže rozdělovat, nemůže dobývat. Každá myšlenka buď odděluje, nebo spojuje. Myšlenky, které oddělují jeden názor od druhého nebo jednoho člověka od druhého zatemňují vaše uvědomování si jednoty. Myšlenky, jež spojují jednoho Člověka s druhým nebo jeden názor s druhým, odhalují jednotu. Názory se mohou stát protivníky stejně snadno jako lidé. Myslíte si, že můžete napadat názory lidi, aniž byste na ně útočili, ale není mnoho lidí, kteří se nebudou cítit osobně napadeni, když napadnete jejich názory.

Lidé se ztotožňují se svými myšlenkami. Nalezněte způsob, jak respektovat názory druhých lidí. Když potom vyjádříte své vlastní názory, bude pro druhé snadnější je také respektovat.

Lidé nikdy nebudou schopni spolu jednat mírumilovně, dokud jejich myšlenky nepřestanou soupeřit. Ocenění myšlenky druhého člověka, i když s ní nesouhlasíte, je projev respektu a důvěry. Žít spolu s druhými v míru vyžaduje, abyste viděli, co vás s druhými spojuje, a ne to, co vás odděluje. Jestliže si uvědomujete to, co vás spojuje, budete respektovat rozdíly. Jestliže vidíte, co vás odděluje, budete se snažit tyto rozdíly překonat. Snaha překonat odlišnosti není úspěšná. Pokud jsou rozdíly respektovány, nezasahují do důvěrného přátelství ani srdečných vztahů mezi lidmi.

Vždy poskytněte druhému člověku prostor pro jeho odlišnost a díky tomu se nebudete vyhýbat důvěrnému vztahu s ním. Jestliže cítíte, že musíte být jako on, abyste jím byli přijímání, nebo že on musí být jako vy, abyste ho přijímali, snažíte se překonat rozdíly. Rozdíly mohou existovat. Jste přijatelní takoví, jací jste, a stejně tak i druhý člověk. Mír se nachází ve vašem i jeho srdci a vše je v přádku. Pozorujte, nakolik se snažíte změnit druhé, aby pasovali do vaší představy toho, jak by vše mělo vypadat. Uvědomujte si, jak se druzí snaží změnit vás. Vnímejte popostrkování určitým směrem. To je svět ega.

Ego je nejméně stálá věc na světě. Vždy se snaží stavět na něčí stranu a posílit své postavení, protože nemá žádnou vrozenou sebedůvěru ani žádnou velkorysost jako duch. Nenávidí vše, protože nenávidí sebe.

Všechna jeho pýcha je také jen přetvářkou. Rozeberte ego a objevíte otevřenou ránu. Ego je vaší částí, která neví, že jste milováni. Nedokáže milovat, protože neví, že má lásku, již může dát. Jak to udělat, aby nemilovaný a nehodný lásky našel lásku ? Tak pláče každá duše v exilu tohoto světa. Ego si musí uvědomit, že má lásku. Je to hrozivá záležitost, protože jakmile ego pozná, že má lásku, přestane být egem. Ego musí umřít jako ego, aby se znovu zrodilo jako láska.

Nyní víte, proč většina lidí odmítá osvícení. Myšlenka na probuzení je děsivá pro každého, kdo stále spí. Stále vás napadá: „Když se probudím, možná tu nebudu !” Proto je váš strach ze smrti a váš strach z probuzení stejným strachem. Neomezené Já se nezrodí, dokud omezené a dočasné já neumře.

Smrt přijde jednou, nebo druhou cestou. Buď umřete, nebo se probouzíte, což je odlišný druh umírání.

Jakmile se probudíte, již nemáte identitu, kterou si tak ceníte a kterou byste mohli ztratit. Zda zůstáváte ve fyzické formě, nebo ne, není důležité. V obou případech musíte být v přítomnosti. Umírání je jeden z nejlepších způsobů, jak se naučit být v přítomnosti. Jestliže se chcete rychle probudit, zkuste umírání. Když umíráte, uvědomujete si věci odlišně než dříve. Všímáte si každého nadechnutí, nuance, květiny a slova nebo gesta lásky. Umírání je jako rychlokurz probouzení. Neznamená to, že každý, kdo umírá, se probudí. Ti, kdo absolvovali tento kurz, jsou spokojení, ať jsou kdekoli. Ve skutečnosti nezáleží, kam jdete, protože nemusíte nic dokazovat. Důležité je, abyste tam, kde jste, byli prospěšní.

Uvolnění se od nesmyslné identity je nevyhnutelný aspekt cesty zpátky domů. Čím méně musíte chránit, tím více můžete pomáhat. Čím více pomáháte, tím blaženější je vaše zkušenost.

Nezašel jsem tak daleko, abych tvrdil, že umírání je zábavné. Umírání není zábava, protože se stále držíte posuzování sebe sama jako jedince. Všechny vaše zkušenosti na Zemi směřují k tomu, abyste se naučili věřit sobě, bližnímu a Bohu. V posledním okamžiku probuzení, kdy zcela věříte, tyto tři aspekty Já splývají do jediného. Tento okamžik nemůže být popsán slovy, ale ujišťuji vás, že jej zažijete. Dokud jej nezažijete, nebude vám nic dávat úplný smysl.

 Z knihy Bezpodmienečná láska Paul Ferrini 2011

53 replies on “Smrť ega…”

to tu uz akoze nikto nic nekomentuje?:))))))) ako sa mate, ludia? cistite, cistite, az sa vam z aury pari?:))))))))) a podme pekne vsetci odpovedat, ako v skole. toto ticho je horsie, ako ked mojmu byvalemu susedovi preskakovala platna od Guns´n´Roses, ked opity zaspal vecer:))))))))

Páči sa mi

ano. takychto mudrosti sa ti dostane neurekom … docitas sa to v knihach, najdes aj navody, ako relaxovat, meditovat, ako to prijat,cistit, atd. faktom vsak ostava, ze ak ma clovek napriklad krater v srdci, tak ho nezaplni nic ine, len dalsie srdce. a vsetky spominane techniky su len naplastou, ktora neriesi aktualny stav, len ho zametie pod koberec. preto som napisal-treba to prezit, nic ine ani neostava. ano, stanes sa silnejsim … ano naucis sa to a ono … ano vycistis si karmu … ano ano ano. dalsich ix veci sa udeje, ale kym nedojde k naplneniu celistvosti, je to len a len naplast. a velakrat je jedinym riesenim naozaj iba pochopenie, ze vsetko ma svoj cas a miesto … a ja citim, ze tato doba je predovsetkym o tom-o pokore a totalnej odovzdanosti. za minuly rok a pol som na istom osobnom poli urobil asi sto pokusov z roznych oblasti, ako vtedajsi stav zvratit tak, aby mi z toho neslahlo. nefungovalo nic:) az ku koncu, uplne nebadane, ruka v ruke so spotrebovanim energie, ktora bola na tuto lekciu urcena, sa veci zacali davat doporiadku. ako keby same od seba … nil desperandum amicus, nil desperandum:)

Páči sa mi

Mám ťažké dni, nemá ma kto vykopnúť hore. 🙄 Sama a topím hlbšie a hlbšie. Dokonca som došla až tak ďaleko, že blog zavriem, lebo nevidím v tom žiaden význam. Asi tak. Ak má človek kráter v srdci a cíti sa na všetko sám je to potom ťažké.

Páči sa mi

som uplne jasne citil, preco ten moj uvod pisem:))))))))))))) nic nezatvaraj, lebo ti naplacam na holu, jasne? prezivame to iste uplne vsetci-tocime sa na jednom mieste a samozrejme, ze sa zacnes zabarat hlbsie:)))))))) ale to sa ti iba zda … ved aj raketove silo sa buduje hlboko do zeme, aby raketa mala lepsi odpal (nie je to len kvoli maskovaniu:)) zhrnnme si priznaky: nic sa nedari, ziadne napredovanie, na cokolvek clovek siahne sa pototo .., ziadna satisfakcia, len same po prstoch, sama negativita, tazke myslienky…?:)

Páči sa mi

a vy ostatni nespite-sem so svojimi bremenami, nech to vsetko odnesiem :))))))))))) kto neposluchne, napise tisickrat v sanskrte “Uz nikdy nebudem odporovat entite menom erha” (a som bohove zvedavy ako do sanskrtu prelozite slovo entita, pchaaaaaaa) :))))))))

Páči sa mi

No ja začínam strečkovať. Mal som ísť na chatu so Strieborným ale nechcem tam ísť. Znova ujdem a budem sa sám nudiť celý deň za kompom. Najviac ma štve že on si našiel “spriaznenú dušu” a ja som ostal naodpis. Nechcem stráviť celý týždeň v čechách v prítomnosti niekoho kto je šťastný a má to po čom túžim ja. 😦

Páči sa mi

si niekedy pocul o tom, ze aj nuda sa doviest k dokonalosti? co tak na tom teraz riadne popracovat ?:))))))))) urobit z nudy nobl zalezitost, postavit ju na piedestal ludskych cinnosti, dat jej tvar, o ako sa ziadnej ludskej bytosti ani len nesnilo?:))))))))

Páči sa mi

🙂 nekecaj = to čo si použil za gramatický nezmysel – ten minulý čas v kontexte mladosť ?! 😛 však s takým základom, aký opisuješ, by si mal mať mladosť furt k dispozícii – mala by byť zakonzervovaná naložením v liehu 😀

Páči sa mi

😀 ešte máš možnosť dopriať ľadvinám, čo treba = náplň gulí z Prahy môže zostať, stačí sa vyhýbať niektorým úsekom toho ľadvinotrasu 😛 do AH, ktorému sa zvykne nadávať aj diaľnica 🙂

Páči sa mi

Vďaka za článoček… veľmi múdre a pravdivé myšlienky …. Ono to bude asi skutočne tak ako sa píše “Lidé nikdy nebudou schopni spolu jednat mírumilovně, dokud jejich myšlenky nepřestanou soupeřit.” Je to veru večný boj … poznám to z vlastnej skúsenosti. V tom najužšom a najintímnejšom kruhu vôkol mňa sú tak úžasné a nádherné dušičky ktoré však ale na druhej strane myslením a ponímaním právd života sú diametrálne odlišné od môjho vnímania sveta … ako sa píše večný boj … snaha zmeniť toho druhého …bolo to dosť na nervy ale teraz ďakujem za to že je to tak …veľa som sa od nich naučil … najmä sebaovládaniu … čo denne cibrím a pilujem 🙂 Pozerám na to všetko z pohľadu ktorý mi chýbal a zisťujem že aj intenzita boja a stretu ega s egom už nie je odetá v šate nemilosrdného poníženia a ublíženia či slovom … či skutkom … snaha o ukončenie myšlienkových súbojov, mier a pokoj mysle je pocit ktorý až do hĺbky samotnej povznáša dušu k nebesiam …. ešte raz dík za článoček

a tak ako erha napísal “nič nezatváraj” … Tvoj blok je oázou pokoja a kľudu …

Páči sa mi

Martinka pozri sa na divé prasiatka ako sa radi bahnia. 🙂 Ja som bol tiež z tých čo si radi riadne nakladajú a potom kráčajú s úsmevom priamo k svojmu osudu. Dajako to už zvládneme nie? Kde je ten panter čo zachraňoval z bahna mňa? 🙂

Páči sa mi

V prvom rade vám všetkým zúčastneným ďakujem za podporu . Vidím , že článok si našiel mňa, nie ja neho. 😆 Keď som ho sem dávala, bola som v pohode, naplnená pozitívami s článkov o sebarozvoji a dobrým pocitom. No prišla som domov a ego zapracovalo. 🙄

“Ego je nejméně stálá věc na světě. Vždy se snaží stavět na něčí stranu a posílit své postavení, protože nemá žádnou vrozenou sebedůvěru ani žádnou velkorysost jako duch. Nenávidí vše, protože nenávidí sebe.”

Sami si vyberáme ako zareagujeme a je nás, čo do seba vnesieme aké pocity a aké energie necháme okolo seba prúdiť. Buď ich prijmeme a rozvírime v sebe myšlienkovú vojnu, alebo necháme rozplynúť, nech stratia na sile pomocou sebaovládania a nepripúšťania si vecí. 😉

Všetky pozitíva sú slabé náplaste , tak ako píše Roland, ak nedokážeme ovládať samých seba a spustíme sa nižšie, už sa v tom emocionálnom vlaku len vezieme a deptáme sa. Potrebujeme ten kráter zaplniť niečim veľkým, čo ho zaplní. Teda láskou….

Ak som emocionálne rozkolísaná najviac mi pomáha práca. Vypnúť myšlienky a venovať sa nejakej činnosti, pri ktorej nevnímam mysel a sústeďujem pozornosť len na to, čo robím.

Neviem čo je za obdobie, ale už v nedeľu sa mi kamoška sťažovala, že je emocionálne rozkolísaná a už to v nej len tak vrie. Včera sa mi malý podceňoval, strácal sebadôveru ako sme si opakovali na test z matematiky, že nič nevie a že to nezvládne. Je šikovný, viem, že to vie, tak som sa ho snažila pozdvihnúť vyššie a zvyšovať mu sebadôveru.

Len keď som klesla je, nemala som nikoho, kto by ma vysunul vyšie. Egom som sa deptala klesala na hodnote a duševne sa trápila. Po nejakom čase som to stopla, lebo mi docvaklo, že toto k ničomu nevedie a len si ubližujem. Večer som siahala po rozčítanej knihe a znova objavila potrebné myšlienky pre vlastné pochopenie.

Takže vždy máme možnosť voľby. Páči sa mi ešte táto myšlienka z článku:
Smrt přijde jednou, nebo druhou cestou. Buď umřete, nebo se probouzíte, což je odlišný druh umírání.
Je lepšie byť prebudený, kedy sa necítite sami, ale naplnený láskou a pokojom ako byť v egoistickej košielke, ktorá vás zviera a ťaží.

Pekný deň všetkým a ešte raz vám ďakujem. 😳

Páči sa mi

Beny vďaka za podnetný článok. Vedela som , že sa ozveš, ale týmto spôsobom som nečakala. 🙄

Tých zvažovaní, či ponechať blog aj naďalej bolo celkom 5. Energiu a čas , ktorý na to vynakladám neľutujem. Každá nová vec, ktorú nájdem a prečítam dáva aj mne určité poznanie a múdrosť, čo ma posúva ďalej. Všetko je tak ako má …ako píšeš a potrebujem občas niektoré veci stráviť, aby som mohla pokračovať ďalej, tak ako každý.

Ak začne stagnovať a cítim, že môj život začína byť prázdny, upadám nižšie a všetko vnímam cez clony , či závoje, ktoré občas bývajú aj temné. Vtedy nevidím význam v ničom. (Včera som si uvedomila, keď sa synček podceňoval ako je mi veľmi podobný. :-?)

Potom príde niečo, alebo niekto, kto ma vyhodí vyššie, lebo sám potrebuje pomôcť a už seba nevidím ako kôpku nešťastia a snažím ,aby ten druhý videl svet inak.

Je dobré žit život sám pre seba, alebo žiť ho pre iných?
To bola otázka, ktorá sa mi včera vynorila v hlave. Neviem žiť život len sama pre seba, lebo ten život je prázdny, človek sa cíti nepotrebný a sám. Ak ho žijeme pre iných, že ich napĺňame šťastím, radosťou a pomáhame im, vtedy má náš život zmysel.

Včera som si sama vybrala voľbu, nechala sa trápiť pre roztopašnosť ega a nekonala inak. Nabrala si na svoje ramená viac ako sa dá uniesť, čo ma stiahlo k zemi. Moja chyba, potrebujem sa naučiť pozerať na určité veci z iného pohľadu, ktorý mi chýba, tak ako napísal v komente Alta-Ra.

Páči sa mi

Martinka
Nech sa rozhodneš pre čokoľvek, ako mnohý radi hovoria “teraz a tu” je to to jedine, čo si mohla urobiť. A to je v prítomnom okamžiku správne.
Ja sa necítim povolaný to posudzovať. Ja viem, že si rátala stým, že napíšem.
Tak trochu poznám ako sa hrá šach a kto ho hrá.
Píšem kde je treba a čo je treba, a tu som to tak cítil.
Prajem ti vždy len šťastnú voľbu.
PS. Nepísal som, že niečoho ľutuješ a súhlasím, že človek nebol stvorený k tomu, aby žil sám. Zákon Jednoty jasne hovorí o čom život má byť.
Príjemný deň želám všetkým ľudom dobrej vôle.
ahoj

Páči sa mi

Beny nerátala som s tým, že sa ozveš, len proste prišla myšlienka na teba a už som vedela kto ma informuje. 😉
V šachu by ma hocikto obohral, viem len dámu. 😆 no občas dokážem prilákať ľudí k sebe aby sa ozvali. Každopádne ďakujem za tvoje myšlienky. Pekný deň aj tebe. 😉

Páči sa mi

“Je dobré žit život sám pre seba, alebo žiť ho pre iných?
To bola otázka, ktorá sa mi včera vynorila v hlave. Neviem žiť život len sama pre seba, lebo ten život je prázdny, človek sa cíti nepotrebný a sám. Ak ho žijeme pre iných, že ich napĺňame šťastím, radosťou a pomáhame im, vtedy má náš život zmysel.”

presne k tomuto som bol dovedeny pred par mesiacmi. bolo to v anglictine a autor to pomenoval “service to self (STS)” a “service to the others (STO)”. myslim, ze STO je nove paradigma, lebo STS doviedlo ludsku rasu k celoplanetarnej chorobe, ktora ma podobne energeticke otlacky ako rakovina .
v podstate cely zivot som sa zaoberal otazkou, co cloveka urobi stastnym. nie nakratko, ale dlhodobo. sledoval som svoje zivotne udalosti, uspechy, pady, drobne aj vacsie radosti .. a snazil sa zhodnotit, ako dlho mi po nich ostal pocit “stastia”. a musel som skonstatovat, ze vzdy velmi rychlo vyprchal. nie je dolezite, ci vyhrate v loto, potesi vas partner niecim milym, alebo dieta prinesie vysvedcenie plne jednotiek. toto su len tie naplaste, aj ked uznavam, maju svoje miesto v zivote a aj svoje unikatne caro. ale cim som skusenejsi, tym viac si zacinam uvedomovat, ze ozajstny pocit spokojnosti, stastia, naplnenia, … clovek ziska iba v SLUZBE ostatnym. a ak ho to navyse este aj bavi a zivi, je to len vitane vylepsenie:)
trosku teraz odbocim. nas endokrinny a nervovy system je platformou, ktora nam umoznuje prezivat to, co dusa zazivat nedokaze-nema totiz fyzicke telo, s jeho prednostami, ale aj obedzeniami. obcas si predstavujem (alebo citim?), ako nami prudi energia, ako posobi mensim, ci vacsim tlakom na jednotlive zlazy skryvajuce sa za cakrami a umoznuje nam tak zazivat radosti, strasti, stastie, i smutok. minuly rok som mal plnu hlavu istej udalosti, ktora zasadnym sposobom ovplyvnila moj zivot, udalosti nadovsetko bolestivej az tryznivej. a bolelo to a bolelo, zeravy drot zabodnuty priamo do psychiky, tazive vyjavy sprevadzajuce vedomie od prvej chvile precitnutia po prebudeni … naucilo ma to vela. v suvislosti s tym, co som prostrednictvom tejto bolesti zazil, sa mi vynorila predstava, ako vlastne dusa posobi na nas fyzicky svet-jednoducho taha za nervove a endokrinne packy. (ano, uvedomujem si, ze dusa som tiez JA:)) a teraz k pointe – prave v suvislosti so sluzbou ostatnym citim, ze toto revolucne obdobie, vzostup, ci transformacia vedomia je aj o jednej dolezitej veci-na to, aby clovek bol naozaj spokojny, musi pochopit, ze jedinym zdrojom dlhodobej radosti bude prave STO. vsetko ostatne, je totiz stale prchavejsie a prchavejsie … vsetko ostatne prinesie len prchavy pocit, pretoze aj dusa v pripade prchavych radosti tlaci na endokrinne a nervove packy ovela menej ako kedysi … aby nas donutila pochopit a prijat fakt, ze jedine sluzba ostatnym je cestou ….
ako vas tak citim, tu na tomto blogu, drviva vacsina uz na tuto cestu nastupila. prve vratke krociky sprevadza more otazok a nepochopenia-preco to stale nefunguje tak, ako by som chcel? odpoved je jednoducha-pretoze toto je cesta, ktoru treba este len vybudovat, aby po nej ostatni mohli prejst za vami:) toto je lightworking, toto je cesta osamelosti a hladania, projektovania, trasovania, vyberu stavebnych prvkov, konstrukcie …
vy idete, staviate, mylite sa, opravujete, …. aby dalsi uz isli jednoduchsie. ale nezabudnut : “prvi budu posledni”, takze nielen postavit, ale aj dozriet na to, aby vsetci ostatni presli a uzavriet zastup :))))))))) komu sa to zda syzifovsky narocne … pripomeniem len tolko-vela dusi sa tuzilo ikarnovat prave do tejto doby na tuto planetu prechadzajucu burlivymi zmenami. a viete preco? pretoze je lepsie skocit raz do mixeru tu na Zemi ako 50 krat do pracky na inej planete. vysledna cistota je sice rovnaka, ale SETRI TO ENERGIU:))))))))))))))))))))))))

Páči sa mi

🙂 erha,

hlavne k tomuto …”ale nezabudnut : “prvi budu posledni”, takze nielen postavit, ale aj dozriet na to, aby vsetci ostatni presli a uzavriet zastup 🙂 ))))))))”, mám už pár dní v konceptoch úryvok, ktorý práve zajtra švacnem na blog 🙂

Páči sa mi

Občas si predstavím túto situáciu, vidím sa ako všetkým čo odchádzajú mávam a čakám, aby všetko dobre prebehlo a som spokojná, naplnená pokojom a radosťou. Je to hlúpe, aj keď takto to prebiehať nebude, ale proste toto je moja predstava. 😳

Páči sa mi

🙂 Martinka,

k tej tvojej predstave som si spomenula na môj sen z noci 17. na 18.11.2010 :

boli sme na opustenej časti ostrova = krásna tropická príroda, oceán, jeden z Havajských ostrovov. stále sme sledovali more – naša úloha bola pomáhať zblúdilým plavcom a stroskotancom. žili sme len tak jednoducho v chatke z dreva a palomových listov. more vyplavilo skupinku zblúdilcov = asi 3 mladé ženy a chlapec, ale prosili nás, aby sme čakali aj na ich matku. tak sme čakali a ráno sme ju našli na brehu. vtedy sme už mali posádku na jedno celé auto. ty si šoférovala veľké terénne auto = naložili sme ľudí a šli sme na základňu. povedala som ti, že aby sme dnes nešli po pláži, ale radšej cestou dlhšou cez les a ked sme prechádzali ponad výsek pláže, tak sme videli vysoké vlny zalievajúce celý breh. cesta nám síce trvala dlhšie, ale bola bezpečná, lebo tá najmladšia zablúdilkyňa mala poranenú pravú nohu, tak sme šli opatrne. na základni bolo viac ľudí = akoby mesto, kde už všetko končilo a čakalo na odchod. ohlásili sme sa veliteľovi prístavu = mladý tmavovlasý a tmavooký muž, ktorý všetkých pustil na kotvisko, lebo loď mala čoskoro prísť. povedal nám, že aj ty a ja by sme mali odísť tou loďou, ale usmial sa a povedal, že to je na nás. my sme sa tiež usmiali a povedali mu, že pôjdeme na svoje stanovisko a odídeme až celkom na koniec. zakývali sme našim zblúdilcom a aj časti službukonajúceho osadenstva základne a odišli sme tým terénnym autom. na základni zostalo už iba málo ľudí a s nami sa na ten vzdialený koniec ostrova nikto nevracal, iba ty a ja. ty si šoférovala a ja som akoby sledovala cestu. obe sme boli pokojné – vedeli sme, že je to naša úloha a mali sme dobrý pocit. okolie bolo krásne, príroda nebola zničená, iba ľudské stavby chátrali a boli opustené, ale ten náš akoby domorodý domček bol v pohode.
/druhá osoba v tom sne čo bola stále so mnou je White/

🙂 pohodový deň všetkým želám 🙂

Páči sa mi

Teda…. teraz si ma milo prekvapila, že ja som tvoja snová personifikácia. Ako som v tvojom sne vyzerala? Inak to na mňa sedí, všetko zodpovedne ukončiť a spokojne odísť.
Hááháá, že ja som šoférovala terenné auto? Ani vodičák nemám a manažel vždy povie, že keby idem autom do Bratislavy , tak prídem za 3 týždne , lebo sa stratím. 😆 mám desné orientačné schopnosti.
Takže v tom sne, nejdeš sama životom, ale nechávaš sa niekym viesť. Krásny sen, vnútorne ma zohrial a potešil na dušičke. Ďakujem a posielam objatie. 😉

Mne vždy cesta autom ukazuje ako idem životom, či dobre, alebo strmo, alebo plynulo prechádzam. V poslednom čase ma začal niekto sprevádzať, nevidím ho, len ho vnímam, zrejme niekto, kto na mňa dohliada. 😉
Aj tebe krásny dník želám. Mne si ho rozjasnila. 😉

Páči sa mi

🙂 White šoférovala, ja som navigovala bez mapy 😀 a teba Martinka som ešte asi s 10 či 12 ľuďmi /ktorých však menovať nebudem/ videla v prístave ako personál základne, ktorý sa rozhodol zostať do konca = mali ste úlohu zabezpečiť plynulý chod nástupu cestujúcich, lebo na loď sa vstupovalo uzučkým mostíkom – doslova úzky kúsok pevnej plochy nad hlbočinou oceánu 🙂

🙂 som rada, že prišla možnosť sa o sen podeliť aj s tebou 🙂

Páči sa mi

🙂 nie Matúš, ale Pavol a kúsok zo zajtrajška sem vkladám 🙂

Pavol 1. List Korintským – kapitola 4. verš 5-9 :
5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha. 6 Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že “niet nad to, čo je napísané”, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. 7 Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? 8 Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás – a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my. 9 Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí.

Páči sa mi

Duško, vďaka tomu tvojmu vesmíru si mi privolal sen. Stála som na ceste a pozerala na oblohu. Hviezdy boli vidno aj za dňa. Zrazu bola tma, stále som sledovala hviezdnu oblohu a videla som slnko na oblohe zatienené tmou a len okolo jeho kruhu bola jeho farebná aurická žiara. Bolo mi to čudné, ešte som si povedala, že slnko ani neazpadlo a už je tma. Prišlo mi ľúto, že nemám teleskop, aby som tu krásu mohla pozorovať lepšie. Potom som sa zobudila. Ešte, že som zaspala, inak by sa mi ani sen nesníval. 😆

Páči sa mi

ťuky, ťuk, dobrý den anitram, jsou doma… ? 🙂
a co snář od meda, ještě používáte… ?

Zatmění slunce
– snící má jedinečnou příležitost poznat velice vzácný psychický stav, v němž je mužská složka psýché v krátké chvíli zcela potlačena (při úplném zatmění), a plně na něj působí pouze negativní ženská část psýché (temný měsíc), za krátkou dobu mužská složka psýché opět převáží nad negativní ženskou složkou psýché
– může být i předzvěstí velmi vážných událostí ve světě

A i B je správně… 🙂

krásný den přeji Všem… 🙂

Páči sa mi

Meda používam, ale tento sen som si nevykladala. Na jednej strane som zvažovala či to mám brať ako zatmenie, alebo ako iný jav, lebo bola noc a hviezdy na oblohe a to pri zatmení nebýva. Časovo mi to sedelo asi na 4. či 5. hodinu po obede podľa polohy slnka a už bola noc. Ale zrejme o nejaké zatienenie pôjde, lebo tma prekrývala svetlo, ale svetlo aj tak nepohltila a odrážalo sa v nej. Možno môj nedávny stav: ego sa snažilo zatieniť dušu. 😆 Každopádne ďakujem. 😳

Krásne ránko aj vám a pohodový dník. 😉

Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.