Pred mnohými rokmi som napísal knihu, ktorá sa volala Inšpirácia. Vychádzal som zo slov in-spire, in-spirito – „v duchu“.

intuitionKedysi dávno žil na tejto planéte veľký učiteľ menom Pataňdžalí, ktorý povedal: „Keď ste inšpirovaní k nejakej veľkej veci, k nejakému úžasnému nápadu, všetky vaše myšlienky sa vymania z pút. Vaša myseľ prekoná akékoľvek obmedzenia, vaše vedomie sa rozšíri všetkými smermi a vy sa ocitnete v novom, nádhernom svete.“ Ďalej povedal – a práve na to sa vás chcem opýtať – že keď ste inšpirovaní, prebudia sa vo vás latentné sily, schopnosti a talenty, takže zistíte, že ste oveľa schopnejší, ako ste si mysleli. Skoro ako keby ste si uvedomili, že ste Boh alebo Zdroj, Tao, Božská myseľ či akokoľvek chcete nazvať ten Zdroj Energie, o ktorom a z ktorého hovoríte vy.

My to v poslednej dobe vysvetľujeme takto: Keď sa ráno zobudíte, máte potenciál nachádzať sa na najvyššej frekvencii, preto- že počas spánku sa zastaví hybná sila vašej príťažlivosti. Takže tesne po prebudení, kým nezačnete rozmýšľať o tom, čo zlého sa stalo včera alebo čo nepríjemného musíte urobiť dnes, máte najlepšiu šancu zladiť sa s Čistou, Pozitívnou Energiou. Ak sa na ňu dokážete sústrediť aspoň chvíľu tak, aby nabrala hybnú silu, začnete sa dostávať do súladu s vedomím Zdroja Energie, ktorý si je neustále vedomý všetkého, čo robíte.

Lenže to sa nestane len tak samé od seba. Musíte sa na to sústrediť, dostať sa s tým do súladu. To je ten najlepší spôsob, ako to opísať. Inak povedané, Zdroj je tu stále a pre každého. My sme tu stále. Preto keď si uvedomujete prítomnosť Zdroja a nevysielate vibrácie, ktoré vám bránia byť so Zdrojom v súlade, zažívate úžasné okamihy. Je možné žiť tak nepretržite. Ľudia označujú tých, ktorí to dokážu, za „majstrov“. Ale v skutočnosti to dokáže každý jeden z vás. Je to vlastne majstrovské ovládanie sústredenia, zamerania sa. Presne to to je. Hybná sila včasného rána.

Každé ráno sa budím okolo tretej. Veľký básnik Rúmí, ktorý žil kedysi dávno, povedal: „Ranný vánok má pre teba tajomstvá. Nelíhaj si späť do postele. Nelíhaj si späť do postele. Nelíhaj si späť do postele.“ Mnohé zo svojich kníh som napísal práve v takýchto časných hodinách. Čo to znamená? Čo ma to budí takmer na minútu presne? Vo filme The Shift (Premena)* je budík, na ktorom je stále 03:13. Sú to vari anjeli? Alebo Božský Zdroj? Snaží sa mi niekto povedať: „O tomto čase ťa nič nerozptyľuje“?

Hlavne chceme zdôrazniť, že Zdroj je tu pre vás naozaj stále. V tvojom prípade ide o to, že si sa z nejakého dôvodu rozhodol načúvať práve o tomto čase. * Film W. Dyera z r. 2009 v štýle filmov Tajomstvo – The Secret alebo Čo my len vieme?! (pozn. prekl.) Nikto ma pritom nerozptyľuje. A presne to je na tom dôležité. Čo je v tom čase také zvláštne? Prečo si vtedy viac naladený, viac vnímavý? Ide o to, že kým si spal, zotrvačnosť tvojich myšlienok ustala takže vtedy nevysielaš žiadne rozporuplné vibrácie a dokážeš lepšie načúvať. Keď sa Esther zobudí takto skoro, povie si: „Som už hore? Lebo ak hej, tak vstanem.“ Keďže v tej chvíli v sebe nemá odpor, ľahšie vníma nami vysielané myšlienky. A o to ide. Áno.

Ale pre mňa nastávajú práve vtedy, uprostred noci, najtvorivejšie okamihy. Zamysli sa nad tým, prečo je to tak. Stačí si myslieť nejakú myšlienku iba 17 sekúnd a zákon príťažlivosti k nej už aj privedie ďalšiu podobnú. Tak vzniká a pôsobí zotrvačnosť alebo hybnosť.* Ako to myslíte, že zákon príťažlivosti privedie k jednej myšlienke ďalšiu, jej podobnú? Čo je to zákon príťažlivosti?  V origináli momentum. Dajme tomu, že sa ráno zobudíš, a namiesto čistého priestoru, ktorý máš potenciálne k dispozícii, začneš rozmýšľať o problémoch, ktoré si riešil včera v práci.

Myslíš na určité rozhodnutie, ktoré budeš musieť urobiť, a na všetky s tým spojené nepríjemnosti. Stačí, aby si sa na to sústredil púhych 17 sekúnd, a do tvojej mysle sa začnú dostávať ďalšie podobné myšlienky. Ak na ne budeš myslieť ďalších 17 sekúnd, zotrvačnosť začne narastať. Po ďalších 17 sekundách sa hybná sila ešte zvýši, až kým neprekročíš prah, ktorý predstavuje 68 sekúnd. Za taký kratučký čas si prepásol príležitosť dostať sa do súladu so Zdrojom! Nedávno sa to prihodilo Esther. Povedali sme jej: „Nevadí, vždy môžeš začať odznova, s pozitívnejšími myšlienkami, na druhý deň.“ Ale Esther odpovedala: „Odmietam akceptovať, že by som mala čakať až do zajtra, kým sa nedostanem na vyšší disk! Viem, že to dokážem aj skôr, ak sa na to budem správne sústrediť.“

Súhlasíme, že cieleným sústredením je možné opäť sa dostať do prúdu pozitívnejších myšlienok. Ale oveľa jednoduchšie je urobiť tak ešte skôr, ako sa negatívna zotrvačnosť vôbec rozbehne. Zákon príťažlivosti je vlastne taký „vibračný motor“, ktorý všetko riadi. O zákone príťažlivosti sa nedá hovoriť bez pojmu zotrvačnosť, pretože myšlienky majú svoju zotrvačnú, hybnú silu. Ak si nejakú myšlienku myslíte dosť dlho, stane sa z nej veľmi pevný návyk. Presne to je presvedčenie. Presvedčenie je len myšlienka, ktorú si myslíte stále znova a znova. Niekedy si udržiavate presvedčenia, ktoré vám nie sú na úžitok. Ale ráno po zobudení sú tieto presvedčenia málo aktívne, takže máte možnosť nájsť si nejaké iné, také, ktoré pochádzajú zo Zdroja a teda zodpovedajú tomu, kto naozaj ste a čo naozaj viete. A čo keď sa zobudíte a napadne vám nie- čo pozitívne, napríklad: „Vyliečim sa z toho a toho…“? Hej, to je dobrá vec, akonáhle uvediete do pohybu takúto zotrvačnosť.

A tiež by v tom prípade platilo pravidlo 17 sekúnd? Pravidlo 17 sekúnd platí pre všetko. Je nesmierne nápomocné zobrať do úvahy, že zákon príťažlivosti reaguje na tie vibrácie, ktoré momentálne vysielate – či už si toho ste, alebo nie ste vedomí – a teda sa vždy rozbieha určitá zotrvačnosť. Takže na va- šom mieste by sme to robili tak, že keby sme z nejakej myšlienky mali dobrý pocit, sústredili by sme sa na ňu. Mysleli by sme na ňu čo najviac. Rozprávali by sme o nej. Zapísali by sme si ju. Bavili by sme sa o nej s inými ľuďmi. Zámerne by sme posilňovali a zvyšovali jej zotrvačnosť – ako keď roztáčate koleso. Avšak v prípade ťaživej, nepríjemnej myšlienky by sme sa zo všetkých síl snažili zovšeobecniť ju.

Totiž, čím sú myšlienky špecifickejšie, tým rýchlejšie sa roztáča koleso zotrvačnosti. A čím sú myšlienky všeobecnejšie, tým viac sa zotrvačnosť spomaľuje. Keď bola Esther v San Franciscu, žasla nad tým, aké strmé sú tam ulice a že po nich vôbec jazdia autá. Predstav si, že vyjdeš autom na taký kopec, vystúpiš, vypneš motor a uvoľníš ručnú brzdu. A len tak zo srandy auto trochu postrčíš. Nuž, je ti jasné, čo sa stane – auto sa začne rútiť dolu kopcom. Ale keby si sa pred to auto okamžite, ešte na vrchu kopca, postavil a nechal ho, nech do teba narazí, pomerne ľahko by si ho zastavil.

Ako si spoluvytvárame svoje životy Hicks Esther, Dyer Wayne