slunečnikvet-anna.blog.czVo vesmíre sú roztrúsené drobné čiastočky zla. Ich celkový súčet však v porovnaní s dobrom, hojnosťou, nádejou a bezvýhradnou láskou, ktorými je kozmos doslova zaplavený, predstavuje iba zrnko piesku na rozľahlej pláži. Hlavnými zložkami nadpozemských sfér sú láska a prijatie. Všetko, čo sa nimi nevyznačuje, okamžite budí dojem, že do týchto svetov nepatrí.

Slobodná vôľa má však svoju cenu. Je ňou strata lásky a prijatia alebo odpadnutie od nich. Sme slobodní, no obklopuje nás prostredie, v ktorom sa nám zdá, že takí nie sme. Slobodná vôľa má pre naše fungovanie na zemi veľký význam. Jedného dňa všetci zistíme, že jej zmyslom je postarať sa o to, aby sme vo vyšších dimenziách, kde neplynie čas, stúpali. Náš život tu dole sa nám môže zdať bezvýznamný, lebo v porovnaní s inými životmi a svetmi vo viditeľných i neviditeľných vesmíroch je naozaj nepodstatný. Zároveň však má veľký význam. Našou úlohou na zemi je totiž dorásť k Božskému. Tento náš vývoj pozorne sledujú bytosti z vyšších sfér – duše a žiarivé gule (bytosti, ktoré som zbadal vysoko nad sebou v Bráne a pokladám ich za základ našej predstavy o anjeloch).

Sme duchovné bytosti, ktoré momentálne obývajú smrteľné mozgy a telá. Tie vznikli počas evolúcie ako produkt zeme a odrážajú jej požiadavky. Robíme skutočné rozhodnutia. Pravé myslenie nie je vecou mozgu. Sme však zvyknutí (sčasti nás tak vycvičil práve tento orgán) spájať ho s tým, čo si myslíme a kto sme. Prestali sme si uvedomovať, že vždy sme viac ako fyzický mozog a telo, ktoré nás iba počúvajú na slovo (alebo by to aspoň mali robiť).

Pravé myslenie nedosahuje fyzickú úroveň. Stojí v pozadí myšlienkových procesov, ktoré prebiehajú v mozgu, a zodpovedá za všetky skutočne následné rozhodnutia, čo vo svete robíme. Takéto myslenie nezávisí od lineárnej dedukcie. Prebieha bleskurýchle a vytvára spojenia na rozličných úrovniach, ktoré na seba nadväzujú. Ak sa bežné myslenie ocitne zoči-voči tejto slobodnej vnútornej inteligencii, je beznádejne pomalé a nešikovné. Práve jemu vďačíme za to, že v koncovom pásme chytíme futbalovú loptu, prídeme s nečakaným vedeckým vysvetlením alebo zložíme skvelú pieseň. Podvedomé myslenie je k dispozícii vždy, keď ho potrebujeme. Až pričasto však k nemu nevieme nájsť prístup alebo v neho neveríme.

Zažiť myslenie mimo mozgu znamená vstúpiť do sveta okamžitých spojení, kde sa nám bežné myslenie (obmedzené fyzickým mozgom a rýchlosťou svetla) zdá beznádejne pomalé a úmorné. Naše pravé, hlboké ja je celkom slobodné. Neochromujú a neohrozujú ho činy, čo sme urobili v minulosti, netrápi sa identitou či spoločenským postavením. Chápe, že sa nemusí báť pozemského sveta, preto necíti potrebu povzbudzovať sa slávou, bohatstvom či dobýjaním.

Je to pravé duchovné ja, ktoré jedného dňa znovuobjaví každý z nás. Kým však nadíde tento deň, mali by sme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme obnovili spojenie s týmto zázračným aspektom nášho ja – rozvíjali ho a presúvali do popredia. Táto bytosť práve teraz žije v našom vnútri. Boh chce, aby sme boli práve ňou.

Ako sa teda máme priblížiť k svojmu pravému, duchovnému ja? Prejavovaním lásky a súcitu. Prečo by sme to mali robiť? Lebo láska a súcit nie sú iba abstraktné pojmy, za ktoré ich mnohí z nás pokladajú. Sú skutočné, konkrétne. Predstavujú konštrukciu duchovných ríš.

Mnohí ľudia vnímajú Boha ako neosobného. Je to jedna z najväčších chýb, aké robia. Áno, Boh sa skrýva za číslami, faktmi, vedomosťami či schopnosťami a predstavuje vesmírnu dokonalosť, ktorú už veľmi dlho meria a usiluje sa pochopiť veda. Óm je však – zdanlivo paradoxne – aj „ľudský“, dokonca oveľa ľudskejší ako vy či ja. Našu situáciu chápe (a súcití s ňou) hlbšie a osobnejšie, ako si vieme predstaviť. Vie totiž, na čo sme zabudli a chápe, aké hrozné je čo i len chvíľu žiť bez spomienok na Božské.

Pohľad do večnosti Dr. Eben Alexander