Kategórie
Duchovné učenie Duša Energia

Návrat od telesného života k duchovnému…


Čo sa stane s dušou v okamihu smrti?

“Stane sa opäť duchom, vráti sa do duchovného sveta, ktorý kedysi
opustila.”

Zachováva si duša po smrti svoju individualitu?
“Áno, nikdy ju nestratí.

Ako zistí duša svoju individualitu,keď už nemá svoje hmotné telo?
“Má ešte fluidum (astrálne telo),ktoré čerpá zo sféry svojej planéty.

Duša si nevezme nič so sebou z tejto zeme?
“Nič, len spomienku a túžbu dostal sa do lepšieho sveta. Táto spomien­ka je plná blaha alebo trpkosti, podľa činov, ktoré v živote urobila. Čím je duša čistejšia, tým, viac chá­pe pominuteľnosť vecí, ktoré zane­cháva na Zemi.”

Čo si máme myslieť o názore, že po smrti sa duša vracia do vesmí­ru? Či duchovia nie sú súčasťou ves­míru? Nie je to celý svet?

Keď ste na nejakom zhromaždení, ste ne­rozlučnou časťou tohto zhromažde­nia a napriek tomu si zachovávate svoju individualitu.”

Aký dôkaz možno získať o indivi­dualite duše po smrti?
“Získavate tento dôkaz predsa pro­stredníctvom komunikácií s duch­mi, či nie? Ak nie ste slepí, uvidíte a ak nie ste hluchí, budete počuť, lebo veľmi často k vám hovorí hlas, ktorý vám prezrádza existenciu by­tosti, ktorá je mimo vás.” Tí, ktorí sa domnievajú, že duša po smrti sa vracia do vesmírneho celku, mýlia sa, ak tým chápu, že podobne ako kvapka vody, ktorá spadne do oceánu, aj duša stratí svoju individualitu. Pod vesmír­nym celkom sa rozumie súhrn nehmotných bytostí, ktorých kaž­dá duša je samostatnou jednot­kou.

Keby duša splynula s masou, nemala by ani inteligenciu ani svoje vlastnosti. Vo všetkých komunikáciách nás duše informujú o ve­domí svojho “ja” a vlastnej vôli.Nekonečná rôznorodosť, ktorú predstavujú v rôznych vzťahoch, je dôsledkom ich individualít. Pretože poznáme duchov dobrých aj zlých, učených i nevzdelancov, šťastných i nešťastných, rôznych pováh, veselých i smutných, ľaho­stajných i hĺbavých, je evidentné, že sú to odlišné bytosti.

V akom zmysle máme chápať več­ný život?
“Život ducha je večný, život tela je prechodný a pominuteľný. Keď telo zomrie, duša sa vráti skôr alebo ne­skôr do večného života.”

O D D E L E N I E  D U Š E  O D   T E L A

Je oddelenie duše od tela bolest­né?
“Nie, telo trpí často viac počas ži­vota než v okamihu smrti. Utrpenie, ktoré niekedy pociťujeme pred smrťou, je často vnímané ako vy­slobodenie ducha zo zajatia tela.”

Pri prirodzenej smrti, ktorá na­stáva vyčerpaním orgánov v dô­sledku veku, človek opúšťa život bez toho, že by to spozoroval. Je to ako oheň, ktorý dohasína pre nedostatok paliva.

Ako prebieha oddelenie duše od tela? Deje sa toto oddelenie oka­mžite alebo je tento prechod náhly?
“Duša sa uvoľňuje postupne, neuni­ká prudko ako chytené vtáča, ktoré pustíme náhle na slobodu.”

Počas života sa duch drží tela svo­jou polohmotnou schránkou, ast­rálnym telom. Smrť zničí iba telo a nie túto druhú schránku, ktorá sa od neho oddelí, keď ustane or­ganický život. Pozorovania doka­zujú, že v okamihu smrti prebieha uvolnenia fluida postupne a je u jednotlivcov rôzne dlhé. U niektorých nastane o niekoľko hodín,u iných, najmä ak ich život bol príliš hmotný a zmyselný, trvá uvoľnenie niekedy dni, týždne, aj roky.

Nie je ťažké pochopiť, že čím viac sa duch stotožňoval s hmotou, tým ťažšie sa od nej od­deľuje. Mravná a intelektuálna činnosť, vyššie myslenie, spôsobu­ jú začiatok uvoľňovania už počas života, a potom smrť nastáva okamžite. Taký je výsledok pozoro­vaní v okamihu smrti. Tieto po­zorovania ešte poukazujú na to, že u určitých indivíduí je väzba medzi dušou a telom, niekedy veľ­mi bolestná, lebo duch môže po­ciťovať strach z rozkladu. Tento prípad je výnimočný a vyskytuje sa najmä u niektorých samovra­hov.

Môže nastať definitívne oddelenie duše od tela pred ukončením or­ganického života?
“Počas agónie duša niekoľkokrát opustí telo, no organický život ešte môže trvať. Človek si už sám seba neuvedomuje, no predsa mu ešte zostáva dych života. Telo je stroj, ktorý je poháňaný srdcom. Existuje potiaľ, pokiaľ srdce spôsobuje obeh krvi v žilách, avšak na to nepotrebuje dušu.”

Pociťuje duša v momente smrti túžbu alebo extázu, ktorá jej umožňuje nazrieť do sveta, do kto­rého má vstúpiť?
“Duša často pociťuje lámanie pút,ktoré ju pripútavajú k telu. Vyna­kladá potom všetko úsilie, aby ich zlomila úplne. Už pri čiastočnom uvoľnení z hmoty pociťuje radosť zo stavu ducha, vidí svoj nový du­chovný život pred sebou.”

Môže nám príklad húsenice, ktorá najprv lezie po zemi, potom sa zdan­livo mŕtva uzavrie do svojej kukly,aby sa neskôr prebudila k novému životu, priblížiť predstavu o našom pozemskom živote a smrti?
“Iba z časti. Toto prirovnanie je dobré, nesmiete ho však brať do­slovne, tak ako to robievate.”

Aký pocit má duša v okamihu, keď zistí, že sa nachádza medzi duch­mi? 
“Ak robila počas pozemského živo­ta zlo, v prvom okamihu sa cíti za­hanbená. Pre dobrého človeka je to celkom iný zvrat, jeho duša akoby bola pozbavená veľkého bremena a neobáva sa ničoho.”

Nájde duch hneď tých, ktorých poznal na Zemi a ktorí zomreli pred ním?
“Áno, podľa ich vzájomnej náklonnosti, ktorú mal k nim, a náklon­nosti, ktorú mali oni k nemu. Často mu prichádzajú v ústrety, vítajú ho vo svete duchov a pomáhajú mu zbaviť sa pút hmoty. Znova stretne i tých, s ktorými sa prestal stretával počas svojho pobytu na Zemi, vidí blúdiacich duchov a navštevuje vtelených duchov.”

Pri násilnej alebo náhodilej smrti,keď ešte orgány neboli oslabené vekom a chorobami, odohráva sa oddelenie duše rovnako? 

“Vo všeobecnosti áno.”

Uvedomuje si človek po poprave ešte sám seba?
“Často si zachováva vedomie ešte niekoľko minút, až do ukončenia organického života. Ale stáva sa často aj to, že strach zo smrti mu spôsobí stratu vedomia ešte pred popravou alebo mučením.” Vo všetkých prípadoch násilnej smrti, keď nie je spôsobená záni­kom životnej sily, putá spájajúce telo sú pevnejšie a úplné uvoľne­ nie je pomalšie.

D U Š E V N É P O R U C H Y

Keď duša opúšťa telo, uvedomuje si to?
“Bezprostredné uvedomenie nie je tým správnym výrazom. Duša je ur­čitý čas zmätená.”

Pociťujú všetci duchovia rovnako dlho zmätok, ktorý nasleduje po oddelení duše od tela?
“Nie, závisí to od miery ich ušľachtilosti. Ten, ktorý je už očistený, sa spamätá takmer ihneď, pretože sa úplne uvoľnil od hmoty už počas života, avšak človek z mäsa a kostí, ktorého svedomie nie je čisté, si za­chováva ešte dosť dlho vplyv hmo­ty.”

Má poznanie týchto zákonitostí vplyv na dĺžku tohto zmätku?
“Má veľmi veľký vplyv, pretože duch pochopil ešte počas života svoju si­tuáciu. Dobro a čisté svedomie ma­ jú najväčší vplyv.”

V okamihu smrti je spočiatku všetko zmätené, duša potrebuje ne­jaký čas, aby sa spamätala, je akoby ohúrená, ako človek, ktorý sa prebudil z hlbokého spánku a snaží sa uvedomiť si svoju situáciu. Trvanie zmätku, ktorý nasleduje po smrti, je veľmi rôzne, môže to byť niekoľko hodín práve tak, ako niekoľko mesiacov, ba aj rokov. Najkratšie to trvá tým, ktorí stotožnili svoj život s duchovným Životom, pretože ihneď rozpoznajú svoju situáciu.

Tento zmätok závisí aj od povahy jednotlivca, a najmä od spôsobu smrti. V prípade násilnej smrti, sebevraždy, popravy, úrazu, mŕtvice, zranenia, atď., duch je prekvapený, zdesený a neverí, že je mŕtvy. Zaťato si chce udržať život, vidí svoje telo, vie že toto j e jeho telo, avšak nemôže pochopiť, že je od neho oddelený. Prichádza k osobám, ktoré má rád, prihovára sa im a nechápe, prečo ho nepočúvajú. Táto ilúzia trvá až do úplného oddelenia sa od pút, až potom si duch uvedomí sám seba a pochopí, že už nie je sú­ časťou živých bytostí. Tento jav sa dá vysvetliť ľahko.

Duch, ktorý je prekvapený náhlou smrťou, je zmätený zmenou, ktorá sa v ňom odohrala. Pre neho je smrť ešte synonymom deštrukcie, skazy. Ale keďže myslí, vidí, počuje a vníma svoje nové telo, neverí, že je mŕtvy, lebo ešte nemal čas pre­skúmať jeho éterickú povahu. Považuje toto éterické telo za pevné a celistvé tak ako pozemské telo.

Zmätok, ktorý nasleduje po smrti, nemusí vyvolať utrpenie človeku, ktorý konal dobro! Je spokojný a zdá sa mu, že sníva. Ten, ktorého činy nie sú čisté, je plný úzkosti a tiesne, ktoré sa zvyšujú tým viac ako si to uvedomuje. V prípade spoločnej smrti sa nemusia uvoľnení duchovia okamžite vidieť. Pri zmätku, ktorý nastane po smrti, si každý ide svojou cestou a stará sa len o tých, o ktorých sa zaujíma.

Viac nájdete v Knihe duchov od Allana Kardeca

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.