Centrá vedomia…

Každé centrum vedomia je súčasne nositeľom určitej etickej kvality. Podľa toho sa tieto centrá vedomia volajú – od spodu do hora: poriadok, vôľa, múdrosť, vážnosť, trpezlivosť, láska, milosrdenstvo. Je to sedem základných síl božského života – pričom je každá sila znovu obsiahnutá vo všetkých ostatných.

Tak teda vyzerá duchovný strom života v človeku, pri pohľade odspodu nahor – pričom sa korene tohoto stromu nachádzajú navrchu – nasledovne:

Centrum vedomia  poriadku sa nachádza nad zbernou panvou v oblasti kostrče. Druhé duchovné centrum, teda centrum božskej vôle, leží v oblasti kosti krížovej. V krajine bedernej sa nachádza tretie centrum vedomia, centrum múdrosti. Centrum vážnosti je zase umiestnené medzi lopatkami v blízkosti srdca. Naň sa napojuje v oblasti šije piate centrum trpezlivosti. V našej hlave leží šieste a siedme centrum vedomia. Šieste má svoje sídlo medzi očami; je to centrum božskej lásky. Siedme centrum, centrum milosrdenstva, sa nachádza nad ním v záhlaví, v blízkosti podväzku mozgového. Toto centrum je koreňom, zakotvením stromu života a volá sa tiež “brána k absolútnu“.

Centrá vedomia sú pulzujúce a rotujúce útvary, svetelné centrá energie v našom duchovnom tele. Pritom štvrté (vážnosť), a tiež šieste (láska) centrum vedomia žiaria obzvlášť intenzívne.     

Vo štvrtom centre pôsobí ešte jedna zvláštna sila – je to sila Kristova, takzvaná Spasiteľská iskra, ktorá sa vrodila do každej duše, keď Ježiš z Nazaretu na Golgote pred takmer 2000 rokmi vyslovil svoje „Dokonané!“ Svetlo  Kristovo je dodatočná, podporujúca, vyslobodzujúca a liečivá sila v nás. Pretože tento Duch Kristov pôsobí predovšetkým vo štvrtom centre vedomia, volá sa toto centrum tiež Kristovo centrum.

Každé centrum vedomia zásobuje určité orgány v tele duchovnou energiou. Nasledujúci prehľad nám ukazuje, ktoré orgány sú s určitým centrom spojené:

Centrum vedomia … pripojené orgány

Poriadok…pohlavné orgány, močový mechúr, konečník,  hrebeň panvy s bedrovými kĺbmi, kolená a členkové kĺby

Vážnosť…ľadviny a močové cesty, konečník a hrubé črevo

Múdrosť … chrbtica a miecha, žalúdok, tenké črevo, pečeň, žlčník, slinivka brušná, slezina

Láska …srdce, pľúca a priedušky, miecha a rebrá

Trpezlivosť …brzlík, mandle, štítna žľaza, prištítne telieska, priedušnica, hrtan, hrdlo, zuby

Vôla …oči, uši, orgán rovnováhy, nos, mozgový podvesok, šašinka

Milosrdenstvo …veľký mozog, malý mozog

Zatienenie centier vedomia

Čo je teda príčinou toho, že dôjde k zatieneniu centier vedomia, a tým ku zníženiu toku duchovnej energie do tela, ktoré nakoniec dôsledkom toho ochorie?

Dôvod spočíva v chybnom správaní človeka – v jeho negatívnom cítení, myslení, reči a konaní. Negatívne, teda egoistické myslenie a život stoja v protiklade k pozitívnemu, teda nezištnému, Božiemu mysleniu a životu.

Kto myslí a žije negatívne, nekomunikuje s Božími energiami. Skôr im bráni v tom, aby mohli voľne prúdiť a pôsobiť.

Už sme hovorili o tom, že negatívne myšlienky sa objavujú najskôr v aure, teda vo vyžarovaní duše, a potom, ak nie sú premenené, vchádzajú ako záťaž do duše. Tieto zaťaženia sú zatienením centier vedomia. Bránia tomu, aby božské svetlo, duchovná energia, pritiekla voľne a nerušene k orgánom a bunkám.

Bezprostredná súvislosť medzi chybným chovaním a zaťažením centier vedomia

Určité chybné správania, resp. formy myslenia, teda celkom zatieňujú určité centrá vedomia. Existuje bezprostredná súvislosť, pretože – ako už bolo objasnené –  každé centrum vedomia vykazuje taktiež etickú kvalitu. Pretože každé centrum vedomia zásobuje energiou určité orgány, dostáva sa týmto orgánom – v dôsledku chybného chovania a z toho vyplývajúceho zatienenia – menej životnej sily; v dôsledku toho sa spomalia a nakoniec ochorejú.

Vždy existuje súvislosť – ktorá je preukázateľná – medzi ochorením orgánu, postihnutým centrom vedomia a previnením sa proti ním reprezentovanej božskej etickej vlastnosti.

Pritom je možné urobiť tento záver v obidvoch smeroch: od ochorenia k chybnému chovaniu ako príčine, a rovnako tak od chybného chovania k organickému nedostatku energie ako následku.

Vezmime si ako príklad žalúdok, ktorý je podriadený centru múdrosti: Žalúdok má za úlohu rozložiť prostredníctvom silných žalúdočných kyselín a niektorých žalúdočných štiav, ktoré produkuje – potravu, ktorá je mu privádzaná, a tak prispievať k tráveniu. Žalúdok je ale nútený „prehltnúť“ to, čo sa mu dodáva – nech už je to dobré, alebo špatné.

V prenesenom slova zmysle reaguje žalúdok na každé prehltnutie zlosti, nespracovaných konfliktov. Ak neprijímame a nechápeme veci kladne – teda múdro – ale reagujeme negatívne a mnohé prehltneme, leží nám to v žalúdku – ako kameň; nestrávi sa, pretože žalúdok sa kŕčovito stiahne a bude produkovať žalúdočné kyseliny v nedostatočnej, alebo naopak v nadmernej miere. Podľa toho, ako človek reaguje, bude sa žalúdok buď kyselinou presycovať, alebo mu budú žalúdočné kyseliny chýbať. Hovoríme potom, že niekomu leží zlosť v žalúdku, alebo, že sa tvári kyslo.

Prehltávaním hnevu a nespracovanými konfliktmi sa kŕčovite stiahnu nervy a s nimi žalúdok, a zároveň dôjde k zatieneniu centra vedomia múdrosti, čím prúdi k žalúdku menej duchovnej energie.

Ak trvá toto nesprávne chovanie, kedy konflikty nie sú spracované, strávené, zatieňuje sa stále viac centrum múdrosti – reprezentujúce okrem iného uskutočnenie a skutok – a žalúdok je stále menej zásobovaný energiou, až nakoniec ochorie.

Vezmime si ešte dva iné príklady: uši a oči. Keď ochorejú uši, znamená to, že nechceme niečo počuť, niekoho počúvať, nechceme načúvať blížnemu, prípadne ho poslúchnuť. Odmietame niečo uznať, pretože chceme sledovať sebecké záujmy – pretože nám chýba nezištná láska.

Ak máme problémy s očami, núka sa záver, že nechceme niečo vidieť. Nechceme sa otvoriť niečomu, čo by sme mohli, alebo mali vidieť. Zatvárame pred niečím oči. Sme „krátkozrakí“, nevidíme súvislosti, celok; alebo sme ďalekozraký, to znamená, že nevidíme to, čo je pred nami a čo by sa nás malo bezprostredne dotýkať. Postihnuté môžu byť tiež očné viečka, alebo slzné kanáliky; možno, že potlačujeme slzy, ktoré by sme mali vlastne vyplakať, alebo používame slzy sebecky, ako prostriedok nátlaku na blížneho.

Obidva tieto príklady majú spoločné to, že majú ako základ egoistický motív, že sa im nedostáva nezištnosti – lásky.

Chybné chovanie pritom pozostáva spravidla z mnohých myšlienok, pocitov a pohnútok, ktoré po čase vytvárajú príslušný energetický komplex, ktorý na dané centrum vedomia pôsobí a raz v organizme prepukne tým, že určité orgány ochorejú.

Tieto príklady by mohli stačiť na poznanie toho, ako úzko súvisia duša a telo, a že príčina chorôb je v negatívnych myšlienkach a pocitoch. Viac nájdete tu.

Podobné články:

7 centier vedomia

Putovanie vedomia