Každý si nesieme nejakú osobnosť v sebe a na tomto základe sa aj prejavujeme. Človek by mal byť však pozorovateľom seba samého, aby videl všetky svoje postoje, reakcie a dokázal usúdiť, kedy sa správa nadradene a kedy sa nechá zatlačiť do kúta. Podľa takýchto situácii môžeme vedieť seba usmeriť a uvedomiť si, ako konáme a snažiť sa nabudúce zachovať inak…je to proces učenia a sebarozvíjania.
Dnes som si znova uvedomila, kým všetkým vo svojej práci som, aké pozície zastávam no a v konečnom dôsledku beriem len 1 plat. Myslím si, že takých ľudí je viacej, ktorí pracujú multifunkčne a v práci sa na ich výkon a šikovnosť všetci spoliehajú. Vedia, že si s tým poradíme, rýchlo vyriešime, proste nejako zabezpečíme…a požiadavky sa len navyšujú.
Otázne je: “Kým sme my sami pre seba a ako tento postoj berieme?”
Všetko záleží, ako sa prejaví naša ososbnosť-EGO, ktoré reaguje ako prvé. Zazvoní mi telefón a ozve sa kolegyňa, že ju odmieta systém prihlásiť do programu. Ego vyskočí a reaguje, že ja nie som “Ajťák”, prečo s tým otravuje mňa. No nedá mi to a tak ju navigujem cez telefón a nakoniec idem do oficíny vyriešiť problém osobne. Po krátkej analýze zistím, že PC ukazuje “žiadna sieť”, tak skontrolujem kábliky a problém je vyriešený. Ego sa pozastaví nad tým, “aká prkotina”, že to mohla vedieť aj ona, ale vnútorne cítim pocit spokojnosti, že si viem poradiť a vždy sa môžem spoľahnúť na seba…a ak nie, niekto sa zase nájde pre mňa, kto ma navedie.
Už som si veľa krát povedala: “Uvedomím si..čo vo mne požiadavka vyvoláva, nenechám svoje Ego vyletieť, nedám mu tú možnosť a budem reagovať pokojne!” Podarilo sa mi to a tak isto ma zaplavil pocit spokojnosti, že som niekomu pomohla a on bol šťastný, že môže pokračovať vo svojej práci. Tak prečo niekoho nepotešiť len tak? 😀
Staré programy, ktoré do nás naši rodičia, prarodičia, spoločnosť vtláčali stále fungujú a vyvolávajú prvotné pocity strachu, moci, ovládania a neviem čoho všetkého a tie nám zabraňujú správať sa inak. Až po uvedomení si možnosti reagovať odlišne, budú naše prejavy pokojné, nebudú nás zaplavovať emócie hnevu, podráždenia a strachu z toho, že to nezvládame, alebo že nás niekto využíva a tlačí.
Iná situácia, ktorá mi ukázala tak isto na moj postoj a na pravdivosť tvrdenia, že to, ako seba vidíme, aké máme o sebe mienenie, také situácie si k sebe aj priťahujeme.
Prišla možnosť ísť na auditné školenie , tak som sa prihlásila, len z dôvodu, že sa môžem naučiť niečo nové a určite sa mi to v živote zíde. Mala som vybrať ešte jednu kolegyňu, no nik sa nehlásil, tak som si vybrala sama. K tomu školeniu manžerka pridala ešte jedno školenie o kvalite, čo mi nevadilo. Manažerka sa potešila, nech jej dám meno tej druhej kolegyne, lebo mňa pozná a o podrobnostiach nás bude informovať. Asi za pol hodiny prišiel za mnou šéf so slovami, aby som to nebrala osobne… vie , že som šikovná, ale na tej pozícii musí byť magistra, čo ja nie som. Tak tú kolegyňu, čo som ja vybrala tam nechá (magistra nie je) a miesto mňa tam dá magistru. Ak by to tak bolo, manažerka by sa ozvala…no nevyjem s vlkom… 😦 Moje ego pracovalo…prečo teda nedal mňa, veď pracujem s administratívou a aj tak budú behať za mnou, keď budú pracovať v PC s dokumentami a budú stratené. Prečo uprednostnil novú kolegyňu, ktorá je vo firme len pol roka ?
Rozhodla som sa to rozdýchať a nebrať osobne a v tom mi nabehla vnemovo informácia, čo zo seba vysielam, že neverím vo svoje sily, kvality, schopnosť vyriešiť veci, zorganizovať a neviem čo všetko a uvedomila som si, že to tak naozaj je. To ako seba vidíte, také podmienky pre seba aj vytvárate, to si priťahujete do života.
Na jednom školení poisťovania, kde som kedysi bola boli príklady..kde jedna Anička bola pracovitá, ktorá si išla za svojimi cieľmi, verila vo svoje schopnosti, bola aktívna, cieľavedomá a tak sa stala úspešnou a na druhej strane bola iná Anička, ktorá mala tiež také schopnosti, ale tá si povedala, že jej stačí aj to, čo k nej prichádza..bola skromná, ale spokojná. Ja som asi tá druhá Anička a tú dichtivosť a cieľavedomosť z prvej Aničky som niekde vekom stratila. 😀
V konečnom dôsledku si poviem, že to, čo má ku mne prísť, to príde v pravý čas. Dôležité je si uvedomiť seba…čím žijeme, ako myslíme a ako sa cítime.
A kým som pre túto spoločnosť? To mi je absolutne jedno…dôležité je , kým som pre seba samú, ako sa vidím, vnímam a ako som so sebou vnútorne spokojná. Pretože naša prítomnosť..tým, čím žijem …tvorí našu budúcnosť.
Krásny piatoček všetkým…anitraM
Cestou k sebe... 