Natrafila som na pekný príbeh, ktorý ukazuje aj na skutočnosť, že neveríme vo veľa vecí, len pre našu nevedomosť. Podobizeň v tom príbehu určite nájdete. 😀V maternici sú dve bábätká. Jedno sa pýta druhého, “Veríš na život po pôrode?”
Druhé odpovedá: “Prečo sa pýtaš? Jasné, že verím. Musí existovať niečo po pôrode. Možno sme tu, aby sme sa pripravili na to, čo budeme potom.”
Nezmysel”, hovorí prvé. “Nie je žiaden život po pôrode. Čo by to bol za život?”
Druhé odpovedá, “Neviem, ale bude tam viac svetla ako tu. Možno budeme chodiť nohami a jesť ústami. Možno budeme používať viac zmyslov, ako si vieme teraz predstaviť.”
Prvý hovorí, “To je absurdné. Chodenie je nemožné. A jesť ústami? Smiešne! Pupočná šnúra nám dodáva všetky živiny, ktoré potrebujeme. Lenže je krátka. Takže logicky život po pôrode je vylúčený.
Prvý hovorí, “To je absurdné. Chodenie je nemožné. A jesť ústami? Smiešne! Pupočná šnúra nám dodáva všetky živiny, ktoré potrebujeme. Lenže je krátka. Takže logicky život po pôrode je vylúčený.
Druhý trvá na svojom, “No ja si myslím, že tam niečo existuje a možno je to tam úplne iné ako tu. Možno tam už nebudeme potrebovať pupočnú šnúru.”
Prvý odpovedá, “Nezmysel. A okrem toho, ak by tam bol život, ako je možné, že sa odtiaľ ešte nikto nevrátil? Pôrod je koniec života a po pôrode nie je nič iba tma a ticho a zabunutie. Nikam to nevedie.”
Prvý odpovedá, “Nezmysel. A okrem toho, ak by tam bol život, ako je možné, že sa odtiaľ ešte nikto nevrátil? Pôrod je koniec života a po pôrode nie je nič iba tma a ticho a zabunutie. Nikam to nevedie.”
“No neviem,” hovorí druhý, “ale určite sa stretneme s Matkou a ona sa o nás postará.”
Prvý odpovedá, “Matku? Ty naozaj veríš v Matku? Úsmevné. Ak Matka existuje, kde je teraz?”
Prvý odpovedá, “Matku? Ty naozaj veríš v Matku? Úsmevné. Ak Matka existuje, kde je teraz?”
Druhý hovorí, “Je okolo nás. Sme ňou obklopení. Sme ňou. Žijeme z nej. Bez nej by toto miesto nebolo.”
Odvetí prvý, “Dobre, ja ju nevidím, takže logicky nemôže existovať.”
Na čo odpovedá druhý, “Niekedy, keď je úplne ticho a sústredíš sa a naozaj počúvaš, môžeš cítiť jej prítomnosť a počuť je milujúci hlas, ktorý sa k nám zhora prihovára.”
Na čo odpovedá druhý, “Niekedy, keď je úplne ticho a sústredíš sa a naozaj počúvaš, môžeš cítiť jej prítomnosť a počuť je milujúci hlas, ktorý sa k nám zhora prihovára.”
Cestou k sebe... 
2 replies on “2 bábätká v brušku…”
Dobrý deň .
Neviem či si ma pamätáte ale minuly rok alebo aj dva roky pred sme vám s
kamarátkou pisali o duchov v nasej skole.Chcela by som sa opytat na jednu
vec.Raz ked som bola prva v triede bolo okolo siedmej a menej tak som
pocula kroky v predu triedy.Prechádzalo sa to v predu a prislo to aj ku
mne.Ja viem ze v triede je normalne ze tam nieco praska ale ono to nebolo
normalne praskanie ale take kroky ako ked niekto lahko doatupuje na
podlahu.Po chvilke to zacalo šuchat na tabulu v zadu ktoru
nepouzivame.myslim ze tam bolo aj nieco preskrtnute ale niesom si ista
pretoze predtym tam moji spoluziaci este nieco pisali.potom uz prisla druha
kamaratka ktora velmi na duchy a take veci neveri a prestalo to.Druhy
“zazitok” sa mi stal dnes.sadla som si do lavice a zacala jest buchtu.po
chvilke som pocula ako keby nieco prechadzalo cez jedne dvere v predu
ktorenepouzivame a preslo to chodilo to chvilku vpredu.potom tie kroky
zmizli.Oprela som si tasku o stenu.taska sa nehybala ale austala ako keby
padala alebo v nej nieco bolo tak som s nou zatroasla a prestaloto.Chcela
by som sa opytat co to bolo ci duch alebo nieco ine a ci to odomna nieco
chce.Ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
Bôôže…už 2 týždne riešim dochov.., entity, prekliatia….zase mám také obdobie a už ich mám aj vo sne. Zoe…ak si v miestnosti a počuješ niečo nezvyčajné, treba to vnímať, či to bolo len raz, alebo to pokračuje. Raz som bola u mami a sedela za stolom u PC…počula som ako pukalo na skrini, kde mala orechy v pohároch…vnímala som to, ale nezaujímalo ma to. Pukanie neprestávalo a začala mi aj sviečka plameňom blikať intenzívne. Tak som sa pozrela vnútorným zrakom a za sedačkou sa skríval duch malého chlapca, ktorého som si doniesla ten deň zrejme z cintorína. Povedala som mu, že duchov do svetla neposielam a nech tu v našom svete neblúdi a zavolá bytosti svetla, aby ho odprevadili do sfér, kde na neho čakajú milujúce duše a tým to pre mňa haslo. Prihovorila som sa aj k Bohu, aby chlapca naviedol k nemu. To, že niečo škrkalo na tabulu mohla byť mola, alebo niečo čo tam liezlo…ťažko povedať…taška sa tiež mohla len tlakom zosunúť…nehľadaj za všetkým duchov,.-..ži inými vecami, lebo téma duchovia je silná káva, tak si ich nepriťahuj do života, lebo nikdy nevieš, koho môžeš privolať a potom sa psychicky zosypať…buď opatrná.
Maj sa pekne.
Páči sa miPáči sa mi