Žijeme v zajatí programov

Žijeme v zajatí programov, doslova v Matrixe, a rovnako ako v Matrixe odovzdávame svoju energiu „parazitom”. Nie je lepšie žiť bez obmedzení, sám rozhodovať o svojich emóciách a citoch, mať ich a spolu s nimi aj svoj život, pod vlastnou kontrolou? Byť šťastný kedykoľvek a sám od seba, bez potreby vonkajších impulzov? Dnes pokračujeme v tejto téme, o ktorej som začal písať tu.

Naskytá sa správna otázka: Odkiaľ sa v nás vzali tieto duchaplné programy? Veľa ich pochádza z detstva, z lekcií, ktoré sme vtedy dostali, alebo inými slovami – detstvo na celý život. Keď je dieťaťu zle alebo niečo potrebuje, plače – vtedy prichádzajú rodičia a pomáhajú mu. Toto si dieťa osvojí okamžite: aby sa rodičia začali okolo neho točiť, musí mu byť zle. Prvá lekcia je zvládnutá. Aby rodiča dieťa zvládali, občas mu priškrcujú kyslík – neprejavujú mu lásku a pozornosť. Ale akonáhle deti uvidia takýto vzor, začínajú robiť to isté. “Si zlá! Nemám ťa rád!” – táto veta, vyjadrená očami, rúčkami, plačom alebo slovami, porazí takmer každú mamu. Deti sa rýchlo presviedčajú, že rodičia bez kyslíka ich detskej lásky tiež trpia a trápia sa (zvlášť babičky). Aby sa netrápili, sú ochotní spraviť to, čo dieťa chce. To je druhá lekcia – poriadna a na celý život.

Bohužiaľ však vyrevovať do sveta, keď detstvo skončí, že ti je zle – je rovnako hlúpe, ako hovoriť svetu, že je zlé, keď sa na tvoj krik sa už k tebe nikto neponáhľa. Životná situácia sa zmenila a staré programy už nepracujú. Normálne zvieratá pri zmene okolností života svoje chovanie menia. Ľudia však, na rozdiel od krýs či iných inteligentných zvierat, sa prakticky nepreškoľujú. Možno že by “dospelé deti” aj chceli, ale kde nájsť takých vychovávateľov, ktorí by mohli byť príkladom?

Zmena

Je možné zmeniť svoje programy alebo sa preprogramovať? Možné je všetko, ale nie všetko je také jednoduché. Programy bývajú rôzne. Napríklad sú i také, ktoré idú veľmi ťažko zmeniť. Povedzme, že ostrá a neutíchajúca fyzická bolesť vytvára vnútorné peklo podľa tohto priameho a pevného programu, preto je ľahšie a rozumnejšie vyhýbať sa okolnostiam, ktoré ju vyvolávajú, ako sa pokúsiť tento program zmeniť. Je lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.

Omnoho ľahšie je meniť situačné či každodenné programy. Je však veľmi málo tých, kto si to želajú urobiť. Takto totiž nie sú žiadne starosti: trpel si podľa programu a všetko je v poriadku. Ale tuto aby si vymýšľal svoj program, vylaďoval ho, preveroval. A čo je dôležité, za všetko zodpovedáš sám. Je to akosi hrozné. A preto žijeme s ľahkým srdcom. Žijeme si, napchatí hotovými zlými programami, ktoré pre nás pripravujú skromné sviatky a štedré nepríjemnosti, veľké obavy a malé radosti. Pekný život, len veľmi bolestný.

Ale je možné žiť aj inak. Uvediem jeden príklad. Podobenstvo o mníchovi. Hnali sa za ním dva tigre, až sa ocitol na kraji skaly, uvidel lianu a začal sa po nej spúšťať dole. Keď visel na liane, uvidel, že jeden tiger zostal hore, ale druhý sa zošplhal a čaká dole. A k tomu ešte o niečo vyššie na liane sedela myška a usilovne lianu hrýzla. Ešte chvíľka – a koniec. Tu mních uvidel nádhernú jahodu, na ktorú sa dalo dosiahnuť rukou. A tak ju odtrhol a zjedol tú najchutnejšiu jahodu vo svojom živote. To nie je epizóda z dobrodružného filmu, ale podobenstvo a múdrosti tých, ktorí si vedia spraviť sviatok. Nevenujte tigrom všetku pozornosť – v živote má byť miesto aj pre jahodu.

NIKDY SA NEZBAVUJTE RADOSTI. NIKDY.

Oddanosť

Zbaviť sa úplne oddanosti je nemožné, preto je lepšie sa naučiť ju riadiť. Napríklad cítim oddanosť, ale tam kde potrebujem a takú, akú potrebujem. Nazývam ju podmienenou oddanosťou, čiže hranou, ktorá mi veľmi uľahčuje život. Dovoľujem si pripútať sa k niekomu alebo niečomu, avšak nie k najcitlivejším častiam mojej duše a tela a nie krátkou a hrubou reťazou. Napätie reťazí a to, čo od toho cítim, si kontrolujem sám. Rovnako tak tým, ktorí si prajú sa ku mne pripútať, navrhujem úplnú slobodu a v nutných chvíľach som vždy pri tom, s kým je potrebné byť. Oddanosť – to je ako kravata, keď vás neškrtí. Je to príjemná ozdoba, ale akonáhle začína zabraňovať prívodu kyslíku, potom je to už šibenica. V tejto veci je potrebné získať nezávislosť, aby páčky vášho riadenia neťahali náhodné udalosti života, ani šikovní manipulátori, ale vy sami. Aby ste sa vy sami tvorili. Aby ste vytvárali taký svet, v akom by ste chceli žiť a aký by ste považovali za dôstojný. A vtedy budete mať toľko Lásky, koľko jej budete potrebovať v každej konkrétnej chvíli.

Je to na vás

A tak každému je jasné, že sa nám ponúka mnoho programov. Ale “dohodu” s nimi uzatvárame sami. Na svete nie je špina, svet je čistý vždy a celý. Ale ľudia sa dohadujú na tom, čo je treba považovať za špinu, a tak každý, komu sa zachce ho zababrať, môže vyrobiť špinu podľa dohody. Isteže robí zle, ale zmyť jeho špinu je ľahké – stačí len roztrhať s ním zmluvu, dohodu. Ľudia veria v špinu slov a keď sú „zlí”, hádžu po sebe týmito slovami. Pri tom jeden radostne verí, že hádže po druhom špinu, ale druhý smutne verí, že teraz je zalepený špinou. Obaja sú blázni. On sprosto nadáva, ale ja počúvam melódiu jeho rečí. Facka – to je len neodborná masáž. “Si hovno!” Áno, som h…o, pretože každé h…o sa končí na “o” – SavčenkO. “Si nenormálny!” – nie, tento názor na mňa sa mi zdá byť nepresvedčivý. “Si blázon!” Súhlasím, lebo na pozadí blázna je vidieť múdrych ľudí. Jediný spôsob, ako uraziť je povedať: “Ja ťa urážam!” Ako na vás pôsobia podobné záchvevy vzduchu?

Šťastie

Teraz sa vráťme k otázke položenej na začiatku tejto kapitoly. Čo je to šťastie?

Keď vás posadia do zlatej klietky a budú vás nútiť spievať, tancovať a radovať sa zo života, ako dlho to vydržíte? Neobjaví sa prianie utiecť? Človek si počína so svojím šťastím presne tak, teda hlúpo. Zo začiatku SPOJUJE svoje ŠŤASTIE s prácou, peniazmi, rodinou, zdravím – a s množstvom ešte bezvýznamnejších maličkostí. Ale potom svoje šťastie začína znásilňovať a žmýkať: v práci prichádzajú úspechy, sú peniaze, rodina je slušná, na zdravie si nesťažujem. ŠŤASTIE, ostaň so mnou! Keď sa šťastie, primačknuté zo všetkých strán, nemá kam podieť, s námahou sa vám oddá a nechcene začína žiariť.

ALE VEĽMI, VEĽMI KRÁTKO

Častejšie však šťastie zmizne. Nie je treba s ničím zväzovať SVOJE ŠŤASTIE! Len vtedy, keď oslobodíte svoje šťastie, obdarí vás. A preto stanoviť si za cieľ “dosiahnutie Šťastia v živote” – je nezmyselné a čudné. Tým proste musí začínať každé ráno. Vstanem, umyjem sa, učešem, urobím sám seba šťastným – a budem si to udržiavať po celý deň. Je to rovnaké ako sa učesať, umyť sa – ako z toho môžeme urobiť cieľ života? Som šťastný a žiadne vonkajšie okolnosti mi nemôžu zabrániť, aby som taký nebol. Ja som šťastný – ja si to volím.

Ale ako je to s deťmi? To najdôležitejšie, čo môžu rodičia predať svojim deťom, je skúsenosť svojho osobného šťastia. Môžeme to povedať jednoduchšie: “Všetko najlepšie deťom!” a každé pokolenia sa obetuje v prospech toho, aby boli šťastné ich deti. Pravda, ich deti nie sú šťastné, pretože obetujú svoje šťastie v mene svojich detí. Oni zase predávajú štafetu budúceho šťastia dopredu – atď., hlúpy začarovaný kruh. Taká je história ľudstva. Ja som sa však rozhodol postarať sa v prvom rade o svoje šťastie… Moje heslo je: VŠETKO NAJLEPŠIE DOSPELÝM!

A čo viac – učinil som zo seba šťastného človeka. Nie som zlý egoista, ale človek, ktorý vyjadril svojím životom túžby všetkých pokolení žijúcich predo mnou. Vzal som si to, čo mi moji predkovia tak chceli odovzdať. A teraz mám čo odovzdávať ďalej a ja to budem odovzdávať. Štafeta pôjde ďalej – ale už štafeta šťastia. Nakoniec som predsa len urobil to, čo všetci tak chceli.

SLÁVA MI!

Prirodzene prajem – Sláva vám!

MUDr. Vladimír Savčenko

Zdroj. Blog Eugenika

Súvisiaci článok: Čím viac sa nechávame programovať, tým viac sa sužuje naša duša