Hľadať

Cestou k sebe…

„Slobodný je iba človek, keď v jeho živote je láska.“

Otvorený list Bohu…

Dnes som zháňala knižôčku pre známu k zajtrajšiemu sviatku, a keďže ju nemali,  bola mi odporučená kniha Šlabikár šťastia-Návrat k sebe. Zalistovala som si v nej a predavač mi navrhol, nech si pozriem na internete recenzie na ňu, lebo sa veľmi dobre predáva. Kniha je podobná knihe Žiadne stretnutia nie sú náhodné, ale v obsiahlejšej forme a je písaná tiež veľmi dobrým štýlom. Na stránke Blog sme nájdete zopár úryvkov zo spomínanej knihy od autora Pavla “Hiraxa” Baričáka.

clanok_foto_324Otvorený list Bohu

Milovaný Otecko, píšem ti, lebo doba sa zrýchľuje. Viem, že čas je ilúzia, ale občas sa nechám strhnúť… Áno, každý žije vo vlastnom svete a ja si vážim svet druhých, ale teraz ťa chcem o niečo poprosiť.

V poslednom čase čoraz častejšie stretávam veriacich ľudí, ktorí s fanatizmom skloňujú slová ako apokalypsa, koniec sveta, že je čas sa obrátiť. Tými myšlienkami na svoje okolie fŕkajú negatívnu penu: „Prejdi k nám, my máme pravdu! Vstúp do našej cirkvi, inak zhoríš v pekelných plameňoch.” Kto ich to naučil, aby druhým naháňali strach? Veď nech šíria slovo Božie, ale bez vidiel. Kto do nich zasial tieto korene zloby a nenávisti? Ty nie, večná Pravda, od teba to nejde, ty si láska sama…

Prosím ťa, najvyššia Láska, aby si svojou silou vošla do sna všetkým kňazom, majstrom, guru, proste všetkým svetovým duchovným veličinám a dala im cez vnuknutie múdrosť, vnukla im, aby svoje ovečky naučili jednej veľkej múdrosti – tej, že ako myslia, že na čo sa v myšlienkach, slovách i činoch upínajú, to sa aj deje. Že čo veta, to neskoršie skutočnosť. Aby pochopili, že čím viac spomínajú peklo, diabla, satana a bolestivý zánik ľudstva, tým viac prikladajú na váhy negatívneho a starého sna ľudstva.

Šepkám tu cez klávesnicu, aby si im poradil, nech radšej hovoria o láske, pochopení, pokore, živote a posolstve Ježiša Krista. O jeho pravde, nazeraní na svet, konaní dobra, skutočnej pomoci blížnemu svojmu. Najlepšie skutkami, nielen slovom a nieto ešte hrozivým.

Múdri tohto sveta začínajú mlčať. Všímam si to. Pochopili, že najlepšie je stíšiť sa a vrátiť sa k jednoduchosti, k sebe. Že je čas na činy, čistiť sa, meniť, opravovať. Prestali hovoriť, lebo nik nepočúva. Prestali počúvať, lebo len málokto skutočne rozpráva. Nemajú kedy chrliť scenáre hrozivej apokalypsy, menia seba, a tým aj svet na lepší. Spoznali, že sa treba vrátiť k samotnému božskému daru, k tajomstvu života, k pravému bytiu. Bez modlárstva, pretvárky, filozofovania, hádania sa, zabíjania v tvojom mene, politikárčenia. Toto predsa nemá s láskou nič spoločné.

Takisto ako s láskou nemá nič spoločné peklo a jeho diabli. Odpovedám tým, ktorí ich priam vzývajú, že ja vo svojom svete nemám miesto pre tieto negatívne symboly, že neverím v satana a jeho služobníkov, v zlo, peklo, síru pekelnú, lebo by som tým len nakladal na misku svetového zla. Snažím sa pri takýchto debatách zmeniť tému na prírodu, zvieratá, hory, potoky, doliny, ale oni len skučia a trhajú sa o zlo, vraj nech ho nepopieram, nezabíjam, neberiem im ho. Vraj čo si to dovoľujem, že to je ich! Že nech sa nerúham, nestaviam do pozície Boha, že plán diabla existuje. Pozerám na nich a začínam byť zmätený, že kto je tu vlastne posadnutý. Nedávam sa strhnúť lávou zloby o nejakých anciášoch a tancujem láskavý balet o Bohu, Ježišovi, láske, lesoch, poliach, kvetoch. No ich to baví, berú to ako boj, citujú Bibliu, v každej druhej veci vidia okultizmus, excelujú číslami strán zo svätej knihy. Vyzliekajú ma donaha, pichajú do mňa kopije proroctiev, hádžu na mňa syčiace hady. A ja ukazujem na nádherné stromy a prosím ich, nech na chvíľku mlčia, nech nerušia spev vtákov. Zúria, chcú peklo! Až mám dojem, že viac ako teba, lebo teba spomínajú menej…

Bože, ty si svetlo. To sa dá dokonca aj zmerať. Keď vypnem žiarovku, nastane tma a tá sa zmerať nedá. Tma je nedostatok svetla. Nie je zlo, iba nedostatok lásky. Kde panuje zloba, tam trpí nevinnosť. Nie je žiaden diabol, iba nedostatok teba, Dobrota. Ale keď to s pokorou poviem „prehováračom”, ktorým akoby ani nešlo o dobro na zemi, ale skôr o väčší počet teliatok v kravíne, začnú sa ešte viac zlostiť. Ale ja ich nechcem hnevať. Chcem dobre. Všetkým. Celej planéte. Súhlasím s Džingischánom, ktorý hlásal, že mu je jedno, v akého Boha verí jeho bojovník, ak ho robí šťastným. Lebo dobre viem, že keď budeme všetci šťastní, nebude treba citácií z Biblie, Koránu a iných svätých kníh. Dalajláma nehovorí nič iné: „Alah islamu je ten istý ako kresťanský Boh a Iswar hindov. Je to logické, lebo rôzni ľudia s odlišnými duševnými dispozíciami v rozdielnych kútoch sveta logicky potrebujú aj mnohoraké náboženstvá. Ľudia všetkých náboženstiev by mali byť tolerantní k iným vieram, bez odsudzovania žiť s nimi v harmónii, lebo každé náboženstvo má svoje múdrosti a hodnoty. Veď tolerancia k inej viere dá pochopenie tej našej.”

Otecko, ďakujem ti, že si ma vyslyšal. Cítim, že ma miluješ, počúvaš a dvíhaš zo zeme, keď padám. Som šťastný vďaka tebe. Stačí mi láska. Imaginárny protiklad starého ľudstva, „peklo” nepotrebujem, lebo nebojujem. Ak niekedy áno, tak jedine s láskou a za všetkých – bez rozdielu vierovyznania.

Výrok A: Nezáleží na tom, čo poviete, ale ako to poviete.
Výrok B: Záleží na tom, čo poviete. Ak viete aj zlé povedať pekne, ste len dobrý rečník, ale lepším človekom sa určite nestávate.

Pavel “Hirax” Baričák

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: