433384_vztah-klamstvo-milosrdne-lzi-mlcanie-mlcatAk v tebe prebleskne myšlienka, zadrž ju a nevyslovuj ju hneď, ale ju živ, pretože ona sa zadržaním v mlčaní zhutní, a získa na sile ako para v pretlaku.

Tlak a zahusťovanie má za následok vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje k sebe slabé. Rovnorodé myšlienkové formy sa tým všestranne priťahujú, spájajú a zosilňujú vždy viac silu vlastnej, pôvodnej myšlienky a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorená forma sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až v pretvorení podoby dozreje. To všetko cítiš dobre v sebe, ale stále si myslíš, že to je celkom iba tvoje vlastné chcenie.Nedávaš však do žiadnej veci iba svoje vlastné chcenie, ale máš pri ňom vždy aj cudzie!

Čo ti hovorí tento pochod?

Že len zlúčením početných jednotlivostí môže byť vytvorené niečo dokonalé! Vytvorené? Je to správne? Nie, iba sformované! Pretože nie je nič, čo by sa dalo vytvoriť skutočne nové; pri všetkom ide vždy len o nové formy, pretože všetky jednotlivosti vo veľkom stvorení už existujú. Tieto jednotlivosti majú byť len použité k službám na ceste k zdokonaleniu, čo sa deje zlučovaním.

Zlučovanie!

Neprechádzaj cez to rýchlo, ale sa snaž prehĺbiť v tomto pojme, že zrelosti a dokonalosti sa dosiahne len zlučovaním. Táto zásada spočíva v celom stvorení ako klenot, ktorý chce byť vyzdvihnutý! Je neoddeliteľne spojená so zákonom, že len dávaním možno aj prijímať! Čo je bezpodmienečne potrebné k správnemu pochopeniu týchto viet? Teda k ich prežitiu? Láska! A preto stojí v tajomstvách veľkého bytia láska ako najvyššia sila, ako neobmedzená moc!

Tak ako zlučovanie jednotlivú myšlienku utvára, brúsi a formuje, tak je to i s človekom samotným a s celým stvorením, v ktorom vznikajú nové útvary nekonečným zlučovaním existujúcich jednotlivých foriem silou chcenia a stávajú sa tak cestou k dokonalosti.

Dokonalosť ti nemôže poskytnúť jednotlivec, ale iba celé ľudstvo vo svojej rozmanitej svojráznosti! Každý jednotlivec má niečo, čo bezpodmienečne patrí k celku. Preto sa tiež stáva, že vysoko pokročilý človek, ktorý nepozná už pozemských žiadostí, miluje celé ľudstvo, nie jednotlivcov, pretože iba celé ľudstvo môže dať zaznieť očistou uvoľneným strunám jeho zrelej duše akord nebeskej harmónie. On nosí harmóniu v sebe, pretože zaznievajú všetky struny!

Vráťme sa k myšlienke, ktorá k sebe priťahovala cudzie formy, a stávala sa tým stále silnejšou a silnejšou: Nakoniec sa v pevne spojených mocných vlnách preleje cez teba, prenikne aurou tvojej osoby, a pôsobí svojím vplyvom na ďalšie okolie.

To nazýva ľudstvo osobným magnetizmom. Nezasvätení hovoria: „Ty niečo vyžaruješ!“ Podľa osobnej svojráznosti buď nepríjemné alebo príjemné. Príťažlivé alebo odpudzujúce. Tak sa to pociťuje!

Avšak ty nič nevyžaruješ!

Dej tvorenia týchto pocitov v druhých ľuďoch má svoj pôvod v tom, že ty priťahuješ magneticky všetko duchovne rovnorodé k sebe. A toto priťahovanie ostatní pociťujú. Avšak aj v tom je vzájomné pôsobenie. V tomto spojení druhý vycíti zreteľne tvoju silu, a tým sa prebúdzajú „sympatie“.

Maj vždy pred očami: Všetko duchovné je, vyjadrené našimi pojmami, magnetické, a tiež je ti známe, že silnejšie premáha vždy slabšie tým, že ho priťahuje a vstrebáva. Tým je „chudobnému (slabému) zobraté ešte aj to málo, čo má“. Stáva sa závislým.

Nie je v tom žiadne bezprávie, ale deje sa tak podľa Božích zákonov. Človeku je potrebné sa iba vzchopiť, správne chcieť, a je pred tým ochránený.

Možno sa teraz spýtaš: Čo potom, keď budú chcieť byť všetci silní? Keď už nikomu nebude čo vziať? Potom, milý priateľ, nastane dobrovoľná výmena, ktorej základom je zákon, že len v dávaní sa smie aj prijímať. To však nebude žiadna stagnácia, ale zmizne všetko menejcenné.

Tak sa stáva, že kvôli lenivosti sú mnohí duchom závislí, a nemajú skoro žiadnu schopnosť vytvárať vlastné myšlienky.

Treba zdôrazniť, že sa priťahuje len rovnorodé. Preto existuje príslovie: „Rovný rovného si hľadá.“ Tak sa nájdu vždy pijani, „sympatie“ majú k sebe fajčiari, hráči, táraji atď., avšak aj ušľachtilí sa stretávajú k spoločnému vznešenému cieľu.

To však teraz pokračuje ďalej: Čo k sebe usiluje duchovne, prejaví sa nakoniec aj fyzicky, pretože všetko duchovné preniká do hrubohmotného; pričom musíme brať do úvahy zákon spätného účinku, pretože myšlienka zostáva vždy spojená so svojím pôvodcom, a v tomto spojení vyvoláva spätné žiarenie.

Hovorím tu vždy iba o skutočných myšlienkach, ktoré v sebe nesú životnú silu duševného cítenia. Nie o plytvaní silou tebe zvereného nástroja, mozgovej hmoty, ktoré vytvára iba prchavé myšlienky javiace sa len ako nejasné pary v divokom zmätku, ktoré sa našťastie veľmi skoro rozplynú. Takéto myšlienky ťa stoja len čas a silu, a premrhávaš tým zverený ti majetok.

Ak napríklad o niečom vážne hĺbaš, stáva sa mocou mlčania táto myšlienka v tebe silne magnetickou, priťahuje k sebe všetko podobné, a tým sa oplodňuje. Dozrieva a prekračuje rámec bežného, preniká tým dokonca aj do iných sfér a dostáva odtiaľ príliv vyšších myšlienok… inšpiráciu! Preto musí pri inšpirácii základná myšlienka vychádzať vždy od teba samotného, na rozdiel od mediality; musí vytvoriť most k onomu svetu, k svetu duchovnému, aby tam vedome čerpala z prameňa. Preto inšpirácia nemá nič spoločné s medialitou. Tým v tebe myšlienka dozrela. Pristupuješ k uskutočneniu a privádzaš prostredníctvom svojej sily zhusťovaním k prevedeniu to, čo sa už predtým vznášalo vo vesmíre v nespočetných jednotlivostiach ako myšlienkové formy.

Týmto spôsobom vytváraš spolu s duchovne dávno existujúcim prostredníctvom zlučovania a zhusťovania novú formu! Tak sa menia v celom stvorení vždy len formy, pretože všetko ostatné je večné a nezničiteľné.

Chráň sa pred zmätenými myšlienkami a každou plytkosťou v myslení. Povrchnosť sa tu trpko vymstí, pretože ťa rýchlo zníži na ihrisko cudzích vplyvov, čím sa staneš veľmi ľahko mrzutým, náladovým a nespravodlivým k svojmu najbližšiemu okoliu.

Ak máš skutočnú myšlienku a pevne na nej trváš, tak nakoniec musí nahromadená sila nútiť aj k uskutočneniu, lebo proces vývoja všetkého sa odohráva iba duchovne, pretože každá sila je len duchovná! Čo sa potom stáva pre teba viditeľným sú vždy len posledné prejavy a účinky predchádzajúceho duchovne magnetického deja, ktorý sa trvalo rovnomerne uskutočňuje podľa pevne stanoveného poriadku.

Pozoruj, a keď myslíš a cítiš, je ti hneď podaný dôkaz, že všetok vlastný život môže byť v skutočnosti len duchovný, jedine v ktorom spočíva vznik a tiež aj vývoj. Musíš dôjsť k presvedčeniu, že všetko, čo vidíš telesným zrakom, sú v skutočnosti len účinky večne usilujúceho ducha.

Každý čin, dokonca aj najmenší pohyb človeka je vždy vopred duchovne chcený. Telá pritom hrajú iba rolu duchovne oživených nástrojov, ktoré sami najskôr došli k zhutneniu silou ducha. Taktiež stromy, kamene a celá zem. Všetko je oživené, preniknuté a poháňané tvorivým duchom.

Pretože je však všetka hmota, teda všetko pozemsky viditeľné, len dôsledkom duchovného života, nebude ti zaťažko pochopiť, že podľa druhu nás najbližšie obklopujúceho duchovného života vytvárajú sa aj pomery pozemské. Čo z toho logicky vyplýva, je jasné: Ľudstvu samotnému je múdrym zariadením stvorenia daná moc, aby si samo tvorilo a formovalo pomery silou samotného Stvoriteľa. Blaho tomu, kto používa tejto sily len k dobrému! Beda však, ak sa dá zviesť, aby ju používal ku zlu!

Duch je u ľudí len obklopený a zatemnený pozemskými žiadosťami, ktoré sa na ňom držia ako nečistoty, zaťažujú ho a strhávajú dole. Jeho myšlienky sú teda činmi vôle, v ktorých spočíva sila ducha. Človek sa môže rozhodnúť myslieť dobre alebo zle, a môže tým Božskú silu viesť k dobru alebo ku zlu! V tom spočíva zodpovednosť, ktorú človek nesie, lebo za to ho neminie odmena alebo trest, pretože všetky následky myšlienok sa vracajú k východiskovému bodu prostredníctvom stanoveného vzájomného pôsobenia, ktoré nikdy nezlyhá a je v tom úplne neochvejné, teda neúprosné. Tým taktiež neúplatné, prísne a spravodlivé! Nehovorí sa to isté aj o Bohu?

Ak dnes mnohí protivníci viery nechcú vedieť nič viac o Božstve, nemôže to nič zmeniť na skutočnostiach, o ktorých sa zmieňujem. Ľuďom je potrebné len vypustiť slovíčko „Boh“, zahĺbiť sa vážne do vedy, a potom nájdu presne to isté, ibaže vyjadrené inými slovami. Nie je potom smiešne sa ešte o tom hádať? Žiadny človek nemôže obchádzať prírodné zákony, nikto nemôže plávať proti ich prúdu. Boh je sila, ktorá poháňa prírodné zákony, sila, ktorú doposiaľ nikto nepochopil, nikto nevidel, ale ktorej účinky musí vidieť, cítiť a pozorovať každý denne, v každú hodinu, ba v zlomkoch každej sekundy, ak len vidieť chce; v sebe, v každom zvierati, v každom strome, v každej kvetine, v každej žilke listu, ktorý sa derie z púčika, aby vyšiel na svetlo. Nie je to zaslepenosť tvrdošijne sa tomu protiviť, zatiaľ čo každý, aj títo úporní odporcovia samotní, existenciu tejto sily potvrdzujú a uznávajú? Čo je to teda, čo im bráni, aby túto uznávanú silu nazývali Bohom? Je to detinský vzdor? Alebo istá ostýchavosť, keby si museli priznať, že po celú tú dobu sa tvrdošijne snažili zaprieť niečo, čoho existencia im bola odjakživa jasná?

Možno nič z toho. Príčina spočíva v tom, že sa ľudstvu z tak mnohých strán predkladali znetvorené obrazy veľkého Božstva, s ktorými pri vážnom bádaní nemohlo súhlasiť. Všeobsahujúca a všetko prenikajúca sila Božstva sa predsa musí znížiť a zneuctiť pri pokuse vtesnať ju do obrazu!

Pri hlbokom premýšľaní sa s ňou nedá uviesť do súladu žiadny obraz! Práve preto, že každý človek v sebe chová myšlienku Boha, bráni sa v predtuche proti obmedzeniu tej veľkej, nepochopiteľnej sily, ktorá ho stvorila, a ktorá ho vedie.

Dogma nesie vinu na veľkej časti tých, ktorí vo svojom odpore zachádzajú príliš ďaleko, veľmi často i proti istote žijúcej v ich vnútri.

Ale nie je ďaleko hodina, kedy príde duchovné prebudenie! Kedy sa budú správne vysvetľovať slová Spasiteľa a správne chápať jeho veľké dielo vykúpenia, pretože Kristus nám priniesol vyslobodenie z temnôt tým, že nám ukázal cestu k Pravde, ukázal cestu človeka k svetlým výšinám! A krvou na kríži spečatil svoje presvedčenie!

Pravda nebola ešte nikdy iná, ako bola už vtedy, aká je dnes, a bude ešte o desať tisíc rokov, pretože je večná!

Učte sa preto poznávať zákony, ktoré spočívajú vo veľkej knihe celého stvorenia. Podriadiť sa im znamená: Milovať Boha! Pretože tým nevnášaš do harmónie žiadny nesúlad, ale prispievaš k tomu, aby zvučný akord zaznel v plnej výške.

Či teda povieš: podriaďujem sa dobrovoľne existujúcim prírodným zákonom, pretože je to pre moje dobro, alebo ak hovoríš: odovzdávam sa do Božej vôle, ktorá sa prejavuje v prírodných zákonoch, alebo v onej nepochopiteľnej sile, ktorá poháňa prírodné zákony… je tu nejaký rozdiel v účinku? Sila je tu a ty ju uznávaš,musíš ju predsa uznať, pretože ti nič iné nezostáva, akonáhle čo len trochu rozmýšľaš… a tým uznáš svojho Boha, Stvoriteľa!

A táto sila pôsobí v tebe i pri myslení! Nezneužívaj ju preto na zlé, ale mysli na dobro! Nikdy nezabudni: Keď vytváraš myšlienky, používaš Božiu silu, s ktorou si schopný dosiahnuť najčistejšieho a najvyššieho!

Nikdy neprestávaj dbať na to, že všetky následky tvojho myslenia padajú stále späť na teba, vždy podľa sily, veľkosti a rozsahu účinku myšlienky, v dobrom ako i v zlom.

Pretože však myšlienka je duchovná, vracajú sa aj následky duchovne. Zasiahnu ťa preto rovnako, buď tu na zemi, alebo neskôr po tvojom odlúčení v duchovne. Nie sú predsa viazané na hmotu, pretože sú duchovné. To ukazuje, že rozkladom tela sa nezbavíš odplaty! Odplata príde v spätnom účinku isto, skôr alebo neskôr, určite tu alebo tam. So všetkými svojimi skutkami zostávaš v pevnom duchovnom spojení, pretože aj pozemské hmotné skutky majú predsa duchovný pôvod v splodenej myšlienke a pretrvajú, i keby všetko pozemské prestalo existovať. Preto sa hovorí správne: „Tvoje skutky ťa očakávajú, pokiaľ ťa ešte v spätnom účinku nezasiahla odplata.“

Ak si pri spätnom účinku ešte tu na zemi, alebo ak si tu už znovu, prejaví sa potom sila následkov z duchovna vždy podľa ich druhu ako v dobrom tak i v zlom na pomeroch, na tvojom okolí alebo priamo na tebe samom, na tvojom tele.

Nech je tu ešte raz obzvlášť na to dôkladne poukázané: Samotný skutočný život sa odohráva v duchovne! A to nepozná čas, ani priestor, a preto ani žiadne odlúčenie. Stojí nad pozemskými pojmami. Z toho dôvodu ťa následky zasiahnu nech si kdekoľvek, v čase, keď podľa večného zákona sa účinok vracia k východisku. Nič sa pri tom nestratí, všetko príde isto.

To rieši tak často kladenú otázku, ako je možné, že zjavne dobrí ľudia musia niekedy v pozemskom živote ťažko trpieť, takže sa na to pozerá ako na bezprávie.Sú to odplaty, ktoré ich museli zasiahnuť!

Teraz poznáš riešenie tejto otázky, lebo tvoje dočasné telo pri tom nehrá žiadnu úlohu. Veď tvoje telo nie si ty sám, nie je to celé tvoje „ja“, ale len nástroj, ktorý si si zvolil, alebo ktorý si bol nútený prijať podľa existujúcich zákonov duchovného života, ktoré môžeš nazývať aj kozmickými zákonmi, ak sa ti to zdá takto zrozumiteľnejším. Terajší pozemský život je len krátky úsek tvojho vlastného bytia.

Myšlienka, keby pri tom nebolo žiadneho úniku, žiadnej moci, ktorá pôsobí proti tomu ako ochrana, by bola zdrvujúca. Ako by tu mnohý musel zmalomyseľnieť, keď sa duchovne prebudí, a priať si, aby radšej ešte spal v starom spôsobe. Veď predsa nevie, čo všetko naňho čaká, čo ho ešte zasiahne v spätnom pôsobení z minulosti! Alebo, ako ľudia hovoria: „Čo bude musieť odčiniť.“

Buď však bez starosti! S prebudením je ti v múdrom usporiadaní veľkého stvorenia ukázaná aj cesta prostredníctvom sily dobrého chcenia, na ktorú som už obzvlášť poukázal, a ktorá zmierňuje alebo úplne odsunie nebezpečenstvo rozuzľujúcej sa karmy. Aj to vložil Otcov Duch do tvojich rúk. Sila dobrého chcenia šíri okolo teba kruh, ktorý je schopný rozložiť valiace sa zlo, alebo ho aspoň vo veľkej miere oslabiť, presne tak, ako chráni zemeguľu vrstva vzduchu. Avšak sila dobrého chcenia, táto silná ochrana, sa pestuje a podporuje mocou mlčania.

Preto k vám hľadajúcim ešte raz naliehavo volám: Udržujte krb svojich myšlienok čistý, a potom sa v prvom rade cvičte vo veľkej moci mlčania, ak sa chcete dostať nahor.

Otec vložil silu ku všetkému už do vás! Potrebujete ju len využiť!