PRAVDA: RELATÍVNA ALEBO ABSOLÚTNA?

Napätie do medziľudských vzťahov ako aj do komunikácie medzi národmi, kmeňovými spoločenstvami a náboženstvami nevnášajú len suchopárne a overiteľné fakty, ale najmä presvedčenie, že pravdu mám ja, a nie ty. Ak sa teda veci majú tak, že presvedčenie o vlastnej pravde posilňuje ego, pričom usvedčovanie druhých z toho, že sa mýlia, je prejavom mentálnej dysfunkcie, ktorá vedie k pocitom odcudzenia a konfliktom, znamená to, že nejestvujú žiadne dobré a zlé činy, postoje a viera?

A nejde náhodou o morálny relativizmus, považovaný niektorými kresťanskými učeniami za najväčšie zlo súčasnosti? Dejiny kresťanstva sú samozrejme názorným príkladom toho, ako viera vo vlastnú neomylnosť môže viesť k zločinom hrani- čiacim so šialenstvom. Mučenie a upaľovanie ľudí zaživa len preto, lebo ich vlastný názor sa – hoci len v drobných detailoch – rozchádzal s oficiálnym učením („Pravdou“ ) Cirkvi, sa celé stá- ročia považovalo za správnu vec, lebo „mýlili sa“ tí, čo skončili na hranici. Mýlili sa natoľko, že ich bolo treba pozabíjať. Pravda  mala predsa väčšiu váhu ako ľudský život.

A čo bola tá Pravda?

Príbeh, ktorému ste museli veriť, čiže hŕba myšlienok. Milión ľudí, ktorých dal vyvraždiť šialený kambodžský diktátor Pol Pot, zahŕňal napríklad každého, kto nosil okuliare. Čo ho k tomu viedlo? On totiž marxistickú interpretáciu dejín, ktorú považoval za absolútnu pravdu, pochopil tak, že ľudia, čo nosia okuliare, patria ku vzdelanej vrstve, k buržoázii, teda k tým, čo vykorisťujú roľníkov. Musia byť vyhubení, lebo v novom spoločenskom poriadku nemajú miesta. Jeho pravda takisto bola len hŕba myšlienok.

Katolícka cirkev, a spolu s ňou aj ostatné, majú vlastne pravdu, keď relativizmus – vieru, že nejestvuje žiadna absolútna pravda, ktorou by sa mohli ľudia riadiť – stotožňuje s jedným z veľkých ziel súčasnosti. Absolútnu pravdu však nemožno nájsť tam, kde vôbec nie je: čiže v doktrínach, ideológiách, súboroch pravidiel a legendách.

Čo majú tieto formy spoločné?

To, že sú výsledkom myšlienkových konštruktov. Myšlienka môže v najlepšom prípade na pravdu odkazovať, no ona sama sa tou pravdou nikdy nestane. Preto budhisti vravia: „Prst, ktorý ukazuje na Mesiac, nie je Mesiac.“ Všetky náboženstvá sú zároveň pravdivé i klamlivé; podľa toho, čomu slúžia. Buď ich podriadite svojmu egu alebo Pravde. Ak veríte v to, že len vaše náboženstvo predstavuje Pravdu, podriadili ste ho egu. Takto sa z náboženstva stáva ideológia a vzniká iluzórny pocit nadradenosti, vďaka ktorému sa medzi ľuďmi objavia rozdiely a konflikty.

Keď náboženské učenia slúžia Pravde, stávajú sa z nich ukazovatele alebo mapy, ktoré nám zanechali osvietené osobnosti, aby nám pomohli duchovne precitnúť, čiže zbaviť sa identifikácie s formami. Jestvuje len jedna absolútna Pravda, všetky ostatné pravdy z nej len vyžarujú. Keď ju objavíte, budete konať v súlade s ňou. V ľudských činoch sa buď odráža Pravda, alebo ilúzie. Dá sa Pravda vyjadriť slovami? Áno, ale tie slová s ňou samozrejme nebudú totožné. Budú na ňu len upozorňovať. Pravda je neoddeliteľná od toho, čím v skutočnosti ste. Áno, vy ste tá Pravda. Ak ju budete hľadať inde ako v sebe, neuspejete. Pretože tou Pravdou je Číre Bytie, ktorým ste.

Presne to sa snažil vyjadriť aj Ježiš, keď povedal: „Ja som cesta i pravda i život.“ Tieto slová, ak ich správne pochopíte, sú jednoznačným upozornením na to, v čom spočíva Pravda. Ak ich pochopíte nesprávne, stanú sa velkou prekážkou na vašej duchovnej ceste. Ježiš totiž hovorí o tom najhlbšom v nás  o tom, že „Som“  o esenciálnej totožnosti každého muža a ženy, každej životnej formy. Hovorí o živote, ktorým ste. Niektorí kresťanskí mystici tomu hovoria „Kristus v nás“ .

Podľa budhistov je to „prirodzenosť Budhu“ a podľa hinduistov „átman“ , čiže Boh, ktorý v nás prebýva. Keď ste v spojení s touto vnútornou dimenziou  čo nie je nič zázračné, je to váš prirodzený stav , vo všetkých vašich činoch a vzťahoch sa bude odrážať jednota so životom, ktorý vnímate vo svojej hĺbke. To je láska. Zákony, prikázania, pravidlá a usmernenia sú len pre tých, ktorí stratili kontakt s tým, čím v skutočnosti sú so svojou vnútornou Pravdou. Zákazy ich majú chrániť pred najhoršími výstrednosťami ega a často ani nezaberajú.

„Miluj a rob, čo chceš,“ povedal svätý Augustín. Žiadne slová vás nepriblížia Pravde väčšmi ako toto.

Z knihy Nova zem Uvedomte si zmysel svojho života  Eckhart Tolle