Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt love soul

Včera som sa zamyslela nad otázkou. “Ako spracovať svoje zlé emócie, ak nás ovládnu a nechceme, aby vytvorili blok v emočnom tele? ” A  prišlo vnuknutie. ♥Naplniť sa láskou z duše a zmeniť stav, v akom sme. Uvedomiť si vnútorný pokoj…transformovať emócie láskou a vyčistiť svoje pole….proste stav bytia v láske splynutím s dušou….odpútaním sa od toho, čo nás zaťažuje a precítenie našej skutočnej podstaty bytia.

A práve to isté teraz čítam od Šrí Chinmoya.😀 Múdrosť vyžarujúca z duše je proste úžasná, len treba vedieť načúvať a hlavne riadiť sa ňou. ♥

Existujú dva druhy emócií. Jeden druh emócií je v hrubom fyzickom tele. Tieto emócie sú agresívne. Len nás spútavajú a nakoniec odčerpajú našu fyzickú, vitálnu a mentálnu energiu. Iným druhom emócií sú božské emócie. Hovoria nám: „Prišli sme od Boha, ktorý je Nekonečnosťou, Večnosťou a Nesmrteľnosťou.“ Takýto druh citového rozochvenia nám pomôže vstúpiť do svojho najvyššieho a najhlbšieho ja. Emócie, ktoré sa rozpínajú, vždy privítame, zatiaľ čo emócie, ktoré nás pripútavajú k nášmu obmedzenému fyzickému telu, musíme premôcť a zahodiť.

Sri Chinmoy: Nie, vo svojom každodennom živote nesmieme nič potláčať. Potláčanie je veľmi zlé. Ak dnes niečo potláčame, zajtra sa v nás odohrá vnútorná vzbura. Svoje emócie nesmieme potláčať, ale musíme sa pokúsiť ich osvietiť. Keď ich osvecujeme, získavame skutočnú radosť. Ale čo sa deje, keď niečo potláčame? Len sa nútime ísť za hranicu svojej vnútornej ochoty. Keď sa pokúšame niečo potlačiť, musíme vedieť, že naša vnútorná vôľa sa zatiaľ ešte nestala nezlomnou silou vôle. Je to len určitý druh túžby, ktorú máme. Tak, ako túžime užívať si život potešenia, rovnako ho túžime aj potlačiť, pretože cítime, že je to niečo zlé. Musíme si uvedomiť, že v živote potešenia prichádza sklamanie. Ale potláčať život potešenia je nesprávny spôsob. Ak je naším cieľom svetlo, potom myslime viac na svetlo ako na noc.

Emócie ako také nie sú zlé, ale ľudské emócie, nanešťastie, zlé sú. Svojimi ľudskými emóciami vlastníme a sme vlastnení. Avšak božské emócie hovoria: „Som Božie dieťa. Je pod moju dôstojnosť, aby som sa poddal nevedomosti. Môj Otec je samé Svetlo, samá Dokonalosť a samá Láska.“ Tieto emócie prichádzajú priamo z najväčšej hĺbky nášho srdca. Ale ľudské emócie, ktoré pozorujeme, alebo ktorým podliehame, sú len nižšie vitálne emócie. Tieto emócie musíme premeniť a osvietiť. Tak, ako sa noc musí premeniť na svetlo, aj ľudské emócie sa musia premeniť na božské emócie.

Ak meditujeme na pozitívnu vec, to znamená na svetlo, potom svetlo do nás vstúpi. Ale ak myslíme na noc a neustále sa bojíme noci, potom nevedome vstupujeme do jej panstva. Myslime po celý čas na svetlo, ktoré je napokon naším spasiteľom. Potom pobežíme k svojmu predurčenému Cieľu.

Takže kedykoľvek vystúpia do popredia emócie, nesnažme sa ich potlačiť. Len sa pokúsme myslieť na božské emócie. Keď sa dokážeme úplne rozšíriť, keď dokážeme zotrvať v Nekonečnosti, v Rozľahlosti, potom nebudeme potrebovať nič vlastniť ani hľadať obmedzené potešenie. Ak budeme meditovať na radosť, božskú radosť, potom automaticky do tejto radosti vrastieme. Takže sa nepokúšajme nič potláčať. Len sa snažme meditovať na správnu vec, a tou správnou vecou je svetlo.

Sri Chinmoy, Štyria dôverní priatelia: neúprimnosť, nečistota, pochybnosť a zhovievavosť k sebe samému, Madal Bal, 2008