410637_deti-leto-prazdniny-cropVaše deti nie sú vašimi deťmi. Sú to synovia a dcéry života, túžiaceho po sebe samom. Prichádzajú skrze vás a napriek tomu nie z vás. A hoci sú u vás, predsa vám nepatria.

Môžete im dávať svoju lásku, nie však svoje myšlienky. Lebo ony majú svoje vlastné myšlienky. Môžete ubytovať ich telo, nie však ich dušu. lebo ich duša prebýva v dome zajtrajška, do ktorého vy nemôžete vstúpiť, dokonca ani vo svojich snoch. Smiete sa snažiť byť ako ony, ale neusilujte sa o to, aby sa ony pripodobnili vám. Lebo život sa nevracia, ani nezotrváva u včerajška.

Vy ste luky, z ktorých sú vaše deti vystreľované ako živé šípy. Strieľajúci vidí znamenia na cestičke nekonečna a On vás ohýba vlastnou mocou, aby Jeho šípy leteli rýchlo a ďaleko. Kiež by sa napínanie luku rukou Strelca stalo vašou radosťou. Lebo ako On miluje letiaci šíp, tak miluje tiež luk, zostávajúci v Jeho dlani.

Mládež má krídla, ktorých perím je poézia a ktorých nervami je fantázia. Nimi sú vynášané nahor – cez mraky; život, ktorý odtiaľ pozorujú, sa im javí ako žiarivý a trblietavý vo farbách dúhy a počujú, ako život spieva zvučné hrdinské piesne.

Netrvá však dlho a tieto krídla z poézie a fantázie sú v silných búrkach polámané a potrhané. Ich nositelia sa zrútia do sveta reality. Tento svet je prazvláštne zrkadlo, v ktorom sa človek vidí zmenšene a opotrebovane.

Citáty Chálila Džibrána