Vnímať srdcom…to boli navedenia od mojich šamanských sprievodcov pri cestách do vnútra, ktorí stále poukazovali, nech sa učím veci vnímať cez srdce. No ja som stále nechápala ako. Viem , čo znamená konať zo srdca, ale vnímať srdcom…pokiaľ to človek sám neprežije, nepochopí.
Od začiatku roka sledujem pohyb Venuše, ako mi prechádza cez domy a v každom k niečomu vedie. Vplýva na mňa podľa harmonických, alebo neharmonických aspektov a ja si prechádzam výkyvmi. Poviem vám…dosť to sedí. Pred pár dňami som mala Venušu v 12. dome, čo je túžba po samote, byť pozorovateľom emočných vyjadrení seba samej pod vplyvom podvedomia. Často som splývala s vnútrom a len vnímala seba, hľadala hlbšie odpovede na nezodpovedané veci a pochopenie. Teraz mám Venušu v 1. dome osobnosti a jej prejav už je iný.
Možno si poviete, že ak sledujeme isté veci,dávame im väčšiu silu a potom sa aj dejú v súlade s nami….je to pravda, ale vždy sme k istým veciam navedený pre hlbšie pochopenie. Táto teória sa mi často krát potvrdila, keď som sa točila v kruhu rovnakých situácii a až prišlo pochopenie situácie, uvoľnila sa energia a ja som mohla presmerovať pozornosť na niečo iné. Vplyv Venuše mi pomohol uvedomiť si niečo dosť podstatné….zmenu vnímania seba samej. Začiatkom týždňa som počúvala jednu pieseň..niečo som hľadala a uvedomila som si , že ju vnímam srdcom…akoby sa moja srdcová čakra po-otvorila a ja som skrz ňu cítila hudbu, ktorá preniká do duše. Bolo to nádherné zistenie..poukázanie na nový spôsob, ako vnímať aj ľudí, krásu dňa, či isté situácie…tento stav je stavom milovania všetkého, tak ako nás navádza Boh milovať bezpodmienečne. Viem, že je to ďalší krok vpred, ku ktorému ma vnútro naviedlo.
Predchádzal tomu aj sen…išli sme do mesta nového veku, bolo akoby nadčasové , iné ako bežné mestá a nad mestom bola nádherná hmlovina zo spektra fialkovo- purpurových farieb. Žasla som nad tou nádherou, no z tej hmloviny vyletovali gule, ktoré boli tmavšej fialkovej, tiež zmes viacerých farieb . Niekto povedal, že sú to bomby, ktoré nás majú ničiť, ale ja som to tak nevnímala….išli sme sa ukryť, ale dlho sme tam nezostali a potom sa rozhodli prejsť na druhú stranu. Videla som, ako jedna guľa vletela na benzínovú pumpu, ale bomba nevybuchla, len guľa rozprskla svoje biele svetlo do okolia. Stála som v strede poľa a pozorovala to a bola stále v úžase, vôbec som nemala strach, že by mi to ublížilo. Len Ego vyvoláva strach, bojí sa o seba samého. Potom som sa zobudila.
Na druhý deň som pocítila, že moje vnímanie je iné, vždy ako som si uvedomila duševnú časť, cítila som, ako sa zvyšujú vibrácie aj vedomia, alebo moje vnímanie bolo skrz vibrácie lásky duše vysunuté vyššie…cítila som, že nevnímam veci zo srdcovej úrovne , ale z úrovne 6. čakry v splynutí lásky duše. Sú veci, ktoré sa ťažko opisujú, lebo niet na ne bežné spojenia..ľahšie sa vnímajú ako opisujú … 😀
Pre mňa to bol malý zázrak, lebo také stavy človek nemá často, aj keď k nim máme blízko, len sa necháme egom stiahnuť a pekne ho počúvame a nechme riadiť.
Dnes som bola znova navedená vnímať cez srdce duše a tak ako ma vnútro vedie viac splývať s duševnou časťou, tak viem, že tieto navedenia majú svoji hĺbku a vyššie opodstatnenie.
Nech aj vás láska duše vedie a ukazuje cestu, ktorou si máte prejsť pre hlbšie pochopenie seba samých ..lebo len cestou k sebe…k svojej Duši nájdeme cestu k Bohu.
S láskou anitraM
Cestou k sebe... 