Kategórie
Energia

Súcit… jeho úžitok a význam

Medzi početnými metódami praxe dharmy, je najdôležitejšou prax súcitu. Pre výuku v nasledujúcich dvoch dňoch som vybral túto tému. Prax súcitu budem vysvetľovať v niekoľkých častiach:

  • úžitok praxe súcitu
  • význam súcitu
  • ako zaviesť a vyžívať túto prax v meditácii

Všeobecne meditácia cvičí myseľ v koncentrácii na jeden bod. Myseľ ako taká je neustále rozptyľovaná – je to stav zmätenej mysle. Meditácia je spôsob ako priviesť myseľ do jednej úrovne a rozvíjať stálosť koncentrácie. Následne budete rozvíjať meditáciu k osvieteniu. Súcit je súčasťou praxe sústredenia.

  • výsledok praxe súcitu

Úžitok praxe súcitu

Všetky cítiace bytosti sú úplne pohltené ilúziami. Bez správneho vedenia, nie je žiadna nádej na ich prelomenie. Tak ako myseľ blázna, ktorá je úplne chytená v jeho duševnom stave, aj mysle cítiacich bytostí sú plne ponorené v ilúzii. Preto je pre nás také ťažké zbaviť sa jej.

Na druhej strane však zvrátiť túto situáciu nie je vonkoncom nemožné. Nie je to beznádejné. Ak náhodou stretnete tú správnu príčinu, bude sa rozvíjať a poskytne vám šancu, aby ste sa dostali z vašich problémov, z vašej nevedomosti. Pre ilustráciu toho, čo znamená stretnúť sa so správnou príčinou, nám slúži príbeh z minulých životov Buddhu Šákjamuniho, keď bol ešte obyčajnou osobou.

Každá žijúca bytosť má možnosť stať sa buddhom, ale nikto sa ním nestane bez začiatku, bez príčiny. A preto Buddha Šákjamuni svojim študentom hovoril o jeho minulých životoch, keď bol kráľom.

Jedného dňa kráľ podnikol výhliadkovú cestu na slonovi. Chcel vidieť malebné hory. V priebehu cesty slon úplne bez viditeľnej príčiny zošalel a začal splašene utekať. Jeho cvičiteľ sa nad ním snažil získať kontrolu tým, že ho bil. Skúšal aj iné spôsoby, ale žiadne nefungovali. Slon stále utekal.

„Mali by sme sa chytiť vetvy stromu a tak z neho zosadnúť,“ povedal nakoniec cvičiteľ kráľovi. Keď potom prišli k stromu, obidvaja sa chytili vetiev a zosadli z divokého zvieraťa, ktoré utieklo preč. Obidvaja muži potom bezpečne zliezli na zem. Neskôr sa slon vrátil sám od seba.

Kráľ sa opýtal: „Prečo sa k nám slon teraz vracia? Veď, keď sme na ňom jazdili bol úplne šialený!“ „Len so šťastím; to je všetko. Celý čas som dokázal krotiť len jeho telo, ale nikdy jeho myseľ.“ Takto odpovedal cvičiteľ kráľovi.

Kráľ si sám pre seba potvrdil: Ah, musím ovládnuť svoju myseľ!

To, čo mu povedal cvičiteľ, v kráľovi vďaka vlastným zásluhám spustilo pochopenie, že on tiež musí ovládnuť svoju myseľ. Dospel k vhľadu. Od toho momentu ďalej sa kráľ zaviazal, že svoju myseľ ovládne a nájde spôsob, ako to spraviť. Nemal by som dovoliť mysli stať sa hnevlivou. Nemal by som jej dovoliť zdivieť. A tak jeden správny bod viedol k ďalším správnym bodom pochopenia. Takýmto spôsobom sa spontánne rozvíja správny pohľad.

Buddha Šákjamuni svojim žiakom ukázal, že v minulom živote bol týmto kráľom. Naviac príhoda so slonom bola pôvodná príčina, ktorá naštartovala jeho hľadanie po zdokonalení mysle. Ako teraz vieme, napokon ho priviedla k jeho oslobodeniu zo samsáry, k osvieteniu.

Príbeh je teda založený na tejto skutočnosti: samsára alebo osvietenie závisí od sily karmy v mysli. Myšlienok je bezpočetne. Tie z nich, ktoré majú potenciál priniesť výsledky, sa nazývajú karmické myšlienky. Všetko závisí od silných myšlienok. Myseľ s negatívnymi myšlienkami bude vytvárať samsáru. Na druhej strane, silná pozitívna myseľ bude vždy vytvárať priaznivé podmienky. Nepatrná iskra v tráve môže prerásť do veľkého lesného požiaru. Rovnako silná a mocná záslužná myšlienka má potenciál vytvoriť veľké množstvo pozitívnych vecí. Pozitívna karma znamená prežívanie života spojeného s osvietením, inými slovami, drahocenný ľudský život. Drahocenný znamená potenciál dosiahnuť osvietenie. Drahocenné sféry ako Čistá krajina buddhu Amitábhu, sú plné možností stať sa osvieteným, vyslobodiť sa zo samsáry. Preto je pravdivé to, že všetko je závislé od karmickej mysle. Zatiaľčo vás negatívna karma udržuje v samsáre, zásluhy pozitívnej karmy vás z nej oslobodzujú.

Liek na utrpenie

Aj utrpenie aj jeho príčiny sú vytvárané ilúziami. Nanešťastie, buddha nemôže mávnutím svojej ruky odstrániť ilúzie cítiacich bytostí. Tie môžu byť odstránené len mysľami samotných cítiacich bytostí. Ilúzia a osvietenie sú v tej istej mysli. Ilúzia mysle je myseľ v nevedomosti a osvietenie je myseľ oslobodená od nevedomosti.

Pretože problémov jednotlivých cítiacich bytostí sú milióny, rovnaké je aj množstvo ich riešení. Tak ako sú rôzne lieky určené na rôzne choroby, rovnako aj Buddha učil metódy, ktoré sú už prirodzene tu a sú určené na hlavné karmické problémy. Taktiež metódy dharmy sú nespočetné, ako problémy v mysliach cítiacich bytostí.

Ale ak raz nájdete hlavnú príčinu alebo základný liek, všetky lieky potom vyplynú z neho samotného. Presne ako korene stromu, z ktorého napokon vyrastajú vetvy, tak aj koreň stromu osvietenia bude dozrievať do všetkých rôznych liekov a metód dharmy, aby vám priniesli plod, osvietenie. A čo je týmto koreňom? Je ním súcit, cesta bódhisattvu.

Existujú dve cesty vyslobodenia zo samsáry. Dosiahnuť úplné osvietenie, čo znamená buddhovstvo, stav osvietenia, alebo dosiahnuť oslobodenie len pre vás.

V prvom prípade budete po osvietení tiež schopní pomáhať ostatným cítiacim bytostiam oslobodiť sa. Ak postrádate odvahu nasadenia alebo účasti v samsáre s cítiacimi bytosťami, môžete si vybrať druhú cestu. Zaviažete sa, že samých seba vyslobodíte zo samsáry. Táto motivácia nie je založená na neobmedzenom súcite.

Ak sa zameriavate na odseknutie koreňov len vašej samsárickej mysle, potom zodpovedajúco používate meditáciu pre odstránenie vašej pripútanosti na ego. Všetky cítiace bytosti sú pripútané na ego. Je to myšlienka, pocit „Ja“. Meditácia to dokáže odstrániť. Budete sa schopní vzdať všetkých príčin samsáry. Ale výsledok, ktorý dosiahnete, je obmedzený. Váš rozvoj v určitej úrovni mysle zastane. Okrem toho, hoci ste mohli preťať korene samsáry pre vás, nie ste schopní vytvoriť žiaden úžitok pre cítiace bytosti. Nestanete sa pre cítiace bytosti užitočnými. Táto druhá cesta je preto nazývaná nižšia jána – ste vynesení na určitú úroveň, ktorá ale nie je najvyššou.

Dve cesty oslobodenia sa preto líšia v tom, či máte alebo nemáte myseľ bódhisattvu. Cesta bódhisattvu sa usiluje o univerzálne osvietenie: pre seba a pre všetky cítiace bytosti. Bez prístupu bódhisattvu, ale so správnym pohľadom a správnou meditáciou, môžete oslobodiť vašu samsárickú myseľ. Nespadnete znova do samsáry, ale nebudete ani schopní pomôcť cítiacim bytostiam.

Sila karmy je najnebezpečnejšou časťou v mysliach cítiacich bytostí. Nebezpečnou preto, lebo spojenie s karmou je v nich neustále. Je to takmer neprerušené spojenie. Karma je jeden druh myšlienky. Keď je spojená s negatívnymi emóciami, tak je táto karmická myšlienka silne negatívna. Potrebujete si len spomenúť na zvyčajné tendencie žijúcich bytostí a budete súhlasiť, že zvyčajne sú veľmi pripútané na ego. Negatívne emócie budete mať dovtedy, kým bude vo vašej mysli prítomná pripútanosť na ego. Táto dvojica je vzájomne prepojená a je tiež zodpovedná za rozvoj a živenie negatívnej mysle. Nesprávna motivácia zakorenená v lipnutí potom neobmedzene hromadí karmické myšlienky. Každá dostatočne silná karmická myšlienka môže skutočne vytvoriť veľmi veľký výsledok. Samsára je veľmi silná. Samsára je nekonečná. Silná a nekonečná je v mysli jednotlivca. Avšak samotná samsára skutočne neexistuje ako silná a nekonečná. Takáto samsára ani nikdy neexistovala. Je len takto prežívaná jednotlivcom podľa jeho karmických myšlienok.

Skutočná podstata samsáry je ako sen. Ilúzia pochádza z karmy a akonáhle je karma vyčerpaná, ilúzia skončí. Ilúzia vzniká rovnakým spôsobom, ako vzniká tento svet vo vašich mysliach.

Všetko dobro, zlo a čokoľvek medzitým, je neodvrátiteľné. Nemôžete sa toho zbaviť! Napríklad, nemôžete sa vyhnúť zemetraseniu. Keď raz k zemetraseniu dôjde, musíte to akceptovať. Samozrejme, niektoré žijúce bytosti majú dobré podmienky, kým iné ich nemajú. Tieto rozdiely tu sú. Bytosti, ktoré nie sú v bezpečí pred prírodnými pohromami tejto zeme, sú karmicky slabšie, a tak sú náchylné k týmto ťažkostiam. Bytosti, ktoré sú vybavené lepšími príčinami, sú schopné sa im vyhýbať. Tieto rozdiely sú založené na rôznorodosti karmy v mysliach jednotlivých bytostí.

V našich mysliach je nespočetne veľa negatívnych karmických semienok. Ale správnymi metódami môžu byť zmiernené a môžeme nad nimi získať kontrolu. A správne metódy nie sú nič iné, ako myseľ bódhisattvu. Bódhičitta pôsobí proti pripútanosti na ego tak, ako správny liek lieči chorobu. Ak je vaša bódhičitta slabá, pripútanosť na ego si vás bude podmaňovať. Ale ak je vaša myseľ bódhičitty silná, podmaní si pripútanosť na ego a bude ju kontrolovať.

Môžete sa cítiť, akoby vás unášala rieka, akoby ste boli bezmocní. Ale mali by ste sa snažiť chytiť brvna stromu, aby ste sa potom mohli dostať do bezpečia. Všetka minulá karma vo vašej mysli môže byť prirovnaná k tečúcej rieke. A myseľ bódhisattvu je ako brvno stromu, ktoré vám príde do cesty, takže to využite a držte sa ho.

Význam súcitu

Musíte vedieť, čo je to myseľ bódhisattvu. Jednoducho povedané, myseľ bódhisattvu je myseľ, ktorá je protikladom k vašej mysli, ktorá je pripútaná na ego. Je to prístup, ktorý odstraňuje pripútanosť na ego a tak sa viac zaujímate o problémy iných ako o svoje vlastné. To je myseľ bódhičitty. To ale neznamená, že sa držíte alebo ste pripútaní na utrpenie ostatných. To nie je bódhičitta.

Predstavte si, že máte jasný vhľad, ktorý pochádza z vašej múdrosti a prostredníctvom neho budete schopní vidieť niečí veľmi, veľmi hrozný sen, ktorý ho znepokojuje a vyčerpáva. O jeho sne viete všetko. Okrem toho, ste si úplne istý, že čokoľvek sa deje, nie je skutočné, ale je to len jeho sen. Nebudete sa toho ani chytať ako niečoho skutočného, ani to vo vás nebude vyvolávať hnev alebo inú emóciu. Viete však, že kvôli tomu trpí. Tým, že viete o jeho stave, s ním súcítite. Ale na vašej strane nie je žiadna pripútanosť. A budete sa ho snažiť zobudiť. Týmto spôsobom je súcit alebo bódhičitta na vašej strane bez akéhokoľvek lipnutia, pretože vy dokážete vidieť jasne. Teraz ale viete , že ste stále úplne spútaný jeho utrpením.

Množstvo cítiacich bytostí

Cítiace bytosti rôznych sfér, zažívajú rôzne druhy utrpenia. Aj v našej sfére je jasne zreteľné, ako veľa utrpenia tu je a aké je rôznorodé. Zvieratá v divočine trpia prenasledovaním a zabíjaním predátormi. Ich prežívanie života je neustály strach. Predátori trpia tiež, napriek svojej dominancii nad ostatnými. Často sú hladní kvôli nedostatku potravy. Taktiež žijú v strachu z prenasledovania.

Všetky žijúce bytosti čelia množstvu utrpenia. Pôvod všetkého utrpenia je v pomýlení mysle. Nevedomá myseľ chybne považuje formu za skutočnú a ja sa s ňou identifikuje.

Myseľ potom musí trpieť všetkými ťažkosťami a problémami, ktoré sú v jej dosahu. Napríklad pomýlená myseľ sa chytá formy zebry a nutne sa stáva prenasledovanou levmi. Forma leva má tiež svoju vlastnú špecifickú skupinu ťažkostí. Jeho forma je kvôli potrave živená zabíjaním iných zvierat. Lev si nedokáže zvoliť za potravu trávu, pretože by umrel hladom. Lev musí jesť mäso. A preto má každá žijúca bytosť svoje vlastné problémy. Práve v barde, intervale medzi smrťou a ďalším znovuzrodením, dochádza k ilúziám nasledujúceho znovuzrodenia a následnému procesu znovuzrodzovania do žijúcej formy ako zebra alebo lev. Potom ste chytení v tejto forme, až kým sa ilúzia nevyčerpá. A v prvom rade je to pomýlená myseľ, ktorá spôsobuje vznik ilúzie. Táto myseľ nemá ani na výber, pretože je bezmocne pod vplyvom karmy.

O súcite

Aj keď je pravdou, že žijúce bytosti veľa trpia, mali by ste chápať, že ich individuálne problémy sú ako sny. Toto správne pochopenie v skutočnosti prebúdza váš súcit, ktorý je bez pripútanosti. A je to tento súcit s ostatnými, ktorý si prajete rozvíjať.

Súcit je nerozlišujúci – nie je len pre ľudí, s ktorými ste v spojení. Skutočný súcit je k nespočetným cítiacim bytostiam bez výnimky; bez ohľadu na to, či ich máte alebo nemáte radi. Súcit je preto neobmedzený. Všetky cítiace bytosti, ktoré sú pripútané na ego, trpia. To znamená, že súcit je prirodzene a rovnako smerovaný ku všetkým. V skutočnosti je toto charakteristika autentického súcitu.

Mať súcit nemusí byť pre niektorých ľudí ľahké. Iní majú spontánny súcit. Závisí to od vašich minulých činov. Tí, ktorí s tým majú ťažkosti, mali nedostatok tohto návyku v minulosti.

Bez pochybností existujú rozdiely medzi vyumelkovaným a autentickým súcitom. Ale aj vyumelkovaný súcit je dostatočne dobrý. Svedčí o objeme sily záslužnej mysle, ktorou je súcit. Ako som už vysvetlil pri fungovaní karmy, keď sa nútite do súcitu, zasievate do svojej mysle semienka, ktoré neskôr prerastú do skutočného a autentického súcitu.

Správny pohľad

Súcit je ovplyvnený správnym nazeraním na jeho podstatu a podstatu toho, na čo sa zameriava, čiže na utrpenie. Oboje nie sú vo svojej podstate skutočné. Tento pohľad je pre praktikujúceho technicky dôležitý. Ak neustále uvažujete o súcite, súcite, súcite… a utrpení, utrpení, utrpení…, len to vo vás môže vytvoriť určité nechcené emócie. Emócie môžu praktikujúceho rozrušovať. Preto je veľmi dôležité správne chápať, že skutočná podstata aj súcitnej mysle aj utrpenia nie je skutočná a existujú ako sen. Sú to chyby alebo ilúzie vznikajúce z pomýlenej mysle. Tento správny pohľad vás bude ochraňovať pred pripútanosťou na všetko. Ak chcete, je to technika na zmiernenie emócií.

Bez utrpenia by bol súcit nadbytočný. Súcit závisí od utrpenia. Súcitná myseľ nemôže existovať osamotene. Závisí od niečoho iného.

Všetko čo závisí od niečoho iného, nemá svoju vlastnú nezávislú existenciu. A preto súcit nie je absolútna vec. Nie je tu preto, aby ste na ňom lipli. Rovnakou logikou nie je skutočné ani utrpenie, ale je ilúziou cítiacich bytostí. Pre praktikujúceho je veľmi dôležité pochopiť, že ani utrpenie nemôže byť uchopované. V opačnom prípade budú vaše zlé predstavy o súcite a utrpení spôsobovať, že v nich budete prílišne zotrvávať a to vás bude emocionálne rozrušovať.

Dnes som vysvetľoval úžitok a význam súcitu. Zajtra budem učiť ako začleniť súcit do meditácie a nakoniec o výsledku praxe súcitu.

Súcit – jeho používanie a výsledok

Včera sme sa dotkli dvoch častí praxe súcitu: jeho úžitku a významu súcitu. Dnes budem učiť spôsob používania súcitu v praxi a jeho výsledok.

Prepis prekladu časti náuk Šamar Rinpočeho odovzdaného v Remetschwiele 14.-15. mája 2005.

Viac na tejto stránke… Ďakujem. 😉

Krásnu slnkom prežiarenú nedeľu vám prajem…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.