Mrlík biely alebo lebeda

Mrlík biely (Chenopodium album) je jedna z najbežnejších “burín” v záhradkách. Často sa jej hovorí lebeda, čo je síce pre botanikov trochu iná rastlina, ale sú to príbuzné druhy a majú aj podobné využitie. Existuje mnoho druhov mrlíkov a lobôd, v podstate všetky sú jedlé.

Najbežnejší a najchutnejší je mrlík biely. Chuťou pripomína špenát a tak isto bol aj voľakedy využívaný. Mrlíky a lobody majú taktiež podobné chemické zloženie ako špenát. V minulosti to bola bežne pestovaná rastlina v celej Europe, dnes ju u nás väčšina ľudí pozná len ako burinu. V Ázii je to ešte stále cenená zelenina – pestuje sa ju v Číne, Indii či Japonsku, kde vám ju bežne naservírujú aj v reštaurácii.

Mrlík biely je jednoročná rastlina. Ľahko ju spoznáme podľa toho, že má biely, niekedy fialový “prach” na listoch. Nemusíme sa toho obávať, nie je to špina a tento „poprašok“ nie je potrebné zmývať z listov. Jedlé sú celé mladé rastliny. U starších rastlín sa byľ stáva tvrdou a vláknitou, vtedy zberáme sa len vrchné časti, alebo len listy. U nás sa z neho bežne pripravovali „špenáty“, prívarky, pridával sa do polievok. Jeho chuť je ozaj ťažké rozlíšiť od ozajstného špenátu. Vynikajúci je tiež do šalátov a zelených smoothies (patrí medzi moje najobľúbenejšie rastliny do smoothies).

Mrlík je výživná rastlina, bohatá na vitamíny A, B1, B2, C, K1, kyselinu listovú, železo, vápnik, draslík, fosfor, sodík, selén. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a vysoký podiel omega 3 mastných kyselín. V odbornej literatúre môžme nájsť aj upozornenia, že by sa nemala konzumovať vo väčšom množstve (podobne ako špenát) kvôli obsahu saponínov, kyseliny šťavelovej a rôznych alkaloidov. Poniektorí autori ju taktiež neodporúčajú konzumovať surovú, len trošku povariť a zliať vodu. Na druhej strane, veľa vitariánov odporúča mrlík na surovo ako jednu z najvýživnejších rastlín. Všetko s mierou. Taktiež si treba dávať pozor na chemicky ošetrený alebo umelo hnojený mrlík, lebo ma vlastnosti vyťahovať toxíny z pôdy. 

Semiačka mrlíka bieleho sú tiež jedlé a veľmi výživné. Bežne sa mleli na múku. Dajú sa aj vyprážať na oleji, podobne ako popcorn. Dnes už mnoho ľudí pozná quinou, ktorá sa stala veľmi populárnou a odporúča sa namiesto obilnín obsahujúcich glutén. Quinoa je pritom druh mrlíku z Južnej Ameriky – Mrlík čílsky. Môžte sa ju za pomerne vysoké ceny kúpiť v bio-obchodoch, pričom náš mrlík, ktorý má tiež jedlé a výživné semiačka, striekajú poľnohospodári herbicídmi ako burinu.

Mrlík by si určite zaslúžil našu väčšiu pozornosť a to nielen z dôvodu návratu k pôvodnej kuchyni. Namiesto pestovania špenátu, ktorý pricestoval do Európy z Južnej Ameriky – začnime znova zbierať mrlík biely, ktorý chutí ešte lepšie, je zadarmo a rastie všade tam, kde žijeme my, ľudia, lebo nám chce slúžiť.—
Autor textu: Bartek Dobrodej Krzewiński

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s