Korene strachu vychádzajú z minulosti…

Naše strachy sú v nás hlboko zakorenené. Ich pôvod si nesieme v osobnosti , ktorú vekmi formujeme, lebo tu si prenášame z predchádzajúceho vtelenia. Zo strachom je však potreba pracovať. Ak si uvedomíme, že strach vychádza z nižšej časti nás samých, snaží sa nás ovládať a ťahať dolu, tak už je to prvý krok, že sme ochotný zo sebou niečo robiť. Dôležité je nedať mu šancu, začať ignorovať myšlienky , ktoré Ego- naše nižšie Ja vytvára a podsúva nám, len aby nás držalo v zovretí.  

Ak sa nám podarí zbaviť sa týchto myšlienok zameraním pozornosti na seba, vnímať duševné vnemy a uvedomovať si, že situáciu nejako zvládneme, tak myšlienky na strach odídu. Ego to bude skúšať znova, ale tým, že mu nedáme šancu a budeme blokovať tieto myšlienky, jeho intenzita bude slábnuť. A takto je to zo všetkým, čo nás ovláda, lebo to, čomu dávame pozornosť naberá na sile.

Od minulého týždňa som začala pozorovať, že sa vynára istý druh strachu zameraný na šoférovanie. Šoferák mám len pár rokov, ale niekde hlboko je vo mne zakorenený strach z cúvania. Začala mi vyskakovať pri myšlienke , že pôjdem autom istá forma strachu a ja som len rozmýšľala, prečo a čo sa môže udiať. Pozrela som sa , aké mám postavenie planét v horoskope a čo na mňa pôsobí. Nejako mi prišlo vnuknutie pozrieť sa na situáciu týmto smerom.

Tretí dom mám silno obsadení,(okrem komunikácie a prejavu, čo je aj šoférovanie, to sú aj krátke cesty) mám tam 3 planéty, ASC a Severný uzol, z toho je Merkúr retrográdny, čo znamená spochybňovanie vlastnej osobnosti, sebakritickosť. Keď som robila vodičák, mala som tam Saturn a pre mňa tá skúška bola obzvlášť ťažká. Teraz ho mám v 6. dome práce a je retrográdny, čo tiež  znamená preverovanie seba samého, spochybňovanie, sebakritickosť a nájsť vnútornú silu nepodľahnúť a zvládnuť. Každá planéta nám ponúka 2 stránky (silu a deštrukciu) a učí nás využiť ich, no je na nás, ktorou sa rozhodneme prejavovať sa.

Dobre..uvedomila som si, že takto to nechcem a zo strachom treba niečo robiť. Povedala som si , že budem sa snažiť byť Vedomá čo najviac a začala som seba vnímať. Lenže asi po chvíli vedomého vnímania seba samej, som pocítila, ako mi strach zviera solar a nechce ma to ďalej pustiť. Predtým som to riešila predýchaním a zameraním pozornosti na hruď a nechala strach rozplynúť, čo fungovalo dočasne a len na jednej rovine.

Pochopila som, že tadiaľ cesta nevedie a vnútorne mi prišlo navedenia zamerať sa na 1. čakru. Každá čakra je istá rovina vedomia, na ktorej sa prejavujeme a ak sa deptáme, tak ju zanášame a blokujeme. Pokiaľ nemá človek spracované spodné 3 čakry, tak ho to bude stále ťahať dolu. Začala som vnímať energiu 1. čakry a pocítila strach, ktorý sa ťahal až do 3. čakry.  Prvá čakra je naša minulosť, ale aj hmotná rovina a problémy s ňou spojené. Tu je strach silno zakorenený a treba začať ho energeticky rozpúšťať v tejto rovine. Zamerala som sem pozornosť a vnášala energiu lásky, aby sa strach rozpustil. V priebehu dňa som sa k tomu vracala a znova opakovala vedomé vnášanie spokojnosti a lásky do 1 čakry. Večer som už cítila uplne iné vyžarovanie a strach bol rozpustený. Ako som vnímala energiu 1 čakry , tak  sa kanálom  ťahala hore do 7 čakry a von. Potešilo ma to. 😀

Pochopila som, že treba začať problém riešiť vo vychádzajúcom bode, teda v základe. Pocity sa ustálili a už strach nevyviera. Toto však nie je trvalý stav….treba zo sebou pracovať, nepripúšťať si veci, ktoré sa nás dotýkajú, blokovať deštruktívne myšlienky a snažiť sa vnímať seba čo najviacej…byť pozorovateľom. Človek sa tak vedome presúva vyššie do inej roviny vnímania a fungovania, kedy sa ho veci už tak nedotýkajú.

V stave pokoja a  bdelosti prichádzajú vnemy, ktoré nás vedú  k poznaniu a pochopeniu, čo je odlišný proces, ako keď myšlienky vychádzajú z našej osobnosti, nižšej časti nás samých ovplyvnené Egom.

Viem, že sa to dá, len treba chcieť robiť zmeny v sebe a fungovať inak, vnímaním a pozorovaním seba samého.

*anitraM