s-vychova_prtscCez štatistiky občas pozerám , akými spojeniami sa ľudia dostávajú na môj blog. Našla som vetu: “Môže z rodiča prejsť negatívne myslenie na dieťa?” Zamyslela som sa a uvedomila si hneď niekoľko spojení.

  1. Programy, ktoré preberáme od rodičov sú občas tak silné, že vo výchove zanechajú fatálne následky. Dieťa sa prizerá na to, ako sa jeho rodičia k sebe správajú, ako sa správajú k nemu, ako sa vyjadrujú a myslí si, že je to správne a preto sa začne správať ako oni. Ak vníma lásku, tú aj dáva, ale ak vníma krutosť, násilie a agresiu, tak jeho prejav je plný hnevu. Nevníma láskou  pochopenie, nevie to prejaviť, lebo nebol k tomu vedený, nevidel to doma a to z neho robí chladného človeka plného negativity. Takže, aj takýmto spôsobom vkladáme do detí negatívnu energiu. Okrem toho ich blokujeme, lebo negatívnym karhaním v nich potláčame a znižujeme ich sebadôveru.
  2. Matka počas tehotnosti pôsobí na svoje dieťa svojim správaním, emóciami, ktoré dieťa silno vníma. Niekde som čítala, že  od 5. mesiaca…už si nepamätám presne, ale natrafila som na viac štúdii, kde sa ukázal vplyv matky na dieťa počas vnútromaternicového vývoja. Ak je matka negatívne zameraná, toto odovzdáva dieťaťu a v ňom sa to zakoreňuje. Dieťa sa môže narodiť s pocitom neschopnosti, či inej psychickej traumy, ktorá je v ňom zablokovaná.
  3. Ak okolo seba šírime negatívne myslenie, tak sme akoby v šedom oblaku búrky. Búrka prináša dážď(emócie) , hromy a blesky(hnev, agresia), vietor(to, čo nevieme rozdýchať v sebe)…v obraznom prenesení ide len o negatívne pocity, ktorými sa zanášame a prenášame ich aj na iných ľudí v našom okolí. Sme nahnevaný na kolegu a prídeme podráždený domov a nakričíme na svoje deti a už prenášame svoj hnev na nich. Deti na to citlivo reagujú, uzatvárajú sa. Búrka je v rozpuku, náš solar(sídlo moci) len tak pulzuje, Ego je na koni. V konečnom dôsledku sa nám všetko vráti, lebo vyprodukovaná energia sa nikam nestratí, obráti sa späť ako bumerang, keď to najmenej čakáme obrazom nejakej bolesti. Okrem toho sme naladený na nízke vibrácie a pritiahneme si niečo podobné, čo nás rozhodí ešte viac.

Takže ruku na srdce, oplatí sa negatívne myslieť, konať, či správať sa tak? Veru nie…sme emočné bytosti a veľká časť z nás ani netuší, ako dať emócie do poriadku, aby  nám nenarušovali naš prepravný nástroj-telo a neťažili nás na Duši. Veľa vecí sa potom ťažko berie späť a naše svedomie to zle nesie. A ak sa stretnete z negatívnym odporom, neprijmite ho, lebo potom sa už veziete spolu s ním. Viem, že občas je ťažko konať rozvážne a tak sa pokúste aspoň dýchať…z hlboka a pomaly a určite nejaká múdrosť z vnútra pride ako nápoveda. Svoj kríž si každý nesie sám a sám sa môže odbremeniť…zmenu je potrebné urobiť v sebe.

Takže odpoveď znie”Áno, môže rodič preniesť negatívne myslenie na dieťa. “…..anitraM