Väčšina ľudí si okolitý svet uvedomuje len okrajovo, najmä ak sa pohybujú v dôverne známom prostredí. Značnú časť ich pozornosti pohlcuje hlas v ich hlave. Niektorí ľudia akoby ožívali až vtedy, keď cestujú a navštevujú neznáme miesta, cudzie krajiny. V takých chvíľach sa ich vedomie zameriava predovšetkým na spracovanie zmyslových vnemov a zážitkov a myslenie ustupuje do úzadia. Stávajú sa prítomnejšími. Iní zasa zostávajú úplne posadnutí svojím vnútorným hlasom. To, čo vnímajú a prežívajú, si potom v mysli skresľujú zjednodušujúcimi súdmi. Čítať ďalej
Kategórie
Cestou k sebe... 