Prijatie…


168856_365968383472205_990668516_nDnes som mailom od jednej dobrej dušičky Ivanky dostala niečo o prijatí.  Občas takéto navedenie príde v správny čas, aby sme si niečo uvedomili a nebojovali s tým, len jdenoducho to prijali, alebo prijali seba samých, lebo aj to sme my. 😉

“Prijatie”…Milujem toto slovo, je v ňom všetko (takisto ako v inom slove). Je čarovné, nesie v sebe úspech zajtrajšieho rána. Na moje počudovanie som však veľakrát zistil, že ľudia jeho pravému významu nerozumejú. A pritom je to také jednoduché: zazvoní poštár, dá vám do rúk balíček, vylepí vám facku a odíde. Omráčení stojíte v otvorených dverách a neviete, čo máte robiť. Či sa rozbehnúť a podkopnúť mu nohy, nech zubami poráta schody alebo si sadnúť na uzimený prah a rozplakať sa. Jedni úder vracajú, druhí sa rúcajú do seba. Ale je tu ešte jedna sorta človečenstva – tí, ktorým duša zatúžila po osvietení, po večnom tichu, po pochopení. A viete, čo by spravili tí? Zavreli by dvere, rozbalili by balíček a tešili by sa z prekvapenia.

Učme sa prijať všetko.

Nedozviete sa odo mňa nič nové, zasa musíte začať u vás samotných. Prijmite sa, začnite sa milovať a budete mať úspech. V kostoloch vraj hovoria opak? Vraj treba milovať iných? Ako môžete milovať iných, keď ste neprijali seba? Rovnica je jasná: odpustite si, prijmite seba, prijmite svoje telo, svoju myseľ, vložte do seba ruky, chyťte do dlaní vlastné srdce a pošepkajte mu, že ho ľúbite. Poškrabkajte ho za uškom, vložte späť do hrudného koša a vyrazte medzi ľudí. Budete sa usmievať, budete ich veselo zdraviť, budete ich milovať. Všetkých. Odutých, krivých, nasrdených, tučných, smutných, chorých, mĺkvych. Všetkých.

O „dobre“ a „zle“ nerozhoduje kontakt ľudí medzi sebou, ale jedine zaobchádzanie človeka so sebou samým. Zapamätajte si to. Svet môže zmeniť jediné slovíčko: prijímam. Prijímam, že som nestihol autobus, aj keď šofér ma videl, ako dobieham s vyplazeným jazykom. Asi ho ráno vytočila manželka, prijímam to. Prijímam, že som v súťaži nepostúpil. Tí predo mnou boli lepší. A niektorí ani neboli, len mali lepších sponzorov, ktorí ich pretlačili, ale prijímam to, veď čo iné mi zostáva: úsmev alebo infarkt. Beriem úsmev, kopačky a idem si zahrať futbal s kamarátmi. Prijímam, že dnes prší. Keď budem totiž uhundraný, že je chladno, počasie sa aj tak nezmení, takže to prijímam.

Prijatie neznamená zostať apatickým, prijať znamená zostať pozitívnym. Učte sa to, aj keby ste mali päťdesiat rokov. Keď sa naučíte prijímať, dožijete sa stovky a ešte stále budete tancovať. Ak sa to nenaučíte, dožijete sa len šesťdesiatky a aj to so zamračeným čelom. No komu sa páči človek so zachmúrenou tvárou? Áno, je to drina naučiť sa prijímať, ale aj to prijímam. Jasnačka, mali nám to ukázať rodičia, ale čo už, ich rodičia o tom tiež nič netušili, takže prijímam. Hlavne prijímam ich, lebo bez toho ťažko prijmem seba, i keď oni neprijímajú mňa.

Keď sa deje niečo bolestné, majte na pamäti, že je to možno aj preto, aby mohlo prísť niečo nové. Možno vec prinášajúca smútok je len potrebné medzištádium prechodu k niečomu vami žiadanému. Napríklad, aby ste stretli najúžasnejšiu osobu svojho života, musíte teraz chodiť s „debilom“. Aby ste sa dostali na vysnívanú školu, musíte teraz rok pracovať, lebo na vysokú vás tento rok nezobrali a budúci rok vaša duša zmení želanie a konečne si dá prihlášku na tú „správnu“. Alebo aby ste získali „výhodnejšie“ zamestnanie, musíte byť teraz v tom „nepríjemnom“. Myseľ ide za vašimi snami, nemeňte každý deň cieľ, lebo bude zmätená.

Vyčkajte, prežívajte, prijmite, všetko sa dozviete už zajtra. Nie je dôležité, či je situácia príjemná alebo nepríjemná. Určite je dôležitá, pretože vám umožňuje spraviť ďalší krok a nová vlna vás posunie o políčko dopredu. Buďte teda za ňu vďační. Prijmite všetko, aj nôž do brucha od Brutusa. Vďaka nemu sa o vás budú učiť celé pokolenia, no neoplatí sa to preto prijať?

Prijmite, že vám odišiel počítač, lebo ak to neprijmete, rozbijete zajtra motorku. Zapísali ste si to pred vylodením sa na planétu Zem medzi úlohy, ktoré máte splniť, tak sa nebráňte. Prijmite ľudí, ktorí sa chcú fotiť s primátorom a túžia sa staň ctenými občanmi mesta. Pravdepodobne vyrastali v detskom domove, vybrali si ťažšiu štartovaciu dráhu, sú to skúsené duše, len sa ešte neprebudili. Prijmite svoje vrásky i prichádzajúcu starobu, vek ohraničuje dĺžku života, nie jeho krásu. Prijmite ohovárajúcu Zuzku, jej rodičia sú herci, nevšímajú si ju, a tak na seba potrebuje upriamiť pozornosť.

Prijmite frajera, ktorý vás nechal. Túžil po iných slovách, gestách, činoch, začal snívať o iných prsiach, jednoducho mal právo konať ako konal. Lepšie, akoby by vás tajne podvádzal po zostatok života. Dobre sa vám stalo, len to ešte nevidíte, pochopíte, keď stretnete Štefana. Človek dneška oslepol, samotný líškajúci a lákavý systém mu vypálil oči. Spiaci moderný človek nedokáže rozpoznať, čo je pre neho skutočne „dobré“ a čo „zlé“. Niektoré veci totiž vyzerajú z pohľadu smrteľníka „nedobre“, ale z širšej perspektívy sa ukážu ako prospešné.

Prijmite ľudí, ktorí sa strachujú. Minimálne jeden ich rodič bol pravdepodobne alkoholik, o všetko museli bojovať a teraz sa o všetko o to viac boja. Prijmite politikov, všetci sa snažia vrátiť do detských čias, chcú byť hlavným bodom celej existencie, čakajú, že zjojknú a všetci pribehnú. Prijmite svojich rodičov. Vraj im voláte a oni odutí ako rozmaznané deti neberú, aby vám dva dni nato vytkli, že si ich nevšímate a „kašlete“ na nich? Majú nárok byť protivní a mrzutí, veď ako dlho už znášajú na svojich pleciach tlak Matrixu, prijmite ich.

Ak ste muž, prijmite silu žien, len ony nás môžu zachrániť. Prichádza totiž doba skutočných matiek, kedy postoj žien zachráni svet. Tak ešte dnes choďte a prineste manželke kvet, zaslúži si ho, akýkoľvek „problém“ vás spája.

Prijmite svoje deti. Nesnažte sa ich pretvoriť na „najlepších“ dospelých. Ak nezačnete akceptovať múdrosť dieťaťa, vychováte z neho iba ďalšiu súčasť spoločenského stroja na peniaze. Pripravíte jeho ego na prežitie, ale prehliadnete potreby jeho duše. Prijmite vnútorné dieťa, ktoré vo vás neustále žije. Kvalitné dieťa nikdy nedorastie. Nesnažme sa ho skryť a umlčať. Čím viac sa budeme snažiť byť dospelými, tým viac detinskosti na seba prezradíte. Čím chladnejšie a zdvorilejšie sa pokúsite jednať, tým zreteľnejšia bude vaša neskúsenosť. Čím viac sa budete snažiť zakryť nevedomosť, tým viac bude viditeľnejšia. Čím viac potlačíte dieťa v sebe, tým horšie s ním budeme vychádzať. Odmietnuť dieťa v nás je len iná forma, ako zanedbať seba samých, svoju cestu, svoju dušu.

Nesnažte sa vyrásť zo svojho detstva. Prijmite celé detstvo, hocijaké bolo. Bolo totiž presne také, aké ste si naplánovali, aké ste mali prežiť, aby ste boli tým, čím ste. Ak vaše problémy siahajú do detstva, buďte radi za túto spojitosť, ktorá vás udržuje v kontakte s vašim božským dieťaťom a jeho plodnou bezmocnosťou. Dušu zanedbávame, keď vymýšľame spôsoby, ako poprieť jej nižšie zložky, v prvom rade detstvo, pretože skoro všetko pramení z neho. O dušu sa môžete starať tak, že sa stanete silnými v uznaní svojich nedostatkov. Keď sa vaše neschopnosti stanú cestou k dosiahnutiu citlivosti, priznáte večnému detstvu jeho miesto.

Prijmite teda všetky svoje „nedokonalosti“, sú kľúčom k dokonalosti. Chvíle, kedy sa cítite zvlášť zraniteľní a bezbranní, môžete zároveň brať ako hrozbu, ale aj ako príležitosť. Je len na vašej pripravenosti zúročiť novú, zvláštnu životnú rolu. Neutekajte pred vašou zraniteľnosťou, naopak, priznajte si ju. Je nedeliteľnou súčasťou života. Udeľte si pochvalu, starajte sa o seba, ale priznajte aj tápanie, zmätky a beznádejnosť. Nebude to prejav slabosti, naopak, bude v tom prijatie a pokora k bytiu, nebudete toľko trpieť, keď nadídu skúšky.

Prijmite všetky vaše „pády“ i „bolesti“. Neexistujú, naučili vás len jednostrannému pohľadu na vec. Duša sa najľahšie prejavuje tam, kde je najslabšia. Chvíle, kedy cítite bolesť stratených vzťahov, vädnúcich nádejí a stroskotaných snáh, sú dary. Do slepej uličky sa človek nedostane náhodne. Vďaka nej sa totiž môže zastaviť a premýšľať. Musíte dôjsť k stene, aby sa vo vás mohla narodiť otázka: „Ako žiť ďalej?“. Osobnosťou sa stávame až po prekonaní nebezpečných skúseností a obtiaži osudu. Každé skutočné zasvetenie inicializuje dušu, je to pohyb z temna do nového života. Vzkriesenie prichádza vždy v pravý čas, rovnako ako zrno a jeho plody, aby ste mohli posilnení vstúpiť do ďalšieho, bohatšieho života. Už nikdy nebudete ako predtým. Budete pevnejší a silnejši. Držte tie klíčiace zrnká a pripomínajte si, že život pokračuje, je plodný a vždy dávajúci. Prijmite teda všetky vaše „bolesti“, v hromade lesknúcej sa špiny je to skutočný kus zlata, lebo vaša duša chce rásť. Nič ju nezastaví, nebuďte blázni, nechoďte proti nej.

Prijmite vaša dušu, túži byť milovaná. Vami. Láska pôsobí zmenu, vrelá láska tvorí dušu. Naša obvyklá netolerancia voči láske k sebe samým je znamením, že práve v tejto lastúre je perla. Rast je v súčasnosti často automaticky pokladaný za cieľ, ale niekedy potrebujeme rast zastaviť, spraviť krok späť, vrátiť sa. Prijmite teda stagnáciu či smiech okolia. V uvedomelom duchovnom raste neexistuje stratégia či zaostávanie. Nezrelosť je súčasť našej prirodzenosti, prijmite ju.

Prijmite sa a stanete sa sami sebou, je to jediná možnosť, ako si uvedomiť svoju dokonalosť. Buďte samým sebou pre iných. Keď sa neprijmete, popriete svoje ja, a tým popriete, kým ste sa skutočne narodili, kým naozaj ste. Ste oveľa silnejší, väčší a úžasnejší, ako si myslíte. Ste veční, zrodení z božieho zámeru, svojou jedinečnosťou prispievate k jednote. Hľadajte cestu k sebe, rozpúšťajte v sebe vnútorné tenzie. Prijmite svoju nedokonalosť, a tým sa stanete dokonalými. Prijmite seba, prijmete celý svet a svet prijme vás.

Áno, prijmite celého seba, aj krivý malíček na ľavej nohe, veď je váš! Prijmite dieru na ponožke, dominantnú svokru aj náladového šéfa, veď bez nich by bol svet jednotvárny! Prijmite všetkých, veď všetci ľudia planéty sú na svojej úrovni bytia absolútne dokonalí. Keby ste z nich hneď zajtra urobili „múdrejších či vnímavejších“, jednoducho ľudí podľa vášho obrazu, porušíte tým harmóniu sveta. Každá vec má svoj čas, len to pekne nechajme na prirodzený vývoj, na Deduška.

Prijmite všetko, čo vám príde do cesty. Bude to len to, čo ste si sami pritiahli. Nemôžete za to viniť nikoho iného, iba ak samého seba. Ale sebe sme sa naučili odpúšťať, takže žiadne výčitky už neprídu. Cítim, že ste sa prijali, lebo sa usmievate. Alebo nie? Neprijali ste moje slová? Neprijali ste ma? Ako tak nad tým premýšľam, všetko je v poriadku. Lebo ja som prijal vaše neprijatie, prijal som vás takých, akí ste.

Z knihy Šlabikár šťastia Návrat k sebe Pavel Hirax Baričák  

Reklamy

5 thoughts on “Prijatie…

  1. Neprečítala som to celé, … iba začiatok, a už na ten môžem povedať iba …
    Tak Je …. !

    stále chcete čosi meniť, …
    manželky manželov,
    manželia manželky … ešte sa len berú, on si prosto rád vypije vínko, jej to vadí, ale aby neostala na ocot, tak sa celá šťastná vydá a už vtedy si hovorí,
    nevadí, ved Ja ho zmením … !
    Milujem ho, zmením ho … !
    taká blbosť …
    Pravá Láska nemení …
    netúži po zmene …
    pravá Láska túži po prijatí …….
    nejde nikoho zmeniť,
    nejde nič zmeniť ….

    ide iba Prijímať … hovorím to v jednom kuse a som rada, že je nás takých, ktorí pochopili tajomstvo Źitia Viac i keď nás je stále ako šafránu.

    Krásny dníčok želám … 🙂 všetkým … 🙂

    Liked by 1 person

  2. Ďakujem Maťka. 😉

    Umením života je vedieť hlavne prijať sám seba v každom postoji, neubíjať sa za to, netrápiť sa a neodďalovať sa tým od svetla do svojej tmy, kde je len prázdnota a ťažoba. Vedieť akceptovať seba a nehľadať chyby len na iných. Vedomie nám to dáva najavo úžasným spôsobom učenia- uvedomením, ktorým máme pochopiť ako reagujeme, prečo tak reagujeme a prijať to, lebo aj to sme my. A pomocou uvedomenia vedieť sa správať potom inak a .riadiť sa srdcom.

    Krásny slniečkový dník aj tebe Maťka. 😀

    Prijatie, akceptácia od Vladimíra Červenáka
    http://www.advaita.sk/l-etikoterapia/teoria/kralovna-sebauzdravenia/zdravie-podporujuce-myslienky-a-emocie/104-zoznam-vlastnosti/666-prijatie-akceptacia

    Liked by 1 person

  3. …..veru krásny článok……..
    prijatie má tisíc podôb , no dôležité je jeho poslanie.Ak si vyložíme význam slova HRIECH , tak znamená MINÚŤ CIEĽ a význam slova DIABOL – je ŽALOBCA.Čiže ak aj v živote niečo domotáme , treba to prijať , netreba sa zbytočne tým trápiť , je nový cieľ , nový deň…..niekoho irituje zlé počasie , ale ak príjmeme vietor , tak pochopíme , že nás v horúčave osvieži , ak je sucho prinesie dážď ak je upršané tak odoženie mraky a ukáže slnko……..občas nás vyzvŕta , postrapatí (mňa už nie 🙂 ) pohrá sa s nami….. vybral som pesničku na ktorú vzniklo milión verzií.Každý to prijal po svojom a pocítil v sebe inak…..
    http://www.youtube.com/watch?v=wKMP81DVLLk
    …pokojný a zázračný páteček všetkým.R

    Liked by 2 people

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s