Myslieť nestačí….

Pozrime sa na tento krátky príbeh ešte raz a trochu bližšie, pretože je v ňom obsiahnutá hlbšia múdrosť a napokon aj kľúč k tajomstvu tejto knihy !

IMG_8578Sedliak je chudobný, hoci veľa pracuje a usiluje sa. Úsilie a tvrdá práca teda ešte nie sú zárukou blahobytu. Ani veľa pracovať neznamená vyslobodiť sa z biedy. Sedliak už prekročil svoje hranice, pracuje dokonca „ešte aj za tmy”.

Na začiatku kúzla je želanie: „Život by nemal byť taká drina !” Chce si viac užívať života, mať zo života viac radosti. Mužíček súhlasí: „Máš pravdu, ľudia dostali život pre radosť.” Inými slovami: Keď je život námaha a nespôsobuje radosť, potom robíme niečo nesprávne !  Trápiť sa nieje zmyslom života. Keď nemáme nijakú radosť zo života, potom sa nám ani nemôže dobre vodiť. Pretože keď je všetko „dobré”, malo by to spôsobovať aj radosť. Dovoľte mi vyvodiť takéto prvé ponaučenie z rozprávky: Kúzlo začína tam, kde ideme cestou radosti. Každodenná radosť život okúzľuje.

Ale pokračujme v príbehu. Mužíček pomôže sedliakovi, „pretože v tvojom srdci vyklíčilo želanie”. Nie túžba po blahobyte, alebo chamtivosť po majetku motivovali želanie sedliaka, ale srdce – žiť takým životom, aký má naozaj byť. Táto túžba, vychádzajúca zo srdca, je pre mužíčka taká dôležitá, že neskôr zopakuje: „Keď budeš mať opäť v srdci nejaké želanie…” Čo to môže znamenať ?  Zjavne sú želania, ktoré vychádzajú „z brucha” alebo „z hlavy”, a želania, ktoré pochádzajú „zo srdca” (v tejto knihe ešte spoznáme tento rozdiel bližšie). Dovoľte mi teda vyvodiť takéto druhé ponaučenie z rozprávky: Kúzlo funguje iba pri želaniach, ktoré prichádzajú zo srdca. Dychtivosť a chamtivosť nedokážu urobiť nijaké zázraky, iba srdce.

Teraz poďme priamo k čarodejnému rituálu mužíčka, aby sa želanie srdca stalo skutočnosťou. Rituál predpisuje:

♥      napísať želanie ako prvý krok k jeho uskutočneniu („napíš ho na kúsok dreva”)

♥      potom ho spáliť („urob z neho oheň”)

♥      pritom sa pohybovať a tancovať („zakiaľ budeš tancovať okolo ohňa”)

♥      myslieť na želanie a nespúšťať ho z mysle („a myslieť na svoje želanie”)

♥      s vďakou a radosťou spievať („spievaj tieto slová”) a.

♥      predstavovať si splnenie želania („Dobre, že to mám – dobre, že to mám !”).

Vysvetlime si tento čarodejný rituál; jeho význam je tretím ponaučením z rozprávky:

Nestačí si želanie iba myslieť, mali by sme si ho napísať. V biblii sa nehovorí, že na počiatku bola myšlienka, ale: „Na počiatku bolo slovo.” Slovo – či už vyslovené alebo napísané -je vyslovená myšlienka, myšlienka, ktorá nezostáva v hlave, ale už našla cestu k uskutočneniu.

Alebo si vezmime závažné slová Yula Brynnera ako faraóna Ramesseho II. v historickom filme „Desať prikázaní”: „Tak je to napísané – tak nech sa aj stane !”

Prvý krok k uskutočneniu je slovo, v tomto prípade napísané slovo, na papier prenesené želanie, „lístok prianí” z nášho detstva. Dnes sa tomu hovorí skôr „objednávkový lístok”. Keď nám má život splniť želania, mali by sme odovzdať jasnú a jednoznačnú objednávku !  Sformulované a napísané želania sú na rozdiel od vágnych myšlienok jasné a jednoznačné.

Keďže tento prvý krok je taký dôležitý a mnohí zlyhajú už pri ňom (tak zlyháva aj splnenie želania), ozrejmime si bližšie význam napísania. Je to dôležité aj pre zmysluplné zaobchádzanie s touto knihou. Predstavte si, že listujete v katalógu zásielkového obchodného domu. Niečo sa vám zapáči a nadšene zvoláte: „To by som chcel !”, lenže dokiaľ neurobíte objednávku, spravidla písomnú, nepríde nič !  Až jasná a jednoznačná objednávka spôsobí, že vám zásielkový obchodný dom niečo pošle. Dobre, môže to znieť triviálne: „To vie predsa každý !” K našim želaniam sa však správame tak, akoby sme si ich nemuseli jasne a jednoznačne objednávať, akoby nadšené „To by som chcel !” stačilo. Napísanie svojich želaní je ako písomná objednávka. Takto sa manifestuje úplne iná energia. Z ešte nezreteľnej myšlienky sa stáva jednoznačné slovo, akt stvorenia. Nie „To by som chcel”, ale „To chcem práve teraz mať !  Tak je to napísané – tak nech sa aj stane !”

Prehĺbme ďalej túto myšlienku. Väčšinou si viac uvedomujeme, čo nechceme, než to, čo si naozaj želáme (naše želania bývajú napríklad takéto: nechcem také manželstvo, ako majú moji rodičia, nechcem mať starosti, už nechcem fajčiť…). Aby sme zostali v obraze: Ak zásielkovému obchodnému domu napíšeme, čo všetko nechceme, nedostaneme nijakú zásielku.

Urobte si jeden pokus: Spomeňte si na nejaké svoje dávne želanie a napíšte ho !  Pravdepodobne zistíte, že to vôbec nieje také jednoduché. Predstavte si, že „život” je zásielkový obchodný dom a vy musíte svoje želanie formulovať tak, aby bolo zreteľné a naozaj jednoznačne pochopiteľné. Upravujte formuláciu svojho želania tak dlho, až budete mať pocit – už je to v poriadku. Týmto malým cvičením zistíte, že je veľký rozdiel, či ste sa želaním iba vágne zaoberali v myšlienkach, alebo ste ho spresnili a konkretizovali na papieri. Zatiaľ si iba jednoducho uvedomte tento rozdiel. Je to prvý krok k splneniu želania, ale ešte zďaleka nie posledný.

Čo sa môžeme naučiť z tohto porovnania s objednávkou v zásielkovom obchodnom dome ?  Ak sa naše želania majú splniť, musíme si jasne, jednoznačne a pozitívne sformulovať písomnú objednávku želania.

Druhý krok čarodejného rituálu znie: Napísané želanie spáliť. Čo to má znamenať ?  Lístok s objednávkou, adresovaný zásielkovému obchodnému domu, predsa tiež nespálime, ale hodíme (doslova alebo v prenesenom zmysle) do poštovej schránky !

Teraz by sme mali odlíšiť materiálne želania od ideových. Rozdiel definujme takto: Materiálne želania si môžeme splniť, ak máme na to potrebné peniaze. Ideové želania si naproti tomu nesplníme peniazmi. Vitalitu a zdravie, ideálneho partnera, vysnívané povolanie, ktoré by nás napĺňalo, nič z toho si tiež nemôžeme objednať v zásielkovom obchodnom dome, želať si ich však môžeme. To nie sú materiálne želania, ale ideové.

Z tohto pohľadu je dokonca želanie mať „viac peňazí” len zdanlivo materiálnym želaním, v skutočnosti je to však ideové želanie !  Pretože „viac peňazí” si tiež nemôžem kúpiť, to by nedávalo zmysel. Ideovosť je skrytá za tým zdanlivo materiálnym želaním. Príklad: Môžem si kúpiť tiket športky (to niečo stojí), nie však výhru v športke. Nemôžem si kúpiť ani zvýšenie platu, môžem však urobiť pre to niečo v ideovej oblasti (napr. podať cenný výkon, alebo sa lepšie „predať”), aby som mal „viac peňazí” na konte. Rozdiel pozostáva teda v tom, že si teraz objednáme splnenie ideových želaní, napríklad „Chcem stretnúť svojho ideálneho partnera”. Kto je „zodpovedný” za splnenie tohto ideového želania ?  Povedzme jednoducho – živou Každý vie, čo je to „život”, nikto však presne nevie, ako funguje, ani len biológia (veda o živote) nedokáže „život” jednoznačne definovať.

Chceme teda poslať objednávku životu. Život, ktorý má želanie splniť, nemá nijakú poštovú schránku vedľa pošty s nápisom „Ideové objednávky životu.”

„Spálenie” môžeme teda vysvetliť ako rituál, ktorým „pošleme” lístok so želaním, objednávku, na adresu „Život”.

Želanie adresované životu musíme (ako pri poštovej schránke) odovzdať, teda zbaviť sa ho. Zostaňme pri našom obraze objednávky v zásielkovom obchodnom dome: Môžeme mať objednávkový lístok dávno vyplnený, nechať ho niekde ležať alebo ho nosiť so sebou. Až keď ho vhodíme do schránky, teda zbavíme sa ho, „začne to byť vážne”. Vtedy je to vybavené. Potom už netreba nič robiť. Potom už musíme iba čakať a prevziať, čo sme si objednali. Teda spálenie v našom kúzelnom rituáli môžeme vysvetliť tak, že „teraz to začne byť vážne”, „odosielame” svoje napísané ideové želanie, zbavujeme sa ho, zverujeme ho životu. Vtedy je to vybavené.

Rituál spálenia nám poskytuje ešte jeden význam. Keď niečo horí, zhorené prechádza do inej formy energie – popola a tepla. Spálenie predstavuje zmenu energie. Vieme, že energia sa nemôže stratiť, iba zmeniť. V našom malom cvičení sme zistili, že písomne zachytené želanie má „viac energie” než vágna myšlienka. Spálením objednávky prechádza želanie do inej, čisto energetickej sféry.

Mužíček ďalej odporúčal robiť počas rituálu veci, ktoré človeka tešia – tancovať a spievať. Celé naše telo sa zapája do tejto ceremónie, ktorá má „zaklínaním privodiť” splnenie želania. Odporúčaný rituál sa podobá indiánskemu dažďovému tancu. Zapamätajme si teda – pociťovať radosť za pomoci spevu a tanca je podstatná súčasť aj v rámci čarodejného rituálu.

Avšak to najrozhodujúcejšie, čo sa má pri tomto rituáli spievať, je vlastne kúzelná formula: „Dobre, že to mám, dobre, že to mám !” Spievame plní radosti, že sa už želanie splnilo !  Niet už nijakých pochybností, že sa želanie splní. Splnenie želania sa ospevuje už ako splnené. Táto myšlienka, táto kúzelná formula, je taká dôležitá, že sa jej budem v nasledujúcom odseku bližšie venovať.

Poďme ešte k štvrtému ponaučeniu z rozprávky: sedliak sa dostane do biednej situácie a – „hoci tomu sotva mohol uveriť” -jednoducho vyskúša čarodejný rituál !  A funguje to !

Je to predsa jasné – želanie sa nemôže splniť, keď v neho neverím.

S vierou je to však všelijako !  Aj tu môžeme v tomto príbehu nájsť hlbší význam: sedliak vykoná rituál, hoci nemôže uveriť, že bude fungovať. Tá inštancia, ktorá účinku tohto kúzla „nemôže uveriť”, je samozrejme rozum. Jednoduchým chápaním nemôže zázrakom porozumieť. Tým sa však zázrak vyznačuje !  Stane sa niečo, čo presahuje horizont chápania. Inými slovami: Toto pre rozum „sotva uveriteľné” je skôr známkou kvality kúzla. Keď už hovoríme o „rozume”, pochybnosti nie sú nijaký zázrak, iba vyjadrenie skeptického chápania.

Napriek svojim pochybnostiam sedliak jednoducho vyskúša čarodejný rituál. Popri pochybujúcom rozume existuje u neho zjavne aj iná inštancia, ktorá je silnejšia, ktorá napokon určí jeho konanie. Pre mňa je touto inštanciou intuitívne „vnútorné presvedčenie”. Je to iný druh viery, viera, ktorá vychádza zo srdca: Verím v život, verím, že zázraky sú možné. Vnútorne som si vždy istý, že moje kúzlo bude fungovať. Štvrté ponaučenie z rozprávky podľa mňa znie: Ver a buď si vnútorne istý, že želanie sa ti splní, aj keď tvoj rozum o tom pochybuje. On už je taký. Načúvaj svojmu srdcu a ver životu.

Predstavte si, že by ste museli pri každom nadýchnutí rozmýšľať, čo sa teraz vo vašom tele deje, alebo dokonca myšlienkami riadiť prísun kyslíka do tela.

Dýchanie je život, a „sotva tomu môžeme uveriť”, čo sa to vlastne deje v osemdesiatich biliónoch buniek nášho tela pri každom nadýchnutí. Napriek tomu žijeme bez toho, aby sme vedeli, ako to funguje. Jednoducho to robíme, bezmyšlienkovito dýchame a dokážeme to ešte aj v spánku. Život je zázrak, ktorý nemusíme chápať, aby sme ho mohli žiť.

Z knihy  Šanca na nový začiatok Kurt Tepperwein

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s