Kategórie
Život sám o sebe

Ženy potrebujú pocit bezpečia…

110000141078_001Prečo sa ženy podľa všetkého potrebujú častejšie ubezpečovať o vzťahu ako muži? Prečo sa ženy vždy usilujú plánovať s partnerom spoločnú budúcnosť? Prečo chcú ženy stále vedieť,čo si ich partner myslí a ako sa cíti? Prečo ženu tak vyvedie z miery partner, ktorý jej odmietne prezradiť, čo ho trápi?

Odpoveď na všetky tieto otázky je rovnaká : Lebo ako ženy máme v intímnom vzťahu jednu mimoriadne naliehavú potrebu: potrebujeme pocit bezpečia. Nehovorím tu, pravdaže, o fyzickej bezpečnosti, skôr o emocionálnej bezpečnosti . Hovorím o hlbokom presvedčení, že vzťah je pevný, že partnerove city k nám sú vážne a stále, že môžeme dôverovať láske, ktorú cítime, a preto sa môžeme otvoriť, aby sme ju naplno dávali aj prijímali. Táto emocionálna bezpečnosť je kľúčom k ženinmu srdcu aj duši. Keď sa cítime bezpečne, bez obáv sa otvárame láske. Keď sa cítime bezpečne, vieme riskovať. Keď sa cítime bezpečne, môžeme sa uvoľniť. Keď sa cítime bezpečne, celé sa rozžiarime.

Prečo je však tento pocit bezpečia pre ženu taký dôležitý ?

Som presvedčená, že každá žena sa kdesi v hĺbke svojho vnútra cíti ohrozená. Dnes to znie azda politicky nekorektne, ale myslím, že je to pravda. Nech sa už považujeme za oslobodené, nezávislé a sebestačné ženy, všetky máme toto tajomstvo : je ním časť našej psychiky, proti ktorej neprestajne bojujeme, s ktorou vyjednávame, za ktorú sa karháme, ale nikdy ju celkom nezničíme.

Odkiaľ vychádza tento pocit ohrozenia ?

Myslím, že je dôsledkom toho, že žijeme vo svete, ktorý stále do značnej miery ovládajú muži, v spoločnosti, ktorá si len niekoľko desaťročí ctí ženy a ponúka nám isté možnosti, ku ktorým však mali muži prístup už od začiatku zaznamenaných dejín. A dodnes sa v mnohých častiach sveta pokladá život muža za hodnotnejší ako život ženy a novorodenci ženského pohlavia sa zabíjajú, alebo ich rodina prinajmenšom pokladá za bremeno, keďže by radšej mala synov a dedičov. Počúvame o tom a často hovoríme: “Áno, ale to sa odohráva len v treťom svete . ” Lenže uvedomme si, že aj v Spojených štátoch amerických zarába žena za rovnakú prácu podstatne menej ako muž. Možno sa to nezdá také dramatické ako vraždenie malých dievčatiek, ale ide tu o to isté – dozvedáme sa, že život a zásluhy muža sú hodnotnejšie ako život a zásluhy ženy.

Od chvíle, keď sme prišli na svet, sme absorbovali toto presvedčenie o našej hodnote. Väčšina rodín deťom stále dáva otcovo, nie matkino priezvisko. Väčšina z nás ani neuvažuje o tom, aký to má na nás dopad, ale aj tu ide o správu určenú ženám: nie ste až také významné ako muži.

A keď máme pocit, že nás pokladajú za menej významné, v podvedomí sa cítime ohrozené. Ženy sú aj na úrovni tela vystavené nepríjemnému pocitu ohrozenia, ktorý prispieva k nášmu nepokoju. Naše telo môže preniknúť muž, môže do nás vniknúť aj proti našej vôli a znásilniť nás. Väčšina z nás nedosahuje fyzickú silu mužov. Hoci o týchto skutočnostiach bežne neuvažujeme, na rovine podvedomia každučký deň nášho života ovplyvňujú náš pocit fyzického či psychického bezpečia.

Ale ak chceme skutočne pochopiť, prečo sa ako ženy cítime ohrozené, musíme sa vrátiť až k počiatkom civilizácie a navštíviť naše pramatky. Prežitie týchto žien úplne záviselo od mužov. Muži boli lovcami, a teda poskytovali rodine potravu; boli aj bojovníkmi, takže silou chránili svojich blízkych pred zvieratami a pred ľudskými útočníkmi, preto mohli ochrániť nás aj naše deti pred smrťou. A pokiaľ išlo o ženy, väčšinou mali na pamäti jediný cieľ: nájsť si muža, ktorý by sa postaral o ne a o kŕdeľ potomkov, ktorý nevyhnutne priviedli na svet, len čo pohlavne dospeli.

Predstavte si, že ste žena a žijete v tých časoch. Viete, že bez muža ste odsúdená na smrť. Viete, že ak sa svojmu druhovi znepáčite, môže vás aj s vašimi deťmi vyhodiť z jaskyne a vy tam vonku zamrznete alebo vás zožerie dravá zver.

 Mohli by ste sa v takej situácii cítiť bezpečne ? Mohli by ste sa niekedy zbaviť pocitu ohrozenia?

Hoci ľudstvo za niekoľko tisícročí prekonalo dlhú cestu, ženy boli od mužov dlho fyzicky, finančne a sociálne závislé. Nemohli si na seba zarábať. Nemali možnosti a práva, aké mali muži, takže si uvedomovali, že majú prinajmenšom obmedzenú osobnú moc. Nezabudnite, že od minulého storočia mohli ženy konečne bez obáv o svoju povesť pracovať a zarábať, takže si mohli zvoliť aj nezávislosť od muža. Až nástup antikoncepcie im umožnil rozhodovať o počte svojich detí.

Z takýchto historických koreňov teda vychádzajú všetky ženy. Či už ste osemdesiatnička, alebo máte osemnásť rokov, či sa považujete za samostatnú, alebo nie, tento odkaz dejín nesiete v sebe. Som presvedčená, že človek má istú genetickú pamäť, ktorá v ňom udržuje minulosť. Táto pamäť tichučko oslovuje naše srdce. Hovorí: ” Bez neho nemôžeš žiť: ” ,,Ak ťa opustí, umrieš. ” ,,Nemôžeš to dokázať – takí mocní sú iba m uži. ” ,, Radšej si nájdi niekoho, kto sa o teba postará, lebo sama to nezvládneš. cc V týchto odkazoch je zabudovaná jedna  jediná správa: “Si ohrozená.” Ak ste muž a čítate tieto riadky, prosím, uvedomte si, že nemajú slúžiť ako výčitka mužom. Nechcem mužov odsudzovať.

Chcem iba vysvetliť, prečo sa ženy často cítia ohrozené, kam sa dá tento pocit vystopovať a čo spôsobuje, že žena potrebuje často až prehnané uisťovanie o tom, že je v bezpečí. Väčšina mužov sa ešte nikdy nepozrela na ženy z tejto perspektívy, lebo muži majú za sebou úplne iné dejiny, a preto vo svete fungujú úplne inak. Možno si teraz hovoríte : “Ale ja predsa nie som žiadny sexistický neandertálec, o akom tu píšete. ] e mi úplne jedno, či si moja priateľka zmení po sobáši meno, alebo nie. Milujem ju. Nechcem ju nijako obmedzovať. Na to vám odpoviem: Vaša priateľka má veľké šťastie, že jej osud daroval takého úžasného muža. Ale ak chcete zistiť, čo sa skrýva v jej srdci, potrebujete poznať psychologické dedičstvo, ktoré jej odovzdali generácie žien pred ňou.

Z knihy Čo-by-mali-muži-(podľa-žien)-vedieť Barbara-De-Angelis

2 replies on “Ženy potrebujú pocit bezpečia…”

hm, barbara de angelis, asi netušila o jednej veci …
a síce … ?
ak Vám čokoľvek chýba, okamžite to poskytnite Vy sami ….

takže? ak chýba pocit bezpečia, okamžite ho poskytnite, naozaj to inak nejde …
ako môžeme chcieť po mužovi, aby nám poskytol niečo, čo mu sami neponúkame?
daj mi bezpečie ja ti za to tiež “čosi” dám …
tento prístup je skôr obchodná transakcia …
nejde si z muža spraviť rukojemníka a potom sa čudovať, že sa mu táto prisúdená rola nepáči ….

žienky, budme pre svoje Lásky prístavom, presne takým aký si mi sami prajeme,
budme šťastné vo svojich domovoch, a ten pravý námorník si nás Určite nájde …. 🙂

Páči sa mi

Knihu som ešte neprečítala, písala mi o nej známa, ktorá prečítala jej 2 knihy a našla si v nich veľa potrebného pre svoj vzťah a vlastné pochopenie, kde robila chyby.

Tie spodné riadky si napísala pekne, no však nájde si nás presne ten , akého v tom čase pre seba potrebujeme. 😉

Na vzťahu treba pracovať, takže je potrebné nielen brať, ale aj dávať, aby tá druhá strana sa cítila v bezpečnom prístave, kde sa ukotvuje. A to platí aj pre partnera, aby bola harmónia vo vzťahu.

Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.