Čo sa deje s tými, ktorí neplnia stanovené podmienky?
Taký človek je čiernou ovcou. V tomto okamihu na scénu vstupuje šiesta ilúzia. Existuje súd, ktorý môže určiť, či človek plní svoje podmienky, alebo nie? Ilúzia v ľudskom vedomí ide tak ďaleko, že zasahuje aj Boha a Boh sa stáva hlavným sudcom. Vynájdenie súdu je perfektný atribút hry života. Mnohí tomu uverili a žijú v strachu, že budú potrestaní. Súd a odsúdenie hlboko zraňujú človeka, a preto je táto ilúzia tak účinná. Prekáža prežívaniu toho, kto je človek v skutočnosti.
Súd je od lásky veľmi vzdialený. Kto môže potrestať nesmrteľnú dušu? Ona je božská. Kto môže potrestať Boha? Boh je láska. Duša je nesmrteľná, ale telo žije na zemi a jeho môžu súdiť a trestať. To sa však deje len vtedy, keď je telo od duše oddelené. Čím väčšie je toto oddelenie, tým do väčšej ilúzie je telo ponorené. Tým viac je pre telo súd a trest reálnejší. Táto ilúzia súdu a trestu nás priviedla k tomu, že sa človek cíti hriešnym už pred narodením.
Už má na sebe pečať hriešnikov (sexuálny akt, akt stvorenia – je hriešny). Väčšina ľudí má strach, že budú zatratení. Táto ilúzia priviedla k mýtusu, že je človek večným otrokom. Boh ho potrestal a vyhnal z raja. Keď žije človek v ilúzii, duchovnosť sa skresľuje tiež. Ilúzie existujú preto, aby sme vyskúšali samých seba, ako neposudzujúcich. Nespravodlivosť – to je ilúzia. U Boha niet vinníkov. Ale to neznamená, že nič nemusíme pozorovať a nevidieť. Vždy je potrebné vidieť, pozorovať a naberať skúsenosť. V každej situácii je dôležitý náš postoj, ktorý nám ukazuje kto sme. Súd, pocit viny a strach – to sú najnižšie body ilúzie.
Cestou k sebe... 