To, že sa mi duchovia pletú do života, už o mne viete, teda tí, čo sme chodíte častejšie. Je to pozostatok minulosti, ktorý mám uložený v nižšom Ja a nemám to spracované, preto priťahujem takéto energie k sebe. No nikdy som ich priamo nevyhľadávala, ani nesnažila posielať do svetla. Pred týmto mám rešpekt, preto som sa duchom viac nevenovala. Asi 2 mesiace dozadu sa v našej dedine stala tragédia, jedne muž v mojom veku skočil pod vlak. Je to hrozná smrť a ten, kto sa také niečo rozhodne urobiť, musí byť hrozne zúfalý. Podľa mena mi to nikoho nevybavolalo, tak som to v sebe viac neriešila.
Bolo Márie a išla som s malým na cintorín zapáliť sviečku starkej. Vnútorne som sa aj pozerala, či tam nie sú nejakí duchovia a pri jednom hrobe stál duch staršieho muža a ten dal ruku na hruď a uctivo sa mi poklonil. Usmiala som sa a odzdravila mu..tak to som teda nečakala. 😀 Duchov nevidím fyzickým zrakom, ale vnútorným. Raz som si toto overovala, či to nie je len moja fantázia, alebo skutočnosť a vcítila som sa do ducha dievčaťa, ktorý bol v mojej izbe. Pocítila som vibrácie jej duše a potom ako vychádzala z tela, teda bola vytiahnutá následkom násilnej smrti..uvidela som aj svetlo, ktorým prechádzala a ako ju to ťahalo do vyšších sfér bytia.
Už keď sme tam boli, išla som zapáliť sviečku aj kamošovi, ktorý sa obesil. Prechádzali sme radom nových hrobov a tak som zbadala priezvisko toho muža, čo skočil pod vlak a zistila som, že ho z videnia poznám….nechápala som, ako to mohol urobiť a v tom som ho vnútorným zrakom videla. Stál tam a bol nešťastný, utrápený a zhrozený nad činom, ktorý spáchal.
Veľa ľudí si myslí, že ak si vezmú život, že všetko pre nich skončí, lenže omyl…sami pred sebou nikam neutečiete…telo zomrie, ale my tu budete stále, len v inej jemnohmotnej podobe.
Prihovorila som sa k nemu, nech sa obráti na Boha , alebo k Bytostiam svetla a poprosí ich, aby ho odprevadili do Sfér Bytia, kde sa o neho s láskou postarajú a kde na neho čakajú aj milujúce duše. No on sa bál, vraj za svoj čin pôjde do pekla a tam nechce ísť. Povedala som mu, že to len my sami sa odsudzujeme, Boh nikoho nesúdi…nemá sa čoho báť. Videla som, ako sa po mojej pravej strane otvorila brána svetla…lúč, ktorý šiel z neba smerom nadol… no nechápala som. Povedala som si, že ja neviem spôsob, ako posielať duše do svetla, neviem, čo robiť a tak som sa otočila a odišla.
Doma som si ľahla na posteľ, lebo som cítila hroznú únavu…vôbec mi nedošlo prečo…do myšlienok mi stále behal ten duch toho muža. Odháňala som myšlienky a išla niečo robiť. Na druhý deň v práci som si na toho muža spomenula..zase som začala odháňať tie myšlienky a cítila som tlak na hrudi. Obraz jeho tváre sa mi stále vybavoval. Napísala som znamej, ktorá posiela duchov do svetla, aby sa na mňa pozrela a opísala som jej, čo sa mi udialo. Známa mi povedala, že ten duch ma prosí o pomoc, je pri mne a je zúfalý…cítila hrozné mrazenie.
Poslala mi svoj návod, ktorým ona odprevádza duše do svetla. Zdal sa mi príliš komplikovaný. Znova som videla toho ducha a otvorila sa brána svetla po mojej pravej strane. Pozerela som na toho muža a povedala mu, nech vstúpi do toho svetla a prihovorila som sa k Bohu, aby prijal túto dušu s láskou a naviedlo ju k sebe. Videla som, ako svetlom vystúpil vyššie a brána sa zatvorila. Napísala som to známej a ona povedala, že už ho pri mne necíti a že občas veci sú jednoduché, ak sa udejú s úprimnosti srdca duše.
Po obede som si spomenula na toho muža a cítila som ho v objatí lásky a spokonosti, vedela som, že už tuná nie je ako duch, ale nachádza sa niekde, kde je o neho s láskou postarané. Po nejakom čase som si na neho spomenula a cítila som ho rovnako s láskou ako predtým…ďakoval mi, že som mu pomohla. Lenže týmto som si niečo otvorila. So sesternicou som vtedy riešila problémy s prekliatim, čo sa aj podarilo vyriešiť a za to som vďačná.
Volala mi, či sa nepozriem na ich dom, že tam majú zrejme ducha, ktorého priviedol ich otec. Videl som v kuchyni vysokú ženu s rozpustenými našednutými prameňmi vlasov. Povedala som jej, že tu by nemala byť a mala by odísť do sfér bytia a znova sa otvorila brána svetla, lenže tá žena tam nechcela odísť….bol to duch alkoholika, ktorého tu držala túžba po opojení, preto aj sesternica cítila na schodoch vždy alkohol, ktorý tam nemala ako cítiť. Zjavili sa tam aj 2 bytosti svetla, ktorí chytili ženu za ruky a vyviedli ju svetlom preč a brána sa zatvorila. Na druhý deň som pre istotu pozerala sestrenici dom, kuchyňa bola už čistá a keď som pozerala spálňu rodičov bola som zhrozená…Bola plná duchov….čakali tam na mňa. Takto teda nie…toto nie je nič pre mňa. Ešte prišlo zopár duchov, ktorí sa dobiedzali, aby som ich poslala do svetla, ale odmietla som…povedala som im, aby pomoc hľadali inde. Viem, že by sa to mohlo zvrhnúť a nemala by som pokoja. Rada som pomohola nešťastnej duši, ktorá tu trpela…no pracovať s duchmi nie je len tak.
Nech každá dušička nájde svoj domov a neblúdi v našom svete. 
Prajem pokojné dušučkové obdobie všetkým….anitraM
Cestou k sebe... 
10 replies on “Pomoc jednej dušičke…”
Fíha. Já o tomto jen slýchávám, ale nikdy jsem tomu moc nevěnovala pozornost. A ostatně ani nechci. Taky mi přijde, že ať už je to pravda či ne (a dnes už ani nepochybuju, že to pravda je), že to rozhodně není nic, s čím je dobré si zahrávat. Před časem mi dcera (9 let) vyprávěla, jak v družině s kámoškami vyvolávaly duchy. Tak jsem jí razantně vysvětlila, ať si s tím nezahrávají…
Páči sa miPáči sa mi
Telepatia…ako som to publikovala prišla si mi do myšlienok. 😀
Presne tak…toto mi vravela moja teta, že ešte dávno na škole vyvolávali duchov a niečo vyvolali a mali problém, lebo im to škodilo. Moja spolužiačka sa tak isto začala venovať duchom po smrti rodičov a posielať ich do svetla. Občas sa ma pýtala, čo u nej vidím, akého ducha a zhodli sme sa na popise. Lenže za nejaký čas sa mi priechod k nej uzavrel a už som nemohla nahliadať ani zasahovať a ona mi povedala, že sa jej otvorila pandora a musela volať exorcistu-kňaza, ktorý jej s týmto pomohol, tak od vtedy o duchoch už nechce počuť. Tak ako sú ľudia zlí a agresívni, sú aj duchovia. Našťastie som na takých zatiaľ nenatrafila, ale tak ako u všekého ja vravím, že by sa tomu mali venovať ľudia, ktorí presne vedia, čo robia. To, že sa mi otvorila brána svetla, som brala ako znamenie, že mám pomôcť, ale venovať sa tomu nechcem.
Videla si film Náš domov? Tam je to krásne opísané.
Páči sa miPáči sa mi
To neznám. Zřejmě se mi podobná témata z dálky vyhýbají. Ačkoliv poslední dobou se mi téma smrti často objevuje. Můj známý tento rok jednou téměř zemřel (zástava srdce na operačním stole) a podruhé o pár měsíců později, když se ocitl v nemocnici a nikdo pořádně nevěděl, co mu vlastně je (ani naše kardiologická kapacita), mě opravdu vyděsil. Tento týden se koná jedna tibetská akce o bardech a kdybych neplánovala jinou akci týden na to, tak bych snad i vyrazila. Mí rodiče už nejsou nejmladší, kdo ví, kdo kdy bude potřebovat mou pomoc. A o víkendu nám vyprávěl náš čchi kungový mistr o tom, jak zachraňoval se svými mistry jeho syna, který spáchal sebevraždu. A podařilo se. Před nedávnem zas, tak mimochodem, o svém otci, který byl připoutaný ke svým sbírkám a nechtěl odejít z domu, kde je měl. No. Asi se mi otevírají světy, o kterých jsem nikdy nic nechtěla vědět. Smrti jsem se nikdy nebála. Spíš jsem si ji kdysi přávala a nestála jsem o život…
Páči sa miPáči sa mi
Viem to pochopiť…sme rozdielni a každý riešime a zameriavame sa na veci, ktorými si máme prejsť.
Hmm ja to mávam obdobiami…keď si poviem, že konečne nič také neriešim, ozve sa niekto na blogu, alebo do mailu a už je to tu zas. Ten tibetský seminár môže byť zaujímavý, ale ak by si mala také niečo absolvovať, tak príležitosť pre teba sa naskytne.
S rodičmi to vnímam rovnako a želám si, aby tu ešte nejakých 10 rokov aspoň boli.
To prianie nebyť tu na svete som mala aj ja a viem, že by sa to malo spracovať odpustiť si za také niečo..uvolniť to…, lebo takéto niečo sa zapisuje do duše a v nejakom čase sa to odzrkadlí. Známa si tým prešla a pri stave, kedy mala problém s nepriechodnosťou čreva a skoro zomrela sa jej vybavila táto túžba nebyť na tomto svete ,ktorej podľahla v slabej chvílke a depresii.
Myslím, že to u teba ide postupne …prechádzaš si témami, ktoré si si naplánovala a vieš ich prijať a pracovať s nimi, no a čo si odmietala , prichádza až v tomto veku, kedy si viac prístupná. Ako dieťa som mala prorocké sny a keď sa jeden za druhým plnili, tak som plakala a bála sa snívať a potom prestali a začali až v inom veku, kedy som ich prijala. Vnútro je múdre…vie ako na nás. 😀
Páči sa miPáči sa mi
A vidíš, kdybych tenkrát byla věděla o minulých životech, třeba bych neměla chutě s životem skoncovat 🙂 Ale možná jsem právě měla mít ten pocit, že smrti není třeba se bát a nelpět na životě, jak to spousta lidí má a když se dozví o reinkarnaci, tak se usmívají, jak je to super, že si budou zas “užívat života” 🙂 Také si říkám, že každý dostává jen to, co zrovna zvládne a potřebuje. Mě hodně dlouho trvalo, než jsem byla životu – naopak – schopná odpustit to, co jsem od dětství brala jako příkoří 🙂 Že mě nepodržel ve chvílích, kdy jsem se cítila odmítaná. Odpustila jsem a byla schopná si života užívat víc (v tom pravém slova smyslu, řekněme). Loni jsem dokonce měla tu odvahu vyprovokovat to, čemu říkávám “fyzické zhmotnění života” k tomu, aby mě navzdory všemu přijal se vším všudy 🙂 Přijal a mě se tenkrát ohromně ulevilo. Ta slova: “Ale já Ti nechci ubližovat.” jako by bylo vysvětlením Života a uklidněním. A vidíš, kolikrát jsem tohle ještě řešila a řeším zas 🙂 A já jsem si říkala, jestli bych Ti o tom neměla napsat a jakou to má souvislost s tímhle článkem. Chachá, souvislost se objevuje sama 🙂 Uvědomila jsem si to, když jsem si minulý týden uvědomila, kvůli čemu jsem tak vzdorovala (jak píšu u sebe na blogu), co se mě v hloubi duše velmi dotýká. A tento víkend se mi to zas projevilo v té depešácké písni Condemnation 🙂 V mixu strachu z odsouzení a odmítnutí a hrdosti “I’ll suffer with pride”, se kterou vzdoruju. A trpím 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Máš múdru dušičku a si sebe otvorená, lebo dokážeš vnímať súvislosti, ktoré sa ti ponúkajú…niekto to môže mať aj červeným napísané a nepochopí a bude sa vo svojich problémoch tápať stále dokola. Uvedomenie je silná schopnosť a ja som za ňu vďačná. Vidím, že funguje aj u teba a tiež dostávaš nápomocné barličky cez pesničky ako Radko, čo sem chodí. Condemnation je silná pieseň a pripomenula mi obdobie, kedy som aj ja vďaka pýche a egu, ktoré ma vyniesli vysoko padla hlboko na kolená..no cesta hore bola ťažká, ale nevzadla som to a rozhodla sa ísť tentokrát cestou srdca.
Vzdor k ničomu nevedie, vytvára napätie a ak pochopíme, prečo nevieme niečo prijať, uvedomíme si,že za tým stojí len naše ego, ktoré sa bráni.
Vedomie lásky nás povznáša a v tomto stave chcem naďalej kráčať..tvoriť si budúcnosť. Tu nie je strach, bariera, obavy odsudzovanie, tu je len láska a vedomie, že sme v nej obsiahnutí a vďaka nej aj tvoríme. …je to akoby sa nám otváral väčší rozmer.
Páči sa miPáči sa mi
Vzdor je velmi nepříjemná emoce. Ale mě je bohužel hodně blízká a jen velmi složitě ji v daných okamžicích rozpouštím 😦 Na druhou stranu jsem zjistila, že jsou okamžiky, kdy vzdoruju jaksi oprávněně, protože uvnitř cítím, že jsou věci, kterým není správné se podřídit. A já mívám někdy naopak tendenci se obětovávat. Ne zas tak extrémně, jak to ženy mívají, ale nejspíš právě proto, že se jak čert kříži vyhýbám jakýmkoliv vztahům, kde by si to někdo snažil nárokovat 🙂 K tomu odsouzení mě tak teď napadlo, že to má možná něco společného s tím minulým životem, co se mi projevil (jak mě odsoudili k smrti). Já to většinou už tak neprožívám a je mi výrazně víc fuk, co si o mě kdo myslí, než mi bývalo, nebo než je třeba mému manželovi :-), ale s osobou, která se mi projevila, že v min. životě mi tohle udělala, se mi to vrací neustále dokola a je to velká síla a jen velmi složitě se mi daří to rozpouštět a uklidňovat. Možná mám pořád vedle něj podvědomě pocit, že mi jde o život :-)))
Páči sa miPáči sa mi
Presne tak….zrejme minulosť na teba silno vplýva…môj syn si vzdor tiež sebou priniesol..musel robiť niečo, čo bolo proti jeho vôly a to si zakorenil do svojej osobnosti a ako malé dieťa sa tým prejavoval.
Ty sama si zrejme cítila neprávosť, keď si bola odsúdená na smrť..viem že takých rosudkov bolo veľa a manželova osobnosť na teba silno vplýva. Maš asi komplex autority a ťažšie sa im podriaďuješ. …ja tak isto. Vplyv minulosti cítim aj ja vďaka vzťahu v ktorom som bola a videla aký vplyv na mňa mal…. ale to tu opisovať nechcem, len cítim stále silné pôsobenie ako cítiš ty, takže viem, o čom vravíš. Tak isto ten vzdor a podriaďovanie sa chápem…je to o nájdený vnútornej slobody, ukázaní, kde sú hranice..kde začínajú a kde končia…sebaobetovanie k ničomu nevedie…učíme jeden druhého tak ako u teba, tak aj u mňa vo vzťahu. Ego všetko komplikuje…láska pomáha vidieť veci inak…no dôležité je, aby bola na oboch stranách…viedla nás k pochopeniu seba samých a k náprave vo vzťahu….
Páči sa miPáči sa mi
Pravda, láska je asi ta nejmocnější síla, která dokáže rozpouštět silná zatížení. Já nikdy minulé životy nebrala moc vážně, ale je zajímavé, že jak vyplouvají na povrch, už asi druhým rokem, různé detaily nebo jak se to znovu a znovu vrací, jde to čím dál hlouběji. Kde to zpočátku byly spíš informace, kterým jsem mohla a nemusela věřit, nabývá to čím dál reálnější podoby, které je už těžko nevěřit. A z informací to jde víc do emocí. A celý život pak začíná v úhlu pohledu téhle minulosti dávat smysl. Třeba to, jak zcela přirozeně odmítám druhé lidi odsuzovat. A dokonce i můj výrok, že bych dokázala odpustit i vlastnímu vrahovi 🙂 A teď mám dojem, že se po mě chce, abych ta slova i dokázala :-))))) Naštěstí nejde o manžela, ten je ten, kvůli kterému mě popravili :-)))) A naštěstí jde o člověka, který mi dnes velmi pomáhá. Někdy se směju a říkám, že jestli mi tenkrát život vzal, teď dostal za úkol mi ho dát. Kvalitativně vyšší a abych nedělala – byť z dobrého úmyslu – stejné chyby jako tenkrát 🙂 Ale je to někdy tedy dost náročné 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Ja zase hej..už v detstve som mala pocit, že žijem akoby posledným životom a bola som všetkým možným. 😀
Potom astrológia potvrdila moje videnia a prepojenosť s niektorými ľuďmi v mojej blízkosti..všetko presne sadlo.To , čo popisuješ je proces vytvorenia si cesty k vlastnému podvedomiu. Ak skúmame hlbšie súvislosti, podvedomie nám umožňuje ich pochopiť…vidím to aj navonok aj skrz sny. A potvrdila mi to znova aj astrológia, ktorá mi ukazuje spoluprácu s podvedomím…hlbšie pochopenie seba samej. Ak sme otvorený sebe samému…prichádzajú aj spojitosti, ale ak sa bránime…niet ani odozvy….hlavou proti múru neprejdeš. 😀
Tak veľa šťastia pri ďalšom poznaní spojitostí v tvojom živote a vo vzťahoch. 😉
Páči sa miPáči sa mi