Nasledujúce mýšlienky sú vybraté z časopisu Sophia

downloadSOPHIA č. 5, článok  Svetlo na astrólogiu 1

Mnohí prezentujú astrológiu tak, že vzniká nesprávna predstava, akoby hviezdy boli čosi cudzie, čo na ľudskú dušu pôsobí (predurčuje ju) zvonka a násilne. To prirodzene musí vzbudzovať odpor všetkých zdravo cítiacich ľudí s rozvinutým zmyslom pre slobodu a spravodlivosť.

„Strašidlo predurčenosti” a „strašidlo náhody”

Pre nás sú nadovšetko dôležité tieto tri otázky: Čo je osud? Aký je zmysel života? A v čom spočíva sloboda človeka, kedy je vlastne človek slobodný? Oba uvedené extrémne názory – predurčenosť aj náhodilosť – zrejme uvrhujú ľudského ducha do neslobody. Lebo aj vtedy, keď všetko je dané, aj vtedy, keď nič nie je isté, stráca ľudské úsilie po Dobre zmysel. Aj uprostred chaosu, v ktorom neplatia žiadne pravidlá – aj uprostred už hotového vesmíru, je človek bezmocný, zbytočný.

Je zrejmé, že na svete existuje viac ako len dvanásť druhov ľudí a ľudských osudov. Hovoriť niečo len na základe znamenia, je ako keby ste chceli predpovedať, či niekoho príjmu alebo nepríjmu do zamestnania len podľa toho, či vie po anglicky. Znalosť jazyka je dôležitý faktor. Okrem toho sú tu však stovky ďalších faktorov, ktoré spolurozhodujú o tom, či to-ktoré zamestnanie získa alebo nie.

Kým sa pojmy osud a sloboda budú vysvetľovať tak hmlisto ako doteraz, kým ľudia pri vyslovení týchto dvoch slov nebudú chcieť mať na mysli žiadnu konkrétnu predstavu, zostanú tieto pojmy stále bez úžitku. Uvedomme si, prosím, že toto nie sú filozofické, ale praktické otázky. Za to, že sa ľudia odmietajú týmito otázkami zaoberať ako nedôležitými, platia vlastnými životmi – nie abstraktnými, filozofickými, ale úplne konkrétnymi životmi! Nie je pravda, že obyčajný človek nezastáva žiaden filozofický názor. Každý jeden z ľudí zastáva na všetky filozofické otázky – vrátane otázky o zmysle života, slobode a predurčení – názor svojím vlastným životom – a za tento svoj postoj nie bude, ale je súdený! Ľudia zastávajú polovedomé avšak úplne konkrétne postoje k tomu, kde sú hranice ich slobody; čo nemôžu a čo môžu ovplyvniť a ako. Podľa svojho postoja potom konajú – a podľa toho konania je potom aj výsledok. Keď si napríklad v stredoveku mysleli, že morová nákaza je nejaký nezmeniteľný trest Boží, ktorý nemožno ovplyvniť a nerobili ani základné hygienické opatrenia, jasne tým demonštrovali svoj nerozumný, nevedomý postoj. A keď si v 20. storočí ľudia myslia, že prírodné katastrofy, „únava materiálu”, neúrodnosť pôdy alebo vznik nových vírusov sú čírymi zhodami mechanických okolností nezávislých od ľudského vedomia, je to nevedomosť rovnako strašná.

Zdetinšťujúci, odmietavý postoj k astrológii sa – okrem veľkej neznalosti problematiky – zakladá na dvoch veľmi urýchlených, letmých postojoch: po prvé, že súčasná fyzika už odhalila posledné tajomstvo vesmíru, čiže na vševedúcnosti vedca: inak by si žiaden z nich nemohol dovoliť povedať, že astrológia odporuje všetkým prírodným zákonom – keď ich všetky nepozná. A po druhé, že v minulosti žili na Zemi len samí poverčiví primitívi, akým možno bez váhania pripísať aj to najdetinskejšie počínanie a všetky druhy nezmyslov.

Čo vyžarujú planéty?
Pôsobenie planét nie je hrubohmotné, ale jemnohmotné! Tak, ako človek nemá len fyzické, ale zároveň aj viaceré jemnohmotné telá, aj planéty nie sú len fyzickými, ale zároveň aj éterickými a astrálnymi telesami. Sú to jemnohmotné telesá planét, ktoré pôsobia na jemnohmotné telo človeka; pôsobenie hrubohmotných nebeských telies na hrubohmotné telo človeka je zanedbateľné. Sú to duševné sily, ktoré pôsobia na dušu človeka. Osud predsa nepôsobí tak, že by niekoho niekam fyzicky odtiahol pomocou gravitačného alebo magnetického poľa! Osud pôsobí zvnútra, z ľudskej duše. V gréckych bájach je to prekrásne zobrazené, že človek sa na miesto, kde ho čaká jeho osud, spravidla dostaví sám, lebo ho tam niečo ťahá!

Obloha je rozdelená na dvanásť znamení a zem na dvanásť domov.

SOPHIA č. 6, článok Svetlo na astrólogiu 2

Osud ponechá každému jeho vôľu. A Božia Prozreteľnosť a Všemúdrosť je taká veľká, že dokáže zužitkovať aj svojvoľné činy nedokonalých ľudí na to, aby splnili v osude ostatných ľudí rolu, ktorá je potrebná.

Jediný spôsob, ako zvládnuť osud, je prevziať iniciatívu a začať ho vedome napĺňať skôr, ako to začne robiť sám, bez vášho súhlasu a svojím spôsobom.

Horoskop nie je žiaden zoznam fyzických udalostí, ktoré na človeka čakajú. Nie je tam vyznačený ani nejaký nezmeniteľný dátum smrti. Je to konfigurácia duševných síl, ktorá to fyzické vlečie za sebou vždy až druhotne. Akými konkrétnymi hmotnými cestami sa bude človek v živote uberať, závisí od toho, na akej úrovni svoje duševné sily využíva; do akej miery ich využíva vedome a do akej im len nevedome podlieha.

Súčasná civilizácia dosiahla zenit technickej vyspelosti a zároveň nadir morálneho úpadku.

Na druhej strane stoja vedci, ktorých kameň úrazu – a to je zaujímavé! – je ten istý ako u veriacich: predsudok a neochota mylieť nezaujato. Keď vidia, ako popletene, nejasne a nelogicky „veriaci” zdôvodňujú svoje pravdy, s istou nadradenosťou akademických vzdelancov sa hneď aj domnievajú, že to je dostatočný dôkaz toho, že ony pravdy sú nepravdivé a že celou vecou sa neoddá zaoberať. Zabúdajú, že aj blázon môže niekedy povedať pravdu a nemusí o tom ani vedieť. Mohol ju práve pred hodinou počuť od mudrca. Možno jej nerozumie a možno ju už aj poplietol. To však vôbec neznamená, že skutočnosť, ktorej sa tá pravda týkala, kvôli tomu prestala existovať.

Je zarážajúce, že tak mnohý vedec odrazu postupuje úplne nevedecky – len čo ide o duchovný a duševný život človeka: v emocionálnom afekte sa ponáhľa  celú vec zavrhnúť skôr, ako by ju preveril a neraz aj skôr, ako sa oboznámil, čo  vlastne tvrdí. Kategoricky vyslovuje tvrdenia založené len na pocitoch a na viere; na tom, že on a mnohí ďalší nič také ešte nepočuli (…a čo neexistuje v ich vedomí, to podľa nich neexistuje vôbec). V tom lepšom prípade je ochotný venovať nejakú tú hodinku na prečítanie alebo vypočutie druhej strany a teoreticky o tom diskutuje. Ale aby sa raz prestal domnievať a predpokladať – a išiel sa presvedčiť na vlastnej koži, ako sa veci skutočne majú, to by vyžadovalo určitú disciplínu vôle a ducha, vrátane zmeny vlastného spôsobu života; a to je cena, ktorú je máloktorý súčasný bádateľ ochotný zaplatiť.

Dvanásťprstenec zodiakálnych síl vyžaruje z každého jedného bodu priestoru vo vesmíre! Nezáleží na tom, či ste o meter vpravo alebo vľavo, ten prstenec síl je vždy okolo vás a vy ste v strede a nikdy sa neotočí. Či nie je človek na starých rytinách zobrazený vždy v centre anjelských chórov, ktoré krúžia okolo neho? Vyslovili sme hypotézu, že dvanásťprstenec zodiakálnych síl je prítomný v každom bode trojrozmerného priestoru. Teraz môže vzniknúť dojem, že tieto sily musia mať nejakú neobyčajnú, zázračnú povahu, keď dokážu byť nezávislé od polohy.

Nie je to však až také neobyčajné, ako sa na prvý pohľad zdá. Pokúsme sa to ilustrovať pomocou bežných vlastností zemského magnetického poľa, aby sme si o tom vytvorili určitú predstavu. Predstavte si, že by ste sa pohybovali po zemi iba v dvoch rozmeroch – teda len v západo-východnom smere, prípadne nahor a nadol. No nemohli by ste sa priblížiť k zemským pólom. Potom, keby ste sa pohybovali kamkoľvek, kladný magnetický pól by na vás vyžaroval vždy z jednej a tej istej strany a záporný z tej druhej. Predpokladajme, že by ste cestovali z Európy do Ameriky. Kladný magnetický pól by bol stále naľavo od vás a záporný napravo. To by ste si možno povedali, že ten zdroj magnetizmu sa musí pohybovať spolu s vami, keď je stále po vašej ľavej ruke. Ale nie je to tak. Magnetické pole prúdi z jedného, celkom určitého miesta – z južného zemského pólu – ktorý sa nehýbe. Je však umiestnené v treťom rozmere a vytvára sférické silopole tak, že váš dvojrozmerný svet pretína vždy na každom mieste z rovnakého smeru.

A teraz si predstavte, že býk, lev, orol a vodnár sú štyri póly zodiakálneho poľa, ktoré pretínajú náš trojrozmerný svet v každom bode rovnako a pritom sa nepohnú z miesta.

Čínsky zvieratník
Keď barana usúvzťažníte s drakom, všetky ostatné znamenia vám zapadnú jedno do druhého ako  kľúč do zámky: býk/had, blíženci/kôň, rak/ovca, lev/opica, panna/kohút, váhy/pes, škorpión/sviňa, strelec/ myš, kozoroh/byvol, vodnár/tiger a nakoniec ryby/zajac.

O signatúrach zvierat, rastlín a minerálov
Musíme sa najskôr vciťovať do vnútornej povahy, nálady vecí; pýtať sa na ideálne pravzory za nedokonalými formami a rozvíjať takto svoje duševné a duchovné orgány až k celkom vedomému, ostrému videniu. 
Priklad:  Maliar a obrazy, ktoré po ňom zostanú. Každé dielo nesie charakteristickú pečať, signatúru osobnosti, inteligencie, ktorá ho vytvárala. Kto má „cit pre umenie”, vie s veľkou istotou povedať, z ruky ktorého umelca to-ktoré dielo pochádza. Keby ste však od neho požadovali rozpoznávací algoritmus, nevedel by povedať, ako to robí. Nevedel by povedať, čo majú „Madonna v skalách” a „Posledná večera” od da Vinciho spoločné. Možno by začal vymenovávať určité jednotlivosti, ale vždy by sa ukázalo, že to isté platí aj pre rad ďalších autorov a naopak, pre niektoré obrazy od samotného da Vinciho to neplatí. Jeho znalosť obrazov je implicitná, ale nedokáže ju explicitne vyjadriť. Avšak skutočnosť, že jednotlivých autorov skoro vždy rozpozná správne, je dôkazom toho, že to nie sú len jeho subjektívne pocity.

Múdrosť našich predkov bola veľká, ale implicitná, inštinktívna, neuvedomelá. Explicitnou sa môže stať len v spojení s vedeckým myslením.

Dvanásťprstenec zodiakálnych silových polí si môžete predstaviť aj ako paletu dvanástich farieb. Každá z týchto farieb sa vyskytuje v celej škále čistých, svetlých, ale aj zakalených, tmavých odtieňov. Z každého znamenia je vyžarovaný pravzor, ktorý má svoju rýdzu, ale aj množstvo deformovaných podôb.

SOPHIA č. 7, článok  Svetlo na astrólogiu 3

ASCENDENT
Niektorí astrológovia hovoria, že človek sa pretvaruje za to, čo má na ascendente, ale v skutočnosti je tým, čo udáva jeho Slnko. Ak má napríklad niekto Jupitera na ascendente v Blížencoch, ale Slnko v Rakovi, tak sa stále čímsi vystatuje, no v skutočnosti je domácky typ. To je pravda. Ale ešte väčšia pravda od toho je táto: Poloha Slnka naznačuje, čím človek v prítomnosti práve je; poloha Luny, čím v minulosti bol; a ascendent, teda to, čo na oblohe práve vychádza nad obzor, je jeho budúce, vyššie ja. Slnko je vedomie, Luna podvedomie a ascendent nadvedomie. Človek sa snaží byť, alebo aspoň zdať takým, aký je jeho ascendent, lebo cíti, že je v ňom čosi, čo od neho chce, aby takým bol – a to aj vtedy, keď sa mu to nedarí!

Všimnime si teraz dobre jednu vec: v horoskope nie je bezprostredne zachytené, čo sa má navonok stať, ale o čom to vnútorne bude. Keby ste tú istú dušu, s tým istým horoskopom, ponorili do pozemského diania v nejakej ďalekej krajine v inom storočí, odohrali by sa úplne iné veci, ale ich význam by bol ten istý! Človek s takýmto horoskopom môže naplniť svoj osud najmenej troma spôsobmi: na úrovni duchovnej, duševnej alebo fyzickej.

V časovej následnosti udalostí je vždy skrytá obdivuhodná múdrosť.

V takýchto prípadoch môže dotyčný chápať svoj život v zásade dvoma spôsobmi: buď tak, že ho osud o niečo „oberá”, alebo tak, že ho „vyslobodzuje”. V tom druhom prípade je vlnou udalostí nesený na hrebeni – v tom prvom je ňou iba „prevalcovaný”. Ak pochopil svoju životnú úlohu dobre a stojí v „kozmickom vetre” so strelkou svojho svedomia nasmerovaný správne – bude ho každá skúška poháňať len rýchlejšie vpred. V skutočnosti totiž ide naozaj o vyslobodzovanie, vyčistenie stola pre nadviazanie úplne nových vzťahov a nabratie nového životného kurzu. Také niečo má človek najlepšiu možnosť urobiť práve vo chvíli, keď už „nič a nikoho nemá”, keď „všetko stratil”. Ak sa neodhodlá vtedy, tak inokedy už tobôž nie. V novom kurze, ktorý naberie, mu bude potom nasledujúcich sedem rokov pomáhané.

Duchovná veda vychádza z toho, že jediný skutočný život – na Zemi aj vo vesmíre – je len život duchovný. Tento sa potom prejavuje rozličnými formami v rôznych „frekvenčných pásmach hmotného spektra”. Aj naša planéta je obývaná na viacerých frekvenciách súčasne, vrátane tej najhrubšej, fyzickej. To neplatí na všetky planéty. Každá z nich je obývaná v inom frekvenčnom pásme hmoty.

SOPHIA č. 5, článok Otázniky nad astrológiou

Nie postavenie hviezd predurčuje človeka, ale človek si volí chvíľu, v ktorej je postavenie hviezd také, aby sa mohol narodiť. Preto horoskop je obrazom ľudskej duše – lebo je to moment, v ktorom nebeská klenba práve vyjadrovala konfiguráciu jeho duševných síl. Na takú chvíľu čakal možno aj storočia.

Astrológia je veda o jemnohmotných kozmických prúdoch, ktoré na hrubohmotný svet vplývajú len nepriamo – vždy cez živé bytosti:človeka, zvieratá alebo prírodné živly. Horoskop ukazuje konfiguráciu duševných síl, ktoré sa rinú ľudskou dušou v určitom časovom okamihu. Ale to, ako ich ľudský duch zužitkuje, záleží od neho! Jedna a tá istá sila má viacero vonkajších prejavov. A naopak: jedna udalosť – napríklad svadba – sa mohla odohrať z veľmi rozličných duševných pohnútok.

Keď si uvedomíme, že základné ciele svojho života si určuje človek sám, vidíme, že snaha vyhnúť sa svojmu životnému plánu je holý nezmysel. Predstavte si človeka, ktorý by desaťročia šetril na to, aby si mohol zaplatiť liečenie v ďalekej krajine. Cestou do tej krajiny by však zabudol, načo tam prišiel. V kúpeloch by už pre neho mali pripravený celodenný harmonogram: ráno vstávať, doobeda taká kúra, poobede onaká atď. A tento človek by sa ohradil, že jemu nikto nebude rozkazovať, že si nenechá obmedzovať osobnú slobodu a hodlá tráviť čas tak, ako to on uzná za vhodné. Po návrate z liečenia si doma spomenie, načo tam bol a bude nešťastný. Uvedomí si, že skutočná sloboda by bola bývala, keby sa bol poctivo liečil a bol už teraz zdravý; lenže on práve premárnil príležitosť získať ju!

Neexistujú žiadne udalosti, ktorým by sa nedalo vyhnúť. Životný plán  nie je plánom hmotných udalostí ,  ale duchovných cieľov.

Kdekoľvek stojí v horoskope Saturn, požaduje na tom mieste od človeka hĺbku.

Osud človeka sa naplní vždy – bez výnimky! Lenže môže sa naplniť v duchovnom alebo v hmotnom zmysle. Ak bude počúvať hlas svojej duše, ak bude bytosťou duchovnou, ak pochopí svoju úlohu a začne ju vedome plniť – jeho osud sa naplní duchovne.

Vaša manželka neochorie kvôli vám, ale kvôli niečomu, čo je čisto jej záležitosťou. Avšak Prozreteľnosť využíva túto príležitosť zároveň na naplnenie osudov ľudí, ktorí sú s ňou zviazaní. Keby ste sa vzmužili a robili to, čo máte, ona by možno vo svojej veci urobila to isté, a obaja by ste sa chorobe vyhli. Duševné svety manželov sú zreťazené; zreťazili ich, keď si na svadbe vymieňali obrúčky.

Osud sa vždy naplní. Avšak osud je jedna prekrásna úloha, len keď ju správne pochopíme. Neexistujú osudy so zlými scenármi – ale len osudy zle zahraté!

Prečo sa predpovede plnia?
To, čo je napísané v astrologickej literatúre, je odpozorované zo skúsenosti na veľkom počte ľudí: vyjadruje to priemernú úroveň vedomia más v určitom období. Človek, ktorý sa vyšvihne nad túto priemernú úroveň vedomia, povedzme, že sa dá na duchovnú cestu, sa tomuto priemernému obrazu vymyká. Planetárne sily majú na neho úplne iné účinky. Tzv. ničivé konštelácie, ktoré na masy pôsobia rozkladne a demoralizujúco, ho stimulujú k veľkej vnútornej aktivite a tvorbe. Duchovne neprebudený človek prejde inkarnáciou v tele ako spiaci alebo snívajúci pilot v lietadle. Nie je ťažké predpovedať, kam lietadlo doletí a dopadne, pokiaľ pilot (ľudský duch) spí. No akonáhle sa prebudí a vezme riadenie do vlastných rúk, je všetkým predpovediam koniec. Od tej chvíle sú aj všetci jasnovidci vedľa.

To, že nejaký človek je duchovne mŕtvy, že nežije, poznať podľa toho, že jeho život je predpovedateľný, mechanický. Napríklad o Ferovi môžete s úplnou istotou predpovedať, že v nedeľu bude zase sedieť v krčme pri pive s borovičkou a  fajčiť atď. A nemusíte byť ani jasnovidec. Znamená to, že Fero je osudovo predurčený? Fero jednoducho podlieha svojim sklonom a je neschopný zmeniť sa. Keby sa vzmužil, keby sa v jeho duševnom svete niečo zmenilo, predpoveď by vám odrazu nevyšla, lebo by bol v nedeľu niekde inde. Ale Fero sa nehodlá meniť. Tvrdí, že pije len toľko, koľko chce, a že keby nechcel, že môže kedykoľvek prestať. Lenže vy vidíte, že si tým už spôsobil nesmierne životné komplikácie a utrpenie a napriek tomu s tým nedokáže prestať.
Toto však o ľuďoch platí v oveľa väčšej miere, ako sú ochotní si pripustiť. Dívate sa na ich životy a vidíte, že keď Saturn prechádza domom priateľstva, rozchádzajú sa s najlepším priateľom alebo priateľkou, potom domom práce – o oni odchádzajú zo zamestnania, domom manželstva – a oni sa rozvádzajú. Napriek tomu budú rozhodne tvrdiť, že konajú úplne „slobodne”, z vlastnej vôle. V skutočnosti iba podliehajú svojim sklonom, vášňam, strachom, zvykom a zlozvykom. Saturn sa nie nadarmo zobrazuje ako starec s kosou, ktorý všetko berie. Ale berie iba to povrchné, to, čo neobstojí! Jediný spôsob, ako sa stať pánom svojho osudu, je zmeniť seba; zdokonaliť sa. Kto nedokázal zmeniť seba, toho „sloboda” je iba prázdnym slovom.

Planéty nie sú za nič zodpovedné. Planéty len otvárajú a zatvárajú  karmické brány v určitých rytmoch. Planéty sú ako orloj Prozreteľnosti s dvanástimi ručičkami, z ktorých niektoré sú rýchle (Luna) a niektoré pomalé (Saturn, Pluto). Predstavme si to obrazne asi takto: Od svojho narodenia má človek do duše zafixovaný systém vibračných kanálov alebo farebných stužiek, rozložených po celom obvode zverokruhu. Keď sa niektorá planéta dostane na stupeň zverokruhu, na ktorom má človek niektorý duševný kanál, začne sa energia toho znamenia rinúť cez astrálne teleso planéty ako cez farebnú čočku rovno do toho duševného kanálu človeka a aktivuje ho. Pritom planéta sa správa ako farebný filter, ktorý z nálady, farby znamenia, v ktorom stojí, prepustí iba určitú zložku.

Alebo takto: človek je v duševnom svete ponorený do mora farebných vĺn duševných energií, ktoré sa periodicky zdvíhajú a zase klesajú. Ak sa v duši nachádza rovnaká farba,  v tom čase sa rozochveje, reaguje. Takýmto spôsobom rytmický pohyb planét vytvára rezonančné brány, vlnovody medzi jemnohmotnosťou a hrubohmotnosťou, ktorými môže pretiecť karma príslušnej farby a vybiť sa hrubohmotnou udalosťou. Keď sa takáto vlnová brána otvorí, všetko záleží od toho, aké poklady si medzitým človek „v nebi” nazhromaždil; či ho nejaká karma takej farby očakáva alebo nie. Ak áno, pretečie v ten deň a zasiahne ho hrubohmotne. Ak nie, nepriaznivý aspekt prejde bez zvláštnej udalosti. Viaceré nepriaznivé aspekty sa u každého človeka zídu veľakrát za život. Niektorí vtedy utrpia úraz s dlhotrvajúcimi následkami, niektorí sa, dajme tomu. porežú len doma pri varení.

Človek nikdy nie je trestaný za to, čo bolo. Človek dopláca vždy na to, čím v prítomnej chvíli je!

Stav vášho vedomia vás ako magnetickou silou vtiahne doprostred takých udalostí a takých ľudí, medzi ktorými utŕžite svoj „osud”. Je dôležité uvedomiť si, že človek nikdy nedopláca ani na postavenie planét, ani na svoju chvíľkovú nepozornosť, zhodu okolností alebo svojvôľu druhých ľudí, ale vždy len na to, že dlhodobo zotrváva na určitých duševných postojoch.

Planéty nerobia nič viac, ako že otvárajú a zatvárajú karmické brány v súlade s kozmickými rytmami. Osud, ktorý sa k nám cez tie brány rinie nie je ani o vlások lepší ani o vlások horší od toho, čo sme medzitým svojou duševnou a duchovnou činnosťou v planetárnych sférach vytvorili.

Nezabúdajme, že to, čo je v planetárnych sférach umiestnené, sú centrály ľudských myšlienok a citov. Sú to plody našej vlastnej práce, ktoré nám planéty vracajú; presnejšie povedané určujú čas, kedy dozrejú a padnú nám do klína. Pri dobrých konšteláciách vám padne do klína toľko a len toľko, o koľko ste sa medzičasom zaslúžili: môže to byť plný koš skvostných plodov; ale môže to byť aj prázdny košík. A pri zlých konšteláciách si človek musí zjesť a vypiť len toľko trpkého, koľko zapríčinil. Môže to byť plný kalich horkosti, ale môže byť aj prázdny. Z tohoto jednoduchého dôvodu sú všetky špekulácie a kalkulácie okolo osudu bezúčelné. Kozmické zákony sú dokonalé. Keby ste robili čokoľvek, nemôžete dostať ani viac ani menej od toho, čo si zaslúžite.

Jedným slovom, prídete na to, že aj tá najväčšia chytrosť ľudského rozumu je prikrátka na to, aby dobehla Prozreteľnosť nebies. Prídete na niečo, čo navždy vnesie mier do vašich duší: že vnútorná ušľachtilosť, cnosť je to jediné, čo má tú moc, aby vám naklonilo nebeské mocnosti – a od toho viac nemôžete ani získať, ani stratiť. Vypočítavosť je z hľadiska trvalých, nepozemských hodnôt naprosto nadbytočná. Je to len prekladanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Čo vypočítavosťou získate, to ste v tej istej chvíli za chrbtom stratili.

Nikto nie je v živote odkázaný na horoskopické výpočty. Horoskop je predsa len obrazom duše človeka. Sám by mal najlepšie vedieť, kým je a načo tu je. Sú ľudia, ktorí chodia s tabuľkami efemeríd vo vrecku a stále sa dívajú, na akú činnosť je práve najvhodnejší čas. Je to humorné, lebo oni sa vlastne do tých tabuliek dívajú, aby tam zistili, aké je v tej chvíli ich duševné rozpoloženie, aby tam vyčítali, čo chcú! Tragédia dnešného človeka je v tom, že stratil kontakt so svojou vlastnou dušou. Preto chodí za astrológom, aby sa na seba opýtal, čo vlastne chce.

Múdry človek sa pravdaže vrhá do určitej činnosti vtedy, keď vie, že ho vlny kozmických síl budú niesť, keď idú tým istým smerom; a nie naopak. Rozumný kapitán vypláva za odlivu, nie za prílivu. Keď má vietor v plachtách, keď sú kozmické sily na jeho strane, zvíťazí. Ísť v protismere ku kozmickým rytmom znamená, že človek sa len vyčerpá a nikam nedôjde. Avšak prirodzene žijúci ľudia s neskaleným cítením toto robia celkom samovoľne. Keď sa v ich duši rozžiari Venuša, milujú, keď Mars, tak bojujú, keď kulminuje Jupiter, dajú sa do práce, keď sa na obzore objaví Saturn, vyhľadávajú samotu, pijú plnými dúškami z kalichu smútku, premýšlajú o svojej minulosti a budúcnosti. Keby človek túto vlastnosť cieľavedome zdokonaľoval, mohol by pri pohľade do svojej duše povedať, ktrorá planéta sa práve nachádza v ktorom znamení. V starých dobách, keď človek ráno vyšiel pred dom a zakopol o kameň, alebo vstal ľavou nohou z postele, hneď vedel, že s ním ten deň niečo nebude v poriadku, že sa nemá púšťať do určitých vecí. Takéto detaily vnímal ako znamenie.

Daň, ktorú teraz platíme za to, že sme k svojim dušiam taký hluchý a slepý je obrovská. Príde však čas, keď  ľudia budú mať hviezdny obraz svojej duše zavesený doma na stene. Nie preto, aby potom zo založenými rukami čakali na to, že sa ich osud naplní, ale aby vedeli s akými silami majú dočinenia a mohli s nimi rozohrať cieľavedomú hru. Bude im neustále pripomínať, že sa nepotácajú týmto svetom pre nič za nič, ale že sú synovia a dcéry nebies, ktorí prišli na Zem splniť veľkú úlohu.

Zdroj: Astrologické poradenstvo.sk