Nič sa nedeje bezdôvodne. Každý pocit má príčinu, každý strach pramení z ohrozenia. Lenže akou nevysvetliteľnou, nelogickou a neviditeľnou silou sa podvedomie cíti ohrozené?
Príčina je jednoduchá: pocity. Strach „bez zjavného ohrozenia“ je vždy strachom z nepríjemných pocitov. Niekde v našom vnútri, v našom sklade spomienok, drieme dávny zážitok, ktorý sa môže opäť prebudiť. Podobné pocity ste už neraz zažili a vôbec sa vám nepáčili. A tak, len čo sa vyskytne situácia čo i len zdanlivo pripomínajúca tieto dávne pocity, ohlási sa strach.
Jednoducho skonštruovaná starostlivá časť vášho rozumu používa na vyvolanie pocitov ohrozenia metódu, ktorá vám hovorí niečo o piatich pilieroch strachu: „To, čo sa tu deje, nemožno postrehnúť zmyslami, kontrolovať ani pochopiť, bolí to a je to veľmi dôležité.“ Vraj. Podvedomie vám našepkáva skrátenú verziu: „Ak pripustíš, aby si znova prežíval pocity, ktoré ti hrozia, zničí ťa osamelosť… neopätovaná láska… bolesť… hanba… chudoba… vina… Spomínaš si, aké príšerné to vtedy bolo? To sa viac nesmie opakovať!“
Je to stále rovnaká pesnička, u všetkých ľudí a pri akomkoľvek druhu strachu z oblasti pocitov a vzťahov. Ibaže táto pesnička je trik!
Je to presne to, čo pri pokri nazývame blufovanie. Je pravda, že v nás môžu vzniknúť určité pocity. Dokonca môžu byť veľmi silné a sprvoti sa nám môžu zdať neznesiteľné… Ale nezničia nás. Jednoducho sa objavia a opäť pominú, to je všetko. To nie ste vy. Sú to iba sily, ktoré sa pohybujú vo vašom systéme. To už predsa viete! Zdanlivo hro-zitánsky strach, ktorý prežívate, je v skutočnosti úplne bezmocný, až tomu nebudete chcieť uveriť. Sami sa o tom presvedčíte, ak budete postupovať podľa nasledujúcich pokynov.
Jednoducho strachu neuverte
Všetka moc strachu spočíva v tom, že veríte jeho príbehu. Ste presvedčení, že nesmiete zažiť strach, lebo ovládne celý váš život. Toto presvedčenie podporuje veľa tvrdení. Najmä v súvislosti so zákonom rezonancie (čiže s naším vyžarovaním a našimi želaniami) často počúvame, že sa nemáme zaoberať nedobrými pocitmi, lebo nás vtiahnu do víru ďalších nepríjemných pocitov. A to nás dovedie k tomu, že celý náš život pôjde z kopca.
Predstavte si, že vo vašom systéme pôsobí strach, a ktosi vám začne tvrdiť, že strach vôbec nie je dobrý pre splnenie vašich želaní ani pre váš život… Čo sa vo vás začne odohrávať? Začnete sa báť toho, že nie je dobré báť sa? Vznikne vo vás pocit, že vo vašom vnútri sa odohráva niečo nesprávne, čo povedie k ešte horším pocitom a k ešte väčšiemu sebaodsudzovaniu.
Je síce pravda, že vaše myšlienky sú príčinou vašich pocitov a vaše pocity utvárajú vaše vyžarovanie.
Lenže určité myšlienky vo vašom systéme vnímate vedome a viete ich ovládať, kým niektoré prebiehajú podvedome. Podvedomé myšlienky často vyvolávajú mimovoľne a oveľa silnejšie pocity, ktoré vedome nedokážete ovládnuť. Niektoré z takýchto myšlienkovo-pocitových kombinácií sú až také silné, že nijaká vedomím kontrolovaná technika ich nezmení na pozitívne. Patrí medzi ne aj strach z blízkosti. O čo viac závojov rozhrniete, o to nápaditejšie budú aj všetky protichodné sily vo vašom systéme.
PRAKTICKÉ CVIČENIE: KEĎ OBLAK ODCHÁDZA
Ak vás obleje nepríjemný pocit alebo vás zahalí oblak strachu, nebráňte sa. Tentoraz proti tomu nič nepodniknite. Radšej sa spýtajte:
Kto alebo čo som a čo sa tu deje?
Pocítite, že nepríjemné pocity sa ešte prehĺbia. Pozorujte ich ako to, čo skutočne sú: ako mrak vo vašom systéme, ktorý sa cez vás práve pohybuje. Nechajte ho pôsobiť. Odvážte sa zareagovať inak. Možno po prvý raz. Nebráňte sa. Takýmto prístupom nedodáte mraku nijakú novú energiu. Keď vás zachváti strach, položte si otázku: „Aký mám pocit z tohto strachu?“ Preciťujte ho dovtedy, kým sa nevytratí. Ak vám niečo vnútri hovorí: „Nechcem to cítiť,“ spýtajte sa: „Aký je to pocit, toto, nechcem cítiť’?“
Akékoľvek pocity sa vo vás objavia, vnímajte, ako sa im prizerá váš pozorovateľ. Ako ich pozoruje celé vaše telo. To nie ste vy.
Možno si v tej chvíli spomeniete na bod na chrbte zo zadnej strany vášho srdca. Vnímajte a pozorujte oblak i pocity, ktoré sú reakciou buniek vášho tela. „Teda takéto to je. To nie som ja. Iba to cezo mňa prechádza, tak chvíľu počkám.“ Buďte „priepustní“. Začnite vedome dýchať a skúste sa nadýchnuť do vášho srdca.
Dosiaľ ste vždy mali nejaké miesto, z ktorého ste mrak zo seba vyhnali. Tým ste mu však dodali ďalšiu energiu. Teraz urobte pravý opak. Namiesto obrany sa v oblaku uvoľnite. Prijmite ho do svojho srdca, ak chcete, a nerobte nič, iba čakajte. Pozorujte, ako vaše bunky robia presne to, čo majú: reagujú a vytvárajú pocity. Strach bez zjavnej príčiny vás ovláda iba dovtedy, kým ho od seba odháňate. V tom spočíva jeho tajomstvo.
Ak od vás oblak nedostane ďalšiu energiu, bude sa vám zdať, že sa rozšíril po celom vašom tele. Pritom cez vás iba prechádza.
Nech už pocítite čokoľvek a nech sa čokoľvek udeje, samotný pocit neublíži ani vám, ani vášmu telu. V konečnom dôsledku sú všetky pocity iba vlny citeľnej energie. Sú reakciou vašich buniek. Ak nebudete nijako reagovať, iba ich pozorovať, preciťovať a pripúšťať si ich, zažijete zázrak: oblak strachu vás celých prestúpi, a kým vo vašom tele budú prebiehať nemilé, zdanlivo nezmyselné pocity, zároveň sa rozplynie. Potrvá to oveľa kratšie, ako si myslíte – hádam iba minútu, nanajvýš niekoľko minút, a potom nastane pokoj a uvoľnenie, často sprevádzané bezdôvodnou radosťou a úľavou.
Mrak už opustil váš systém. Nezničil ho ani nepoškodil. Dokonca už nad vami nemá nijakú moc.
Pravdepodobne je vo vašom systéme – tak ako v systéme každého človeka – viacero podobných strachov. To je celkom normálne. Teraz sa na svoj vnútorný svet začnete zrejme pozerať úplne iným pohľadom. Už sa nebudete tak veľmi báť strachu.
Jednoducho budete pozorovať, ako vami prechádzajú oblaky pocitov a ako sa opäť strácajú. Bude to prirodzené a vy pritom nebudete musieť robiť nič, aby ste tieto pocity potlačili alebo ovládli. Budete iba pozorovať, čo sa deje, bez toho, aby ste pritom niečo robili. Práve toto sú oči pravdy, ktoré rozptyľujú hmlový oblak, strachu. Postupne nadobudnete celkom nový postoj k doteraz negatívnym pocitom. Už to pre vás budú iba pocity, raz také, inokedy onaké, a budú cez vás iba prechádzať. Nie je úžasné oslobodiť sa? K ľuďom sa budete môcť približovať, koľko len budete chcieť, lebo už viete, ako zaobchádzať s nepríjemnými pocitmi, ktoré sa možno z času na čas objavia.
4 replies on “Tajný trik všetkých druhov strachu…”
Dievča a strach
Dievča a strach
Stále ju obkľučoval strach. Raz silnejší, inokedy slabší. Veľmi jej ubližoval.
Nemohla robiť veci, ktoré sa jej páčili, ktoré mala rada, pretože jej to zakazoval. Znenávidela ho a chcela ho poraziť, no čím viac proti nemu bojovala, tým bol väčší a silnejší. Svojim odporom a nenávisťou dodávala Strachu väčšiu moc. Už nevedela čo má robiť ďalej, keď tu jej jeden múdry človek povedal:
“Nebojuj proti nemu ani ho neodháňaj. Pozvi ho k sebe dovnútra, otvor dvere, na ktoré ti neustále búcha a na chvíľu sa s ním porozprávaj. Ospravedlň sa, že si ho nechávala tak dlho čakať za dverami a tiež si ho nechcela pustiť von, potom mu povedz, že ho máš rada.”
“Mám sa ospravedlniť a navyše povedať, že mám rada Strach?! Prečo?!” vykríklo dievča nešťastne.
Múdry človek odvetil: “Urob, ako ti radím a Strach ti niečo prezradí.”
Aj keď s veľmi ťažkým srdcom a pochybnosťami, poslúchla túto zvláštnu radu.
Našla si tiché miesto, kde ju nemohol nikto rušiť, zavrela oči a v mysli vstúpila do svojho najhlbšieho vnútra. Chvíľu sa nič nedialo, potom však začula hrôzu naháňajúce: BUCH! BUCH! BUCH!…
Uvedomila si, že stojí pred obrovskými dverami. Boli to krásne dvere.
Ale ten buchot… bol hrozný!
Nakoniec zozbierala všetku odvahu a dvere pomaly otvorila.
Stál v nich Strach osobne.
Jej Strach.
Bol taký obrovský, že musela zakloniť hlavu dozadu, aby mu mohla vidieť do tváre.
Bol celý čierny, iba zuby, ktoré na ňu ceril, mal biele, no špicaté a ostré. Oči prenikavo čierne, obrovskú papuľu a žiaden nos, iba dve drobné nosné dierky.
Sklonil sa a tými čiernočiernymi očami sa zahľadel do očí dievčaťa. Išla z nich tá najtemnejšia temnota.
Potom rozďavil tú svoju papuľu a začal revať tak silno, až dievčina takmer spadla. No udržala sa a tvár mala celú olepenú slizskými slinami.
Prehltla na prázdno a pomaly povedala: “Prosím… odpusť mi… odpusť mi, že som ťa tu držala tak dlho a nedala ti voľnosť.”
Strach prekvapene zažmurkal očami.
Dievča zopakovalo: “Prosím, je mi to veľmi ľúto.”
Strach, akoby sa trochu zmenšil, a potom povedal: “To je v poriadku, prosím, aj ty mi prepáč, že som ťa trápil.”
“To je v poriadku,” odvetilo dievča.
Strach sa stále zmenšoval a zmenšoval, až dosiahol rovnakú výšku, ako dievča.
A dievča Strach objalo so slovami: “Mám ťa rada.”
Strach: “Aj ja ťa mám rád. Musíš si však uvedomiť jednu vec. Teraz odídem, no vrátim sa.”
Dievča sa preľaklo.
“Nemusíš sa báť, pokiaľ necháš tieto dvere stále otvorené,” a ukázal na krásne dvere.
“Som len obyčajný pocit, ktorý mávajú všetci ľudia. Nikdy som nemal v úmysle ublížiť ti. Len prísť a zase odísť. Ibaže ty si za mnou zabuchla tieto dvere a živila ma tým, ako si sa snažila proti mne bojovať. Všetku svoju energiu si vysielala len proti mne. Ibaže so mnou sa bojovať nedá a to už dobre vieš. Teraz otvor tie dvere a nechaj ich otvorené, nech môžu pocity voľne prúdiť do tvojho vnútra. Nenechaj nás búchať na dvere a ani nás tu nenechávaj uväznené, tým si len sama zbytočne ubližuješ. Tak ťa prosím pre tvoje vlastné dobro, buď otvorená ku všetkým svojim pocitom, tým dobrým a aj tým zlým. Pretože aj my zlé pocity, sme na niečo dobré. Varujeme pred nebezpečenstvom alebo jednoducho pred niečim, čo by sa ti nemuselo páčiť. Je pravda, že niekedy sa bojíš niečoho, čoho sa báť vôbec nemusíš, ale to len preto, že som prišiel, aby som preskúmal, čo sa vlastne deje. Ak mi však zavrieš dvere, ja nemôžem odísť a ostanem tu postupne väčší a väčší.”
Dievča konečne pochopilo a pomaly pristúpilo k obrovským dverám.
Veľmi ťažko sa otvárali, no nakoniec ich otvorila.
Strach sa na ňu usmial, pohladil ju po vlasoch a odchádzal so slovami: “Dovidenia. Čoskoro sa vrátim, tak nezabúdaj – dvere musia ostať otvorené.”
Páči sa miPáči sa mi
Krásne…. vrelá vďaka. 😉
Páči sa miPáči sa mi
ta kniha je fantasticka martinka, dakujem za nu moja, velmi mi pomohla a urcite kazdemu co ju cital , je uzasna 🙂
pekny vecer 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Som rada Maťka, že ti pomohla, sú v nej naozaj úžasné veci. Pekný dník ti želám. 😉
Páči sa miPáči sa mi